Pravda, marec 1982 (LXIII/50-76)
1982-03-01 / No. 50
PONDELOR 1. MARCA 1982 V Socialistická knižná kottára ýznamné snemovanie našich literárnych tvorcov na štvrtom zjazde Zväzu slovenských spisovateľov i vstup do tohtoročného Mesiaca knihy sú príležitosťou vyzdvihnúť a oceniť aktivitu beletristických vydavateľstiev, najmä vydavateľstiev Slovenský spisovateľ a Smená, fuj vytváraní širokého edičného priestoru pre pohotové publikovanie nových literárnych prác, predovšetkým v edíciách Nová poézia, Nová próza, Klenoty a Mladá tvorba. Takéto prístupy k novej literárnej tvorbe budú vydavateľstvá iste voliť aj v ďalšom období, pretože pre socialistického vydavateľa niet väčšej a významnejšej úlohy ako je všestranná starostlivosť o programové vydávanie diel súčasnej umeleckej literatúry. V tom spočíva aj zmysel sústavnej pomoci vydavateľstiev a ich skúsených redakčných pracovníkov príslušníkom mladej nastupujúcej spisovateľskej generácie, zacielenej na sústavný kvalitatívny rast novej tvorby. Pri hodnotení edičnej činnosti v oblasti domácej literárnej tvorby radi konštatujeme skutočnosť, že v ostatných rokoch sme zaznamenali výrazný pokrok pri vzájomnej výmene hodnôt českej a slovenskej literatúry prostredníctvom prekladovej tvorby. Česká beletria pre dospelých a pre deti vychádza vo všetkých hlavných slovenských vydavateľstvách a zaraďuje sa do Ich základných edícii. V uplynulom roku sme uvítali štart novej edície Česká knižnica vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, ktorá nám vo svojom dlhodobejšom edičnom programe bude prezentovať najvýznamnejšie diela súčasnej českej poézie a prózy, ako aj diela modernej českej klasiky a literárnej vedy. Veľmi plodnú edičnú spoluprácu s tematicky príbuznými českými vydavateľstvami majú aj vydavateľstvá Mladé letá, Tatran, Slovenské pedagogické nakladateľstvo a viaceré ďalšie. Spoločné vydávanie školských učebníc v rámci programu ďalšieho rozvoja čs. výchovnovzdelávacej sústavy je názorným príkladom úzkych kooperačných vzťahov medzi českými a slovenskými vydavateľstvami, ktoré prinášajú pozitívne výsledky aj v ekonomike knižnej kultúry. Koedfcie a koprodukcie sú v súčasnosti modernou formou hospodárskeho vydávania rozsiahlych a nákladných knižných diel zo všetkých tematických literatúry. oblasti Táto cesta vysokoefektivnej a vzájomne výhodnej spolupráce sa musí postupne plne uplatniť v praktickej edičnej všetkých činnosti českých a slovenských vydavateľstiev. Treba ju zároveň spojiť s účinnejšou spoločnou koordináciou edičných plánov, predovšetkým vydavateľstiev vydávajúcich odbornú a spoločenskovednú literatúru, s cieľom ráznejšie odstraňovať edičné duplicity a nepripúšťať vydávanie rôznych účelových knižiek, ktoré prinášajú obvykle len veľmi málo nového. Vyššiu kvalitu nakladateľskej produkcie v zmysle uznesení XVI. zjazdu KSČ možno dosiahnuť len dôsledným uplatňovaním zásad aktívnej edičnej politiky. Vydanie každej publikácie musí vychádzať z konkrétnej spoločenskej potreby, s dôkladným ^domyslením všetkých aspektov jej odbytu a využitia. V uplynulom období sa priaznivo rozvíjalo aj vydávanie diel pôvodnej tvorby oboch národnostných literatúr. Popri pohotovom vydaní nových literárnych diel domácich maďarských autorov sa edičná aktivita vydavateľstva Madách prejavila aj v dobrej prezentácii viacerých diel českých a slovenských autorov v maďarskom jazyku pre potreby našich občanov maďarskej národnosti a v rámci dohody o spoločných vydaniach aj pre čitateľov v Maďarskej ľudovej republike. Pri hodnotení edičnej činnosti sa nemôžeme nezastaviť pri prekladovej literatúre, predovšetkým pre jej významné spoločenské pôsobenie. Veď slovenské vydavateľstvá vydali v posledných šiestich rokoch takmer 1500 prekladov z krásnej a detskej literatúry socialistických a nesocialistických krajín v úhrnnom náklade prevyšujúcom 26 miliónov výtlačkov. Stač! pohľad do výkladov kníhkupectiev, aby sme sa presvedčili o rohatom zastúpení zahraničnej literatúry v našej nakladateľskej produkcii, o sprístupňovaní všetkého, čo hlása pravdu a pokrok. Aj všetky porovnania týkajúce sa prekladovej tvorby pri účasti našej knižnej kultúry na knižných výstavách a medzinárodných knižných veľtrhoch v zahraničí potvrdzujú výrazný internacionálny charakter našej socialistickej edičnej politiky, v ktorej sa dôsledne uplatňujú závery helsinských dohovorov o spolupráci v oblasti kultúry. Oceňujeme skutočnosť, že sa ustavične prehlbuje a skvalitňuje spolupráca slovenských vydavateľstiev s vydavateľstvami Sovietskeho zväzu a ostatných bratských socialistických krajín a že sa sústavne upevňuje zástoj sovietskej literatúry v edičnej činnosti našich beletristických a odborných vydavateľstiev. Rozhodujúce pri tom je, že neobyčajne vzrástla čitateľská obľúbenosť súčasnej sovietskej prózy. Plodnú spoluprácu so socialistickými krajinami zaznamenávame nielen v dvojstranných vzťahoch, ale aj v aktívnej účasti našich vydavateľstiev v spoločných medzinárodných edíciách vydavateľstiev socialistických krajín, najmä v edíciách Kritika buržoáznej ideológie a revizionizmu a Európska poézia 20. storočia. Pri tejto príležitosti vysoko vyzdvihujeme vydanie Antológie sovietskej poézie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. K prehĺbeniu edičnej spolupráce medzi vydavateľstvami krajín socialistického spoločenstva významne prispel tiež minuloročný III. medzinárodný výstavný knižný veľtrh v Moskve. Slovenské vydavateľstvá nadviazali kontakty s ďalšími sovietskymi republikovými vydavateľstvami, ktoré sľubujú priniesť nové preklady i spoločné vydania. Treba povedať, že sovietske vydavateľstvá náležíte opätujú pozornosť, ktorú u nás venujeme literatúre národov Sovietskeho zväzu. V uplynulej päťročnici vyšli v ZSSR literárne diela slovenských autorov v celkovom náklade takmer 16 miliónov výtlačkov, predovšetkým z oblasti detskej a krásnej literatúry. Na systematickom sprístupňovaní knih čitateľom sa aktívne podieľajú predovšetkým pracovnici knižnic a kníhkupectiev. Stovky pracovných kolektívov týchto kultúrnych inštitúcii cieľavedome približujú pracujúcim významné kultúrne hodnoty, sústavne zfskavajú nových trvalých čitateľov a uvedomele rozširujú diela politickej, spoločenskovednej a umeleckej literatúry. Najmä v týchto marcových dňoch sa nám prihovárajú kníhkupci s nejednou dobrou knižkou, ktorá nám má čo povedať, ktorá nás pouč! i pobaví. Oceňujeme ich angažovanú o zároveň neľahkú prácu, najmä v súvislosti s viacerými slabými miestami materiálnotechnickej základne knižného veľkoobchodu i maloobchodu. Pravda, požiadavka na ustavičné zvyšovanie kvality všetkej práce sa plne vzťahuje aj na celú oblasť odbytu a rozširovania literatúry. Aj v knižnom obchode existujú mnohé nevyužité rezervy; je v ňom čo naprávať i zlepšovať. Hlavné úlohy vydavateľstiev a knižného obchodu po XVI. zjazde KSČ sú obsiahnuté v Koncepcii rozvoja knižnej kultúry do roku 1985, ktorá sa postupne cieľavedome realizuje v oblasti kultúrnopolitickej, odbytovej i hospodárskej. Zároveň sa koncepcia aktualizuje o nové významné úlohy, s cieľom sústavne posilňovať ideologické a výchovné pôsobenie nakladateľskej produkcie, každej vydanej knihy a zabezpečiť vnútorne vyvážený vývoj v celej oblasti knižnej kultúry. Z tohto hľadiska treba venovať sústredenú pozornosť najmä príprave publikácii pojednávajúcich 0> vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a o výchove k vedeckému^ svetonázoru, ďalej knihám zameraným na ofenzívny boj proti buržoáznej ideológii, revizionizmu a antikomunizmu, ako aj publikáciám z oblasti ekonomickej propagandy a agitácie, ktoré náležíte vysvetľujú i pomáhajú realizovať hospodársku politiku našej strany v súčasnom období. V tomto roku sa podstatne zvyšuje náročnosť úloh súvisiacich s realizáciou dokumentu o ďalšom rozvoji čs. výchovnovzdelávacej sústavy, najmä pri príprave vydania nových učebnic pre školy druhého cyklu. Ich včasné a kvalitné splnenie predpokladá úzku súčinnosť predovšetkým školskej správy, vydavateľstiev a tlačiarni. Súčasnosť knižnej kultúry poukazuje na nesmierny význam literatúry, knihy v živote jedinca li celej spoločnosti. Preto jej bude aj naďalej patriť plná spoločenská podpora. V tej súvislosti je potrebné prehĺbiť cieľavedomosť a koncepčnosť v riadiacej práci v oblastí edičnej politiky, zlepšiť jej organizovanie, programovitost v pláne i jeho realizácii vo všetkých tematických oblastiach literatúry. Pri vydávaní kníh nemožno nijako podliehať kvantitatívnym hľadiskám; treba uprednostniť publikácie so širokým spoločenským dosahom, vhodne reagovať na niektoré negatívne tendencie vo vývoji čitateľského dopytu, najmä zodpovedne stanoviť celkový objem novej nakladateľskej produkcie a výrazne zintenzívniť prácu so skladovanými knihami, voliť podstatne diferencovanejší prístup k určovaniu počtu výtlačkov jednotlivých knih v súlade s ich umeleckou a ideovou úrovňou a čitateľským určením. K dosiahnutiu týchto zámerov a úloh náležité prispeje aj primeraná aplikácia Súboru opatřeni na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva na špecifické podmienky knižnej kultúry. K PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J f N, S P O J T E SA! PRAVDA ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 HALIEROV Skončilo sa trojdňové rokovanie českého zjazdu ROH Všestranná činnosť odborov Spoločný tón diskusie, v ktorej prehovorilo 44 delegátov • Vystúpenie členov Predsedníctva ÚV KSČ Miloša Jakeša a Karla Hoffmanna • Pozdravné listy Ústrednému výboru Komunistickej strany Československa a Ústrednej rade odborov Praha (Od našej redaktorky Ivety Frývaldskej a ČSTK) — Český zjazd Revolučného odborového hnutia pokračoval v uplynulých dvoch dňoch, v sobotu a nedeľu, diskusiou, v ktorej vystúpilo 44 delegátov. Ich poznatky, skúsenosti, námety a pripomienky sa vyznačovali spoločným túnom — úsilim o ďalšie zvyšovanie podielu odborárov na plněni hospodárskeho a sociálneho programu našej spoločnosti. * KAM UPRIAMIŤ POZORNOSŤ V sobotu vystúpil pred zjazdovým fórom vedúci delegácie ŰV KSČ, ÜV NF ČSR a vlády ČSR, člen Predsedníctva a tajomník OVKSČM. Jakeš. Zdôraznil nenahraditelnú úlohu odborov v starostil, vosti o pracujúcich, v rozvíjaní a prehlbovaní iniciatívy, vo zvyšovaní efektívnosti a kvality práce. (Výňatok z jeho prejavu uverejňujeme na inom mieste.) Vedúci delegácie Ostrednej rady odborov, člen Predsedníctva ŰV KSČ, predseda ÜRO K. Hoffmann v sobotňajšej časti zjazdového rokovania vyzdvihol skutočnosť, že českí odborári predstavujú viac ako dve tretiny celej československej odborárskej základne, a preto významne ovplyvňujú prácu celého odborového hnutia. Povedal, že teraz treba upriamiť pozornosť na najnaliehavejšie úlohy, sústrediť všetky sily na ďalšiu výstavbu našej spoločnosti. Povedal, že ak hovoríme o prerokúvaní národohospodárskeho plánu, o kolektívnych zmluvách, o výrobných poradách, nemôže nám ísť len o percentá, čísla, ale predovšetkým o to, aby čo najširší okruh pracovníkov dobre poznal úlohy, ktoré ho čakajú a podmienky, za ktorých ich bude plniť, tak, aby každý mohol uplatniť svoje skúsenosti, svoj názor. „Dovolte uviesť jediný príklad značných rezerv v našej ekonomike i v našej odborovej činnosti,“ pokračoval súdruh Hoffmann. „Štátna energetic, ká inšpekcia v roku 1980, ale podobne aj v roku 1981 odhalila fahko odstrániteľné energetické straty, ktoré predstavovali priemerne 4,6 percenta celkovej ročnej energetickej spotreby kontrolovaných závodov. A medzi kontrolovanými závodmi sú v ČSR aj také, kde ostrániteľné poruchy predstavovali aj dvadsaťpäť a viac per. cent celkovej ročnej spotreby palív a energie. Je to aj naša záležitosť a naša vina, ak energetická inšpekcia musí upozorňovať na také krikľavé príklady nehospodárnosti, plytvania, okolo ktorých denne nevšímavo chodia funkcionári a členovia ROH a hospodárski vedúci. Na zistenie, že k značným energetickým stratám vedú bezdôvodne otvorené vráta a chýbajúce okenné sklá vykurovaných prevádzkární, nevhodná alebo chýbajúca izolácia tepelných rozvodov, vypúšťanie odpadného tepla aj tam, kde ho možno využiť, nesprávna regulácia spotreby tepla, nedostatky v osvetľovacej technike, predsa netreba odborníkov ani špeciálne kontroly.“ V ďalšej časti hovoril predseda ÚRO o priebehu X. svetového odborového zjazdu v Havaně. Zdôraznil, že rokovanie sa vyznačovalo konštruktívnou atmosférou, duchom porozumenia, spolupráce, túžbou po jednote a spoločných akciách a odhodlaním bojovať za záujmy pracujúcich, za mier a bezpečnosť. * V ZAUJME STAROSTLIVOSTI o Človeka Charakteristickou črtou celej diskusie českého odborového zjazdu bol (Pokračovanie na 2. str.) Z prejavu súdruha M. JAKEŠA na českům zjazde ROH V úvode svojho prejavu sa zmienil 0 výsledkoch predchádzajúcej päťročnice, ktoré sú nerozlučne späté aj s pracou ROH, a pokračoval: V minulom roku sme začali uskutočňovať ekonomický a sociálny program XVI. zjazdu KSČ v ešte zložitejších podmienkach. Prehlbujúce sa krízové javy v kapitalistických štátoch a zosilňujúca sa ekonomická diverzia zhoršili naše vývozné, dovozné a úverové možnosti. Prejavil sa 1 vplyv našich vlastných, subjektívnych nedostatkov. Nesplnil sa plán v stavebníctve a v dôsledku nepriaznivých klimatických podjnienok došlo k značnému výpadku vo výrobe obilia. Nepodarilo sa dosiahnuť plánované tempo národného dôchodku a došlo len k jeho miernemu vzrastu. Napriek tomu sa však osobná spotreba obyvateľstva zvýšila o 1 percento a reálne príjmy o 2 percentá. Úspech našej ďalšej cesty vpred je neoddeliteľne spojený s dosiahnutím rozhodného obratu v realizácii dlhodobej strategickej línie, smerujúcej k zvyšovaniu efektívnosti výroby, hospodárnosti a kvality všetkej práce, k zefektívneniu investičnej výstavby a k širokému uplatneniu výsledkov vedy a výskumu v praxi. Napriek určitému pokroku máme vo všetkých týchto smeroch veľké rezervy, nepostupuje sa stále potrebným tempom. V nemalej* miere vplyv na tieto skutočnosti majú i stále trvajúce slabiny v riadiacej práci. 7. päťročný plán sleduje naplnenie základného cieľa XVI. zjazdu — udržanie a skvalitňovanie životnej úrovne obyvateľstva a jeho sociálnych Istôt v súlade s vytvorenými zdrojmi. Predovšetkým pôjde o to, aby sme v každom podniku, závode, pracovisku dosahovali lepšie zhodnotenie a úspory energie, surovín, vyššie využitie druhotných zdrojov surovín, základných fondov, pracovného času, aby výrobky mali vysokú technickú i úžitkovú hodnotu. Nenávratne sa minuli časy, keď sme mali k dispozíciu lacnú energiu, suroviny a krmivá. Ich ceny v posledných rokoch značne vzrástli, čí už z dovozu alebo z vlastnej ťažby, zatiaľ čo ceny hotových výrobkov vo svete dosiahli oveľa nižší rast, čo ne priaznivo ovplyvňuje výsledky našej práce. To všetko, spolu s umele vytváranými prekážkami zo strany kapitalistických štátov, sú dôvody, prečo pre nás dvojnásobne platia slová súdruha Brežneva, vyslovené na XXVI. zjazde KSSZ, že „chrbticou hospodárskej politiky sa stáva zdanlivo prostá a všedná vec — šetrný vzťah k spoločenskému majetku a umenie plne a účelne využívať všetko, čo máme.“ V tomto smere musia pôsobiť t ekonomické nástroje, hmotná zainteresovanosť a nové veľkoobchodné ceny a aj iniciatíva pracujúcich. Ako spracovateľská krajina sme nerozlučne spojení so svetovým trhom. Jedna tretina užitého národného dôchodku sa realizuje prostredníctvom zahraničného obchodu. ÚV KSČ kriticky posúdil a vyvodil závery zo skutočnosti, že výroba sa len pomaly prispôsobuje požiadavkám trhu. Sortiment výrobkov, pri ktorých dosahujeme špičkovú svetovú úroveň, zďaleka nezodpovedá našim možnostiam. Vo svete narážame na ostrú konkurenciu, a niet inej cesty, než aby sme ponúkali výrobky omnoho kvalitnejšie a mohli ich aj omnoho efektívnejšie predávať. Znamená to, aby najmä naše strojárske výrobky mali potrebnú technickú úroveň a spoľahlivosť, aby sme podstatne zdokonalili všetky servisné služby. To je predovšetkým vecou výroby. Pritom musíme vychádzať z toho, že v záujme znižovania našej zadlženosti je nevyhnutné vyvážať viac než dovážať, pretože nemôžeme žiť na úkor budúcnosti. Dosiahnuť vyrovnané vonkajšie ekonomické vzťahy je jednou z našich najdôležitejších úloh. Prvoradú dôležitosť prikladáme z týchto hľadísk prehĺbeniu a rozvíjaniu hospodárskej a vedeckotechnics kej spolupráce so Sovietskym zväzom krajinami RVHP predovšetkým urýchlením kooperácie a špecializácie. Vyžaduje si to, aby sme aj my prijaté záväzky dobre plnili. Je to o to dôležitejšie, že Sovietsky zväz nám dodáva za naše výrobky prevažné množstvo energetických a materiálových zdrojov i výkonnú techniku. V záujme ďalšieho všestranného rozvoja spolupráce medzi krajinami RVHP a znižovania závislosti od dovozov z kapitalistických štátov sme uvítali návrh ZSSR na zvolanie porady o ekonomických otázkach na najvyššej úrovni, na príprave ktorej sa aktívne zúčastňujeme. Veľký význam prikladáme odstráneniu nedostatkov a správnemu zameraniu investičnej výstavby. Znižujeme prostriedky na ňu vynakladané. Je to v záujme zníženia značnej rozostavanosti, skrátenia termínov výstavby, rýchlejšieho uvádzania kapacít do prevádzky, dosahovania projektovaných parametrov. Je to i v záujme udržania životnej úrovne. Investičné prostriedky budeme vynakladať prednostne na modernizácie a rekonštrukcie, na dosahovanie úspor v spotrebe palív, surovín, kovov, zvýšenie exportnej schopnosti našej ekonomiky a sebestačnosti vo výrobe potravín. Nemožno ďalej utápať miliardy vo výstavbe nových hál a zaberať nové stovky hektárov poľnohospodárskej pôdy. Cesty, ako dosiahnuť splnenie úloh, poznáme. Je to predovšetkým prevedenie národného hospodárstva na (Pokračovanie na 2. str.) PKS je za demisiu vlády Lisabon (ČSTK) — Generálny tajomník Portugalskej komunistickej strany Alvaro Cunhal na zhromaždení v Porto zdôraznil, že odstúpenie vlády pravicových strán a vypísanie predčasných parlamentných volieb je jedinou cestou k prekonaniu hlbokej krízy v Portugalsku. Pred volbami by sa mala utvoriť dočasná vláda schopná zaručiť demokratický charakter hlasovania. Skutočnosť, že portugalské hospodárstvo je na pokraji katastrofy, je výsledkom vládnej politiky. Zahraničnopolitický kurz pravicového kabinetu charakterizuje plná podriadenosť medzinárodnému imperializmu. Preto je najdôležitejšou úlohou dneška dosiahnuť demisiu terajšej vlády, povedal Alvaro Cunhal. Prvá v histórii Nikózia (ČSTK) — Na oficiálnu návštevu Cypru pricestoval v sobotu predseda gréckej vlády Andreas Papandreu. S cyperským prezidentom Spyrosom Kyprianom bude rokovať o terajšom stave cyperského problému a o krokoch oboch vlád k riešeniu tejto otázky. Andreas Papandreu sa má stretnúť aj s predstaviteľmi politických strán a prehovoriť v poslaneckej snemovni. Je to prvá návšteva gréckeho premiéra v Cyperskej republike v celej histórii jej nezávislej existencie. ROČNÍK 63. # ČÍSLO 50 A* Výrobňa kŕmnych zmesí v Send je najväčšou a najmodernejšou z piatich výrobni Poľnohospodárskeho nákupného a zásobovacieho podniku, odštepného závodu Bratislava. Denne tu vo dvoch pracovných směnách pripravia 240 ton kŕmnych zmesí na výkrm hovädzieho dobytka a ošípaných. Pre ošípané vyrábajú priemerne 7 a pre hovädzí dobytok až 14 druhov kŕmnych zmesí. V rámci bielkovinového programu čoraz viac využívajú domáce zdroje strukovín, hrachu a bôbu na výrobu kvalitných bielkovinových kŕmnych zmesí. Na snímke ČSTK: laborantka Petronela Vithalmová zistuje dusíkaté látky v kŕmnej zmesi. POLMILIŰNTA TOHTOROČNÁ TONA ŽELEZA VO VSŽ OSPESNf BANÍCKY IIKEND Previdza (ČSTK) — Pre stovky baníkov Uholných a lignitových bani na Slovensku a južnej Morave nebol ani posledný' februárový víkend dňami oddychu. februárového víkendu hutníci košických VSŽ, ktorí nastúpili do smien v nepretržitých prevádzkach. Prispeli tak k úspešnému plneniu plánu výroby surového železa, a to aj napriek tomu, že už vyše týždňa je v plánovanej strednej oprave vysoká pec č. 1. Hoci je teraz odstavená, pracovný ruch pri nej neutíchol ani cez sobotu a nedeľu, keď vyše sto pracovníkov ostravských Hutných montáží a údržbárov VSŽ búralo a vyvážalo starú výmurovku a montovalo pracovné plošiny v jej útrobách. Dobré výsledky dosiahli aj oceliari, ktorí v sobotu urobili 59 a v nedeľu predpoludním 17 tavieb. Na slablngu prekročili v sobotu denný plán o 700 ton a 3924 ton převálcovaných brám vo včerajšej rannej smene utvorili predpoklady pre opätovný dobrý vykuli. Usiloíali sa aj pracovníci teplej valcovne, ktorí v sobotu vyvalcovall 8886 ton plechu, v morlarňach ho upravili 5403 ton. V sobotu v bani Cigeľ nakopali tamojší baníci sedemtisíc ton uhlia, čo je o 1800 ton viac, ako im určoval plán. Najlepšie sa darilo kolektívu M. Pružínca, ktorý vyťažil 1420 ton paliva namiesto 1300 ton, a kolektívu J. Šišku, ktorý svoju úlohu prekročil o 340 ton. Výborne si počínali aj kolektívy ručných stien, vedené predákmi O. Országhom, J. Matiaškom, T. Pállom a F. Fabunom. Práca v tejto bani sa nezastavila ani včera, v nedeľu, keď len v prvej smene vyťažili 1130 ton palív. Oceniť treba najmä kolektív J. Belokostolského, ktorý aj napriek veľmi sťaženým bansko-hydrogeologickým podmienkam narúbal 400 ton uhlia namiesto plánovaných 200 ton. Vďaka zvýšenému pracovnému úsiliu cez tento víkend sa podarilo cigltanskym baníkom splniť februárové úlohy, v ťažbe vo výška 173 tisíc ton palív. Košice — Polmilióntu tohtoročnú tonu železa vytavili počas posledného KONFERENCIE ČESKOSLOVENSKÉHO ČERVENÉHO KRÍŽA V ZAUJME zdravia Bratislava (ČSTK) — Tohtoročné okresné, mestské a obvodné konferencie ČSČK na Slovensku sa skončili v sobotu rokovaniami v Trnave, Čadci, Martine, Košiciach a v Bratislave. šesťtisíc metrických centov sena z ťažko prístupných plôch. Takmer 40 tisíc členov mestskej organizácie ČSČK v Bratislave je organizovaných v 202 základných organizáciách na školách, v sídliskách a závodoch. Bezpříspěvkové darcovstvo krvi vykazuje v bratislavskej organizácii trvale vysokú úroveň. V I. mestskom obvode bol roku 1980 každý štvrtý obyvateľ bezpříspěvkovým darcom krvi, v III. obvode každý piaty. Do opatrovateľskej služby sa zapojilo 600 dobrovoľných opatrovateliek. Starostlivosť o všestranný rozvoj mládeže a jej výchovu v duchu socialistického humanizmu pokladá organizácia za jednu zo svojich prvoradých úloh. Eviduje takmer 5500 členov dorastu, pre ktorých organizuje prednášky, súťaž zdravotných hliadok a zdravotných družín mládeže, branné hry a iné formy výchovnej činnosti. Organizácia vyškolila takmer 6000 mladých zdravotníkov. Najväčšia medzi nimi — organizácia Trnavského okresu, združujúca vyše 22 tisíc členov, dosiahla dobré výsledky najmä v darcovstve krvi. Medzi darcov krvi pribudlo v minulom roku vyše dvetisíc nových. Mnohostrannú aktívnu prácu, do ktorej Je zapojených vyše 17 tisíc členov, hodnotila organizácia ČSČK Košice-mesto. Eviduje 159 bezplatných dobrovoľných opatrovateliek, ktoré sa starali o 328 osôb. Organizácia má na svojom konte takmer 4000 prednášok a kultúrnospoločenských akcií, 13 tisíc odpracovaných brigádnických hodín v zdravotníckej činnosti a ďalších 13 tisíc pri poľnohospodárskych prácach, 20 tisíc hodín odpracovali jej členovia v akcii Z. Členovia desaťtisícovej orga; nizácie ČSČK v Martine zasadili vyše osemtisíc stromčekov a kríkov, odpracovali 12 tisíc brigádnických hodín pri poľnohospodárskych prácach, zozbierali 11 tisíc kg liečivých rastlín a Náš redaktor v záhradníctve JRD ČSSP v Trhovom Mýte..... ■■■■ Spod hlbín zeme privolané jar Aj žitnoostrovskú rovinu zima drží tohto roku dlhšie vo svojom studenom objatí. Vymrznutej oráčine pocukrovanej vari už posledným tohtoročným snehom mráz predlžuje zimný spánok. Pre skleníkové hospodárstvo JRD ČSSP v Trhovom Mýte však odveké zákony striedania sa štyroch ročných období už pár rôčkov neplatia. Jar sa tu začína vo chvíli, keď jeseň odovzdáva svoje žezlo zime. Koncom novembra tunajší záhradníci vysádzajú prvý šalát. Vari každému hneď zíde na um, či sa kvôli šalátu oplatí po celú zimu vyhrieval skleníky. Pravdaže, pri dnešných cenách kuriva by rentabilita zimného pestovania zeleniny bola postavená na hlavu. Družstevníkom v Trhovom Mýte sa však o lacný a výdatný zdroj tepla postarala sama príroda. Zo zemských hlbín — presnejšie z hĺbky 2580 metrov — prúdi na povrch voda horúca 74 stupňov Celzia. Štyri milióny korún družstvo zaplatilo Geologickému ústavu Dionýza Štúra v Bratislave za vrt. Aj keď je to veľa peňazí, nik ich neľutuje. „Investície do prameňa so „zázračnou“ vodou sú jednoznačne výhodné. Veď keby sme 2,5 hektára skleníkov mali vykuřovat napríklad hnedým uhlím, vyšlo by nás to ročne na jeden milión korún. Pritom termálna voda slúži u nás nielen na vyhrievanie skleníkov, ale aj administratívnej budovy i neďalekej športovej haly,“ objasňovala ekonómka záhradníctva Ing. Helena Dereczová. Voda si prívlastok zázračná nevyslúžila iba kvôli svojej teplote. Nie je agresívna, takže sústava potrubia, ktorým preteká, by jej mala odolat aspoň desat rokov. No nehľadiac na všetky tieto výhody, predsa má zima proti tunajším záhradníkom v rukách jeden silný tromf — slnko. Len teplo rastlinkám k životu nestačí, rovnako potrebujú aj slnečné žiarenie. Za december a január sa ho však šalátu dostalo pramálo — len 38 hodín. „Naše záhradnícke srdcia trochu pookriali v prvý februárový týždeň,“ vravel hlav ný záhradník Alojz Dórák, „no potom oblohu opät zahalili mraky. Z posledných pätnástich zím je táto najchudobnejšia na slnko.“ P.ráve pre nedostatok slnečného svitu sa predlžuje dozrievanie šalátu o tri — štyri týždne. Inokedy začiatkom marca zeleninárky zberali už úrodu z druhej výsadby, teraz sa na trh nedostali ani všetky hlávky z prvej.. „Pritom aj n. p. Zelenina sprísnením kritérií — zvýšila sa norma hmotnosti jednej hlávky v prvej triede zo 6 na 8 Dg a v druhej triede z 5 na 7 Dg — nás vháňa takrečeno do úzkych. Prirodzene, a) ja ako spotrebiteľ chcem nakupovat iba prvotriedny tovar. Spomínané spevnenie noriem však prišlo v nepravý čas, pretože pokiaľ nemáme výkonnejšiu odrodu šalátu a napokon to najdôležitejšie — slnko, potom nedosiahneme požadovaný ekonomický efekt,“ vysvetľoval súdruh Dórák. „Veď napríklad, aby hlávka šalátu narástla do desat Dg, pretože pri transporte k spotrebiteľovi sa dáke gramy stratia, predlžuje sa jej pobyt v našom skleníku o tri týždne, a to je pre nás neúnosné. Nazdávam sa, že odberatelia by mali prihliadal aj na naše konkrétne podmienky.“ Pravda, na trh, i keď s oneskorením oproti harmonogramu, sa plánovaných 240 000 hlávok šalátu dostane. Pre ďalšie desattisíce sa však už vo fóliovníkoch a skleníkoch nenájde miesto, pretože onedlho nadíde čas výsadby hlavných plodín — konzumnej papriky a uhoriek. Priesady šalátu však nevyjdú nazmar. V uplynulú sobotu si družstevníci z Dvorník kúpili 7000 a pre ostatné priesady nájdu záujemcov v okolitých JRD alebo ich predajú drobnopestovateľom. Práca sedemdesiatich zeleninárok nesmie vyjst navnivoč. Pravdaže, najradšej by šalát dopestovali sami, lebo tak by im priniesol viac zisku. No nedá sa nič robit, aj v skleníku musí poľnohospodár rátat s istým rizikom, keďže na milost či nemilost slnka sú stále odkázaní. A ak sme ešte raz hovorili o termálnej vode, treba dodat, že v Trhovom Mýte efektívne zužitkúvajú každý stupeň jej tepla. Voda vychádzajúca z hlavného skleníkového potrubia prúdi do rúrok v pôde, kde rastú paprikové priesady. Bezprostredný ohrev pôdy jej zaručuje stabilnú teplotu, a tým rastlinkám rýchlejší rast. Vo fóliovníkoch s dvojitou obalovou vrstvou sa voda, ktorá už raz vyhriala skleníky, rozprašuje dýzou. Má ešte toľko tepla, aby postačila na tch vyhriatie. Nesporne termálna voda umožňuje družstevníkom v Trhovom Mýte pomerne lacno vyrábat zeleninu aj v zimnom čase. Súčasný efekt však nie je dielom iba zázračnej vody, ale predovšetkým jej dômyselného využitia a obetavej práce celého záhradníckeho kolektívu. JOZEF SEDLÁK ŕL /