Letectví + Kosmonautika, 1969 (XLV/1-24)
1969 / No. 8
Jaroslav HOLUB Kresba: M. Havlíček Snímky: archív ]e to jeden z najskvelejších vojakov, ktorých som poznal v tejto vojne, prohlásil pred päťdesiatjeden rokmi slávny francúzsky maršál Foch. Slová uznania patrila bledému a drobnému Slovákovi v rovnošate francúzskeho generála. Neboli nijako nadnesené keď uvážime, že učenec a hvezdár, politik a spolutvorca Československej republiky Dr. Milan Rastislav Štefánik začal svoju kariéru v uniforme obyčajného pešiaka chartreského pluku, aby sa za necelé štyri roky stal — generálom. Rok pritom prežil na fronte ako vojnový pilot... a to nie je jediný dôvod, prečo o ňom prinášame pri príležitosti 50. výročia jeho tragického skonu náš seriál. Nepretržité klopkanie telegrafu len len že neuspána. Zdá sa, že úradník v kancelárii brnenskej stanice ho ani nevníma. Medzi prstami mu kĺže úzky telegrafný pásik; vie že tento telegram má ihneď odovzdal ďalej do Prahy. Ostatne, viacej ho ani nezaujíma. Zrejme to bude ako obyčajne nejaký príkaz o vojenskom transporte alebo zpráva o oneskorení niektorého rýchlovlaku. Biely pásik sa mu na chvíľu v rukách zastavil. Telegrafista vstal a akosi zmätene sa obzerá. Potom vzrušene vykríkne na svojich kolegov. V tej chvíli je v redakcii Národnej politiky na Václavskom námestí len zopár redaktorov. Je krátko po obede. Na stolici u dverí podriemkava redakčný sluha. Na stoloch sa válajú stohy rukopisov a čierna underwoodka so zažltnutou klávesnicou vystrkuje vejár páčiek s typmi. Dym z cigariet a viržiniek. Sero. Atmosféra nútne vytvára pocit dôstojnosti. Redakcia najväčších a najvplyvnejších českých novín. Teraz, po prevrate, reprezentuje národne demokratickú stranu. V jej čele stojí sám ministerský predseda prvej československej vlády, právnik a továrník Karel Kramář. Nadšený rusofil, ktorý temer celú vojnu prežil v rakúskom krimináli. Hlava českého domáceho odboja. To až budúcnosí ho postaví do pozície českých fašistov, vedľa budúceho nacistického kolaboranta Jiřího Stříbrného. To všetko ešte len bude. Zatiaľ je nedeľa, 4. mája 1919. Slnečné, nedeľné popoludnie. Prúdy Pražanov korzujú po Václavskom námestí a podľa starého zvyku sa zastavujú u chýrnej čiernej redakčnej tabule, ktorá visí pred vchodom do Národnej politiky. Na tejto tabuli už bolo napísaných toľko vzrušujúcich zpráv, aj tá slávna zvesí, že sa skončila svetová vojna. To bolo pred polrokem, 28. októbra 1919 predpoľudním. Bola to síce mylná zpráva, ale ľudia začali strhávat rakúskych orlíčkov z verejných budov, objavili sa bieločervené zástavy, spievalo sa „Kde domov môj“ a „Hej Slované“. A tiež sa rozleteli do všetkých kútov Čiech i Moravy telegramy: Sme slobodní! To bolo pred pol rokom. V redakcii teraz hodnotia redaktori, ktorí pripravujú pondelné vydanie, najnovšie zprávy z versailleskej konferencie. Sluha stále ešte drieme. Potom zazvoní na stole telefón. Ozve sa pražská stanica, vraj telegram pre redakciu. Z Bratislavy ho posiela tamojší správca dráhy Borkovec. Známy kolínsky vlastenec, však druhý deň mu za túto ochotu redakcia verejne poďakuje. Redaktor nič netuší, má pripravenú ceruzu a papier. Počúva. Potom zbledne. Rozhliadne sa po miestnosti, všetci už tušia nejakú tragédiu. Aj redakčný sluha sa prebral. Napochytre dostáva papierik s textom a má ho opísať vonku na redakčnú tabulu. Ľudia sa zastavujú. Sluha maže špongiou posledné zprávy. Píše lakonickú vetu: DNES ZAHYNUL V BRATISLAVE minister v Alky generál milan Rastislav Štefánik. Čisíúčke nedeľné ráno v Campo di Forni pri Udine. Generál píše rýchlymi tahmi list, ktorý nesie dátum 4. mája 1919. Je čosi pred ôsmou, generál sa ponáhľa, sedí v kancelárii veliteľa udinského letišía. Generál toto letiště pozná, pred rokmi tuná niekoľkokrát štartoval i pri 14/294