Pravda, august 1949 (XXX/195-206)
1949-08-19 / No. 195
4 Umenie na svetovom festivale mládeže V prvý deň Svetového festivalu mládež© a studentstva najväčšiu pozornosť sústredila festivalová výstava a večerné vystúpenie sovietskej mládeže. Do posledného miesta naplnená sieň privítala nadšene predstaviteľov hrdinského Komsomolu a búrlivým potleskom odmenila prejavy zástupcov Svetovej federácie demokratickej mládeže Guv de Boissona a sólistu moskovského Veľkého divadla Ivana Petrova. Program nezabudnuteľného večera začal sbor moskovských Stalinových automobilových závodov a tanečná skupina „Berjozka“ z Moskvy, ktorá svojím kúzlom, vkusom a skvelými tanečnými číslami získala srdcia všetkých divákov. Skupina, vedená sólovým tanečníkom sovietskej Štátnej akadémie, Georgiern Famanjasom predviedla uzbecké a veľkoruské ľudové tance a zaspievala kazaehské ľudové piesne. Na hudobnej akadémii vystúpili mladí sovietski umelci: speváčka Jeíisaveta Chadvar, členka kijevskej štátnej opery, huslista Alexej Kolohov a klavirista Jevgenij Malin, poslucháči moskovskej hudobnej akadémie. V národnom divadle sa konalo predstavenie mládeže slobodnej Číny. Čínsky ľudový súbor zaspieval najsamprv piesne o Stalinovi a Moa-ce-tungovi a potom sa v pestrých obrazoch striedaly ľudové piesne, tance a hry so scénickými vložkami, ktoré boly prednesené tak živo, že nikomu neprekážala neznalosť čínštiny. Najväčší úspech mala agitka „Zranený bojovník”, ktorei dej je čerpaný z dobv protijaponskej vojny a ktorá ukazuje, aké pevné sú putá čínskej armády i čínskym ľudom. V Maďarskom divadle vystúpila delegácia demokratického Grécka. Mohutný potlesk privítal spevácky súbor detí, ktorých rodičia padli v boji za slobodu Grécka, i partizánov vo vojenských uniformách. Po prvej piesni, zaspievanej gréckymi sirotami, mnohí z divákov slzili od dojatia a po predstavení zahrnuli jednotlivé súbory kyticami kvetín. V tomto divadle sa v pondelok predstavil tiež umelecký súbor Sväzu bulharskej mládeže, svojím vysokoškolským speváckym sborom a tanečným súborom, ktorý zatancoval severobulharské trácke piesne. V Mestskom divadle vystúpil popoludní Katowickým symfonický orchester hudobnej Školy, lublinský spevácky súbor poslucháčov vysokej školy pedagogickej a krakovská tanečná študentská skupina. Večer na tomto pódiu vystúpil umelecký súbor honvédov a skvelá tanečná skupina maďarskej armády Spevom a tancom zobrazila táto skupina dejiny maďarskej armády od najstarších dôb až po oslobodenie Maďarska sovietskvmi vojskami, V posledných dňoch vo všetkých budapeštianskych kinách sa premietaly sovietske, československé, poľské a maďarské filmy. V odborárskom kine sa dával československý film zo slovenského národného povstania „Vlčie diery”, zo sovietskych filmov sa predvádzaly vo všetkých svetových jazykoch „Stalingraulská btitka” a film „O Leninovi“. Pondelňajšie nepriaznivé počasie znemožnilo všetky kultúrne a športové vystúpenia ma otvorených priestranstvách tak. že festivalový program sa rozbehol naplno iba v utorok, kedv sa slávnostne otvorily X. akademické hry na ihrisku Ferencvárosu. kde prehovoril predseda maďarskej vládv István Dobi. V utorok ráno na hudobnej akadémii sa začala súťaž speváckych súborov. V tomto čas© začala sa tiež súťaž v hre na klavíry, súťaž v komornej hudbe a popoludní súťaž folkloristických skupín. Utorskový program otvorila v opere československá delegácia, ktorei súbory predviedly diela svetových a národných klasikov, zaspievalv české a slovenské ľudové piesne a piesňami a tancom vyjadrilv radostný život Sovietskeho sväzu a ľudových demokracií. O rozmanitosť a dokonalosť tohto programu sa postaraly^ vysokoškolský tanečný súbor z Prahy, tanečný a hudobný súbor závodnej skupinv ČSM z Třem či an skej Sloveny, spevácky súbor komického gymnázia, karlínsky súbor „Predvoj“, dievčenské spevácke trio sestier Votavových, spolu so sólistkou Buzenou Jelínkovou, Petrom Jánom Dúbravským z Olomouckej opery a Rudolfom Novoaadom z Českej filharmónie. Okresní Čechoslovákov vystúpili v utorok večer Mongoli, Vietnamci, sovietsky orchester i sovietski sól i s ti. Na športovom ihrisku zamestnancov dopravných podnikov v Budapešti sa potom konalo medzinárodné vystúpenie, na ktorom sa zúčastnily mnohé súbory z rôzsiych krajín. PRAVDA Úspešný maáarský film na festivale pracujúcich Prehliadka vrcholných kinematografických diel domácej i zahraničnej produkcie na I. filmovom festivale pracujúcich v Bratislave pokračovala v stredu 17. t. m. v kinách Hviezda a Lux predvedením maďarského filmu „Piaď zeme”, ktorému na medzinárodnom festivale r Mariánskych Lázňach udelili cenu práce. „Piaď zeme“ je silná sociálna dráma s dejom z predvojnového maďarského vidieka, ktorá majstrovsky zachycuje sociálny boj medzi drobnými roľníkmi na jednej strane a videckvmi boháčmi a veľkostatkármi na strane druhej. Režisér Frigyes Bán, opierajúc sa o románovú predlohu Pavla Szabóvá, vytvoril prísne a nemilosrdne realistické filmové dielo, ktoré neupadá do popisnosti, ale sústreďuje sa okolo motívov sociálneho zápasu, ktoré tvoria hlavnú dejovú líniu. Z ideového zamerania prirodzene a nevtieravó vyplýva tendencia filmu poučovať o nutnej spolupatričnosti drobného roľníka a robotníka a kolektivitě v spoločenskom živote i v spoločnej práci. Slávnostnú premiéru v kine Hviezda za účasti popredných predstaviteľov nášho politického ■ kultúrneho života uviedol za čs. štátny film zástupca riaditeľa slovenskej filmovej distribúcie Pavol Bauma. Prejav generálneho riaditeľa Maďarského štátneho filmu Dezidera Révayiho, vedúceho maďarskej delegácie, ktorá pre nepredvídané prekážky nemohla sa zúčastniť na bratislavskom festivale, prečítal zástupca SOR Ivan Engler. V jeho posolstve sa hovorí: „Na bratislavský festival pracujúcich prinášame film, ktorý pokladáme za najlepšie dielo, vytvorené maďarskou filmovou produkciou po oslobodení. Náš pracujúci ľud a naša komunistická strana pod vede-ním Matyása Rákosiho od oslobodenia dôsledne bojuje proti reakčným silám, stojacím ▼ službách imperialistických žoldnierov. Jedným z výsledkov nášho boja je to, že dnes ČSR, Maďarsko, ako aj ostatné ľudovodemokratické štáty spolupracujú s najväčším porozumením na každom poli, teda aj na poli kultúrnej politiky a filmu. Táto spolupráca, ktorá sa prejavila v Mariánskych Lázňach, nachádza svoj výraz i na festivale pracujúcich v Bratislave. Film, ktorý uvidíte, je sedliackym filmom. Aj v minulosti bolo u nás vyrobených veľa filmov o roľníkoch, ale v týchto roľníckych filmoch vystupovali džentrickí veľkostatkári a sviatočne vyobliekaní kulaci. Pracujúci dedín, predstavitelia mnohomiliónovej masy, objavovali sa na plátne sfalšovaní a zosmiešnení. Náš štátny film považoval preto nakrútenie tohto filmu za jednu zo svojich hlavných povinností. Náš film ukazuje beznádejný boj, ktorý t minulosti viedli malí roľníci s utláčateľskými pánmi za každodenný chlieb pre seba i svoju dedinu. V útlaku nie je možné zvýšenie životnej úrovne pracujúceho človeka. Toto vraví film »Piaď zeme«. A pretože vraví toto, vraví pravdu. Dôstojný ľudský život pre jednotlivca a pre celý ľud môže priniesť iba sloboda. Pracujúci sedliaci našej ľudovej demokracie prijali tento film s veľkou láskou, lebo v jeho hlavných osobách poznali sami seba.” Za osadenstvo podniku ČKD-Kriváň, ktoré malo patronát nad predstavením, poďakoval sa usporiadateľtsvu za to, že umožnilo pracujúcim pozrieť si popredné filmové diela našej a cudzej produkcie. Premietaný film odmenilo obecenstvo srdečným potleskom. mov v posledných rokoch bol „Advokát chudobných", „To bol český muzikant" a po oslobodení „Posledný mohikán" a „Dnes neordinujeim". V poslednom čase zapojil sa Vladimír Slavinský činne aj do úsilia našej znárodnenej kinematografie o vystihnutie života súčasného českého pracujúceho človeka a nedávno dokončil filmovú verziu známej hry V. Cacha „DS 70 nevychádza". Hviezdoslavova výstava v Prah© sa končí Hviezdoslavova výstava ▼ Prahe, ktorú inátalovali v Národnom múzeu starostlivosťou Československej spoločnosti a knižnice Národného múzea, vzbudzuje stále neobyčajný záujem u Českej verejnosti, o čom svedčí skutočnosť, že výstavu navštívilo dosiaľ vyše 60.000 osôb. Výstava sa končí V stredu 24. augusta t. r. Knihy pre deti Béla Balázs: Modré s neba. Z maďarského originálu preložila Zlata Pavlisová. Ilustrácie a obálka od Júliusa Lörincza. Vydalo nakladateľstvo Pravda v Bratislave. Strán 182. Cena 90 Kčs. Detskej literatúre sa n nás v posledných rokoch venuje zvýšená pozornosť, pretože význam knihy a jej možnosti vplyvu na formovanie detskej osoh nosti sa v celej hĺbke mohly pochopiť len v spoločnosti, postavenej na socia listickó základv. Ako príklad nám tu slúži starostlivosť Sovietskeho sväzu o detskú literatúru a vôhec o hodnotné čítanie pre mládež. Hoci naša detská literatúra pôvodná nezaznamenala kníh' pre deti, ktoré hv sa zaoheralv našou skutočnosťou, predsa sa táto medzera pohotové zapĺňa tvm. že naše nakladateľstvá, usilujúc sa dať deťom hodnotné čítanie, vydávajú preklady zo sovietskych detských autorov a vôhec auto rov pokrokových, ktorí pochopili význam detskej literatúry v smvsle utvárania a formovania nového človeka, človeka spoločnosti socialistickej. Nakladateľstvo Pravda vydalo preklad detskej knihv „Modré s neha” od Bélu Balázsa, svetoznámeho maďarského pokrokového filmového estéta, ktorý pred nedávnom zomrel. Táto kniha pre školskú mládež nižšieho stupňa poskytuje jej výborné čítanie a môže sa stať veľmi podnetnou pre našich spisovateľov. ktorí sa zaoberaiú písaním detskej literatúry. „Modré 8 neha” obsahuje 6 kratších rozprávok, napísaných na nové námety a nezanedbávajúce ani jednu oblasť detského obzoru. Vedľa vzrušovania detskej predstavivosti a fantázie novými nápadmi, neudomácnenvmi ešte v detskej literatúre, obracajú sa Baláz8ove rozprávky najmä na sociálne cítenie našich najmenších čitateľov. Najrozkošneišia je prvá rozprávka „Modré s neba , hoci ani ostatné za ňou ďaleko nezaostávajú. Hrdinovia Balázsových rozprávok sú vedení k činom tými najušľachtilejšími pohnútkami a sú nimi nie nejaké bábiky, princovia a princezny, ale chlapci a dievčatá blízke a známe každému dieťaťu z jeho okolia. Preklad Zlatý Pavlisovej je dobrý, až na niekoľko slov, použitých nesprávne. J. Sotnik: Za našu vec. Z ruského originálu preložila Viera Ilečková. Ilustroval L. Hečko. Vydalo nakladateľstvo Tatran v Bratislave. Strán 84. Cena 30 Kčs. j Sovietska detská literatúra si už vedela vvtvoriť typy sovietskych detských j hrdinov, vyznačujúcich sa tým, že sa nevedia zľaknúť nijakých prekážok, keď si zaumienia niečo uskutočniť. Silná vôľa je hlavným činiteľom, hýbaiúcim celým ich konaním. Námet je jednoduchý a je vybraný z najbližšej skutočnosti. Žiaci jednej školy si zaumienia, že si vybudujú sami svoju školu, ktorá bola ťažko poškodená v poslednej vojne. Pri uskutočňovaní tohto svojho zámeru sa stretávajú s mnohými prekážkami, najmä so strany dospelých, ktorí neveria, že by deti mohly dokázať niečo podobného. Ale chlapci a dievčatá sa nezľaknú týchto prekážok, nevzdávajú sa svojho plánu a naostatok presvedčia všetkých, ktorí im neverili a získajú si ich na svoju stranu. Námet je toto skutočne jednoduchý, ale autor, vyznajúci sa v detskej psychologii, spracúva tak umelecky, že je neobyčajne pútavý a pôsobivý. Y novom nakladateľstve Svlzu slovenskej mládeže Smená vyšly v posledných mesiacoch dve knihy pre deti, a to: M. Iljin—E. Segal: Zázraky. Preložil L. Kyseľ. Ilustrácie J. Pokorný. Str. 89. Cena 90 Kčs: a Čestné slovo, výher zo sovietskych detských časopisov sostavila a preložila E. Smišková s ilustráciami od Alojza Pepicha. Strán 90, cena 90 Kčs. Obidve tieto detské knihv sa prihovárajú deťom námetmi vzatými zo života a predstavujú nové tvpv rozprávok. Sú to rozprávky bez zázračno8tí, bez nepochopiteľností, avijíra jemným umeleckým spracovaním strhujúce detskú pozornosť a záujem pre tie najbežnejšie životné prípady. Škoda, že v týchto vydaniach sa nachádza niekoľko gramatických chýb, ktoré najmä v detskej literatúre by sa nemalý vôbec vyskvtnúť. Leonid Leonov: Nepokojná rieka. Román. Preložil Pavol Branko. Vyšlo v nakladateľstve Pravda, Bratislava. II. vydanie. Strán 383. 100 Kčs. Režisér Vladimír Slavínsky mŕtvy V pondelok 15. t. m. v noci zomrel vo svojom byte v Prahe na srdcovú porážku jeden z najstarších českých filmových režisérov Vladimír Slavínský, norodený r. 1890. K filmu prišiel ako adept režie už v r. 1913. R. 1919 nakrútil svoj prvý verký film „Divoká Marina", ktorého úspech za- Istil mu pracovnú možnosť na všetky ďalšie roky. R. 1932 objavil sa jeho prvý film „Právo na hriech". Vladimír Slavínský nakrútil za, svojho života neprehľadné množstvo filmov najrôznejšieho zamerania I kvalít. Jeho filmy boly vždy obchodne veľmi úspešné a preto bol Slavinský režisérom vždy veľmi zamestnaným, najmä v odbore ľahšej filmovej veselohry. Z najúspešnejších jeho fil Stav Hviezdoslavovho fondu a knižnice Hviezdoslavov fond zaznamenal 12. t. m. sumu 6,910.691.90 Kčs. Kým teda Hviezdoslavov fond vykazuj« mimoriadny úspech, situácia Hviezdoslavovej knižnice nie je natoľko priaznivá. Počet odbateľov Hvieedoslovovej knižnice dosiahol k tomu Istému dftu číslice 12.037. Hviezdoslavova knižnica predstaví sa čoskoro našej pracujúcej pospolitosti dvoma sväzkami, a to výberom z Hviezdoslavovej poézie pod názvom .Odkazy" a výberom z Kukučínových noviel pod názvom „Život". Knihy vyjdú v 50.000 náklade. •% 19. augusta 1949 SOCIÁLNY OBZOR Dôchodok manželky neprislúcha manželkám štátnych zamestnancov NP dochádzajú stále žiadosti o dôchodok manželky od žien, ktorých manžel je požívateľom verejných odpočivných (zaopatrovacích) platov. Upozorňujeme znovu, že ženám týchto verejných penzistov nemôže byť dôchodok manželky priznaný, pretože ich manželia nie sú a neboli dôchodkové poistení a preto nemôžu im byť priznané ani dávky z dôchodkového národného poistenia. Na vysvetlenie uvádzame, že verejnými odpočivnými (zaopatrovacími) platmi sa rozumejú odpočivné (zaopatrovacie) platy vyplácané z prostriedkov štátom spravovaných alebo z prostriedkov ústavov, podnikov a fondov štátonych alebo štátom spravovaných všeobecných verejných nemocníc, školských obci alebo verejnoprávnych korporácií. Vyplácajú ich napr. finančné riaditeľstvo, tabaková. réžia, provízny fond pôšt; penzijný fond železníc, obce a pod. Je preto zbytočné, abv ženy týchto penzistov žiadaly o dôchodok manželky z národného poistenia, lebo nemajú naň podľa zákona nárok. Svojimi neoprávnenými žiadosťami len zdržuiú vybavováni epripadov, kde je možné dôchodky z národného poistenia priznať. Na dôchodok manželky nemajú tiež nárok tie žiadateľky, ktorých ma,nželia dostávajú sociálny dôchodok. Tam, kde sú u oboch manželov, žijúcich v spoločnej domácnosti, splnené podmienky pre priznanie sociálneho dôchodku, vypláca sa dôchodcovi sociálny dôchodok zvýšený o 50%, čiže sociálny dôchodok manželskej dvojice, ktorý čini 1050 Kčs mesačne. Pre Informáciu zopakujeme podmienky zákona o národnom poistení pre priznanie dôchodku manželky: Nárok na dôchodok manželky má manželka poistenca či dôchodcova, ktorej manželstvo trvalo aspoň jeden rok a ktorá pre svoj nepriaznivý zdravotný stav (nemoc alebo pokles telesných Či duševných schopností) nastalý z manželského spolunažívania, nevykonáva a ani trvale vykonávať nemôže obvyklé práce spojené s vedením domácnosti a nie je zárobkové činná. Nárok má ďalej manželka poistencova alebo dôchodcova, ktorej manželstvo trvalo aspoň jeden rok a ktorá za trvania manželského spolunažívania dosiahla veku 65 rokov a nie je zárobkové činná. Skončením manželského spolunažívania nárok na dôchodok nezaniká. Nároku na dôchodok manželky niet však tam, kde manželka (družka) poberá už iný dôchodok z národného poistenia, t. j. dôchodok invalidný, starobný alebo dôchodok družky. Za spomenutých podmienok má nárok na dôchodok manželky tiež družka poistencova (dôchodcova), ak sú u nej splnené ešte tieto ďalšie predpoklady: žila v spoločnej domácnosti asooň 10 rokov a bola výživou prevažne na poistenca, či dôchodcu odkázaná alebo žila s poistencom, dôchodcom aspoň 3 roky do dňa jeho smrti a je matkou jeho dieťaťa, ktoré by po ňom malo nárok na dôchodok sirotský, a ak nemá riadnv nárok na dôchodok vdovský. —nk—■ Scclálno-zdravatná starostlivost v \®ůmm moskovskom okrese Jednou z najdôležitejších povinnosti zdravotnej správy sovietskeho štátu je ochrana zdravia pracujúcich. V tomto článku ukážeme, ako v jednom moskovskom okrese stará sa sovietska vláda o zdravie ľudu. Najskôr však uvedieme čísla, charakterizujúce zdravotníctvo v Moskve a moskovskej oblasti. Výdavky na zdravotníctvo v Moskve a moskovskej oblasti činily v roku 1948 1 miliardu 716 miliónov rubľov a vzrástly proti roku 1940 na viac ako dvojnásobok. Počet posteli v nemocniciach Moskvy a moskovskej oblasti presahuje o 13% predvojnovú úroveň. Rok od roku rastie pomoc, poskytovaná štátom vojnovým Invalidom a pracujúcim, ktorí stratili dočasne pracovnú schopnosť. V roku 1948 bolo v Moskve a moskovskej oblasti vyplatené na podporách 3200 miliónov rubľov. Ohromná starostlivosť sa venuje matkám a deťom. V posledných rokoch boly slobodným matkám a matkám s viacej deťmi vyplatená v Moskve a moskovskej oblasti podpory vo výške 434 miliónov rubľov. V sokolnickom okrese (celá Moskva je rozdelená na 25 správnych okresov) je 5 polikliník, 7 nemocníc pre dospelých a deti, 8 pôrodnice, 6 ženských ä detských poradni, atď. V okrese je okrem toho ešte veľké množstvo kliník a ambulat.ôrl! pri závodoch a úradoch a rad vedeckovýskumných lekárskych laboratórií. O obyvateľstvo sokolnického okresu sa stará viacej ako 800 lekárov a 2000 pracovníkov so stredným lekárskym vzdelaním. Veľkú úlohu pri vykonávaní opatrení medzi sanitno-proftlaktlckých obyvateľstvom má Dom zdravotnej výchovy. Len za prvých 6 mesiacov mioulého roku usporiadali pracovoici tohto domu 1000 prednášok o lekárstve a hvglepe. Soznámme sa ešte bližšie s jednotlivými liečebnými ústavmi okresu. Poliklinika č. 62 stará sa o obwateľstvo, žijúce v piatej časti okresu, rozdeleného na 32 dielov. Každý diel má k dispozícii lekára a ošetrovateľku. Lekár prijíma nemocných na klinike a navštevuje ich. Po niekoľkoročná práci na svolom úseku je každý lekár dohre informovaný o zdravotnom stave svereného mu obwateľstva. Ak zisti, že nemocný potrebuje zvláštne ošetrenie, pošle bo do laboratória, na rfintven alebo k odborníkovi. Môže tiež svolať poradu odborných lekárov. Ak je onemocnenie vážne, posiela lekár pacienta rovno do nemocnice. Lekárske ošetrenie je v SSSR bezplatné. Každý lekár dostáva pevný plat. Okrem svojej normálnej práce vykonávajú lekári i osvetovú prácu. Za tri posledné mesiace minulého roku usporiadali lekári polikliniky č. 62 celkom 154 prednášok pre obyvateľstvo o rozličných lekárskych otázkach. Lekárovi pomáha pri práci Istý počet úradníkov, študentov a členov Červeného kríža. Každý lekár je vysoko kvalifikovaným a skúseným odborníkom. Zaslúžilá lekárka ruskej federácie Bazajeva pracuje už 26 rokov. Zavialova už 32 rokov atď. Poliklinika má k dispozícii všetkých odborníkov. V 80 kabinetoch polikliniky pracuje 180 lekárov. Poliklinika poskytuje svojim pacientom nielen pomoc v jednotlivých prípadoch, a!a celý rad rokov pozoruje 1ch zdravotný stav. Tak napríklad mechanik Baškirov sa lieči od roku 1948 na hypertóniu. V roku 1946 sa bezplatne liečil jeden mesiac v okresnej nemocnici. Potom odišiel na bezplatný pobyt do sanatória bllzo Moskvy. Každých 14 dni dochádza na polikliniku ku svojmu lekárovi. Jeho zdravotný stav sa značne zlepšil a pacient získal znovu prechodne stratenú pracovnú schopnosť. Vo všetkých veľkých podnikoch sokolnického okresu, práve tak, ako v celom Sovietskom sväze, sú zdravotnícke strediská, ktoré poskytujú bezplatnú lekársku pomoc robotníkom a úradníkom a venujú sa profylaktickej činnosti. Jedno z najväčších stredísk sokolnického okresu je pri závode „Uervený bohatier". V zdravotnom stredisku sú dobre vybavená miestnosti, pracuje v ňom 7 lekárov, 1 zubný lekár. Niekoľko ráz ročne sú zamestnanci povinne lekársky prehliadnutí. Zdravotné tiež povinné očkovanie stredisko rob! proti infekčným chorobám. Pre robotníkov, trpiacich žalúdočnými chorobami, je pri závode zvláštna diétna kuchyňa, financovaná odborovou organizáciou. Zvláštnej starostlivosti lekárskeho personálu sa tešia robotníčky — matky, ktoré chodia pravidelne do lekárskej poradne. Lekári nielen prijímajú pacientov, ale aj kontrolujú zdravotnú nezávadnosť všetkých zariadení v závode — šatní, jedálni, spŕch, atď. Každý robotník ktorý potrebuje liečenie v sanatóriu, prichádza do poradni a lekár určuj«, kam a na ako dlho má Isť na liečenie. —Pyk—■ Otvorenie festivalu sborového spevu na XI. hudobnom lete Spevácky »bor slovenských učiteľov, jedno z najlepších telies tohto odboru, vystúpi na XI. hudobnom lete v sobotu 20- augusta. Je to otvárací koncert festivalu cborového spevu, ktorého sa zúčastnia a1 svetoznáme sbory učiteľov ; ražských a moravských. Za dirigovania avojho ■bormajstra Jána Strelca zaspieva sbor slovenské národné piesne v úprave skladateľov Suchoňa, Schneidra- Trnavského. Bellu a Iných. Tento festival sborového spevu, na ktorom sa sídu našetri najlepšie spevácke sbory -je zriedkavou umeleckou udalosťou, ktorá iste vzbudí ohíaa i v cudzine.