Pravda, marec 1987 (LXVIII/50-75)

1987-03-02 / No. 50

PONDELOK 2. MARCA 1987 50 HALIEROV ROCNIK 68. # CISLO 50 * V BILANCIA UMENIA RUDOLF J U R I K, vedúci oddelenia ÚV KSS ýznamným faktorom a podmienkou napredovania rozvinutej socia­listickej spoločnosti je komplexný rozvoj kultúry. Kvalita, efek­tívnosť, vytváranie podmienok na intenzifikáciu kultúrnych tvori­vých procesov, tvorivosť v procese Šírenia a sprostredkúvania kultúrnych hodnôt, ale aj aktívne uplatnenie a rozvíjanie poznatkov a hodnôt - to sú hlavné politické a metodologické otázky kultúrnej politiky strany. Proces urýchľovania sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti, tak ako ho vytýčil XVII. zjazd KSČ a zjazd KSS, musí byť nevyhnutne naplne­ný politickou, spoločenskou i pracovnou aktivitou súčasného človeka. Neoddeliteľnou súčasťou strategickej línie urýchľovania je i oblasť kultúry, umenia a kultúrnovýchovnej práce. Ideovo-politická a kultúrno­­výchovná práca bola vždy v centre pozornosti KSČ. Strana vo svojej činnosti vychádza z tézy, že uvedomelosť más je jednou z podmienok úspešného plnenia programu výstavby socialistickej spoločnosti. Základ­ná orientácia ďalšieho rozvoja kultúry súvisí s dlhodobou cieľovou orientáciou vývoja našej spoločnosti na zvyšovanie životnej úrovne ľudu, uspokojovanie kultúrnych a duchovných potrieb nášho obyvateľ­stva na kvalitatívne vyššom stupni. Kultúra v Slovenskej socialistickej republike sa organicky zúčostmuje na rozvoji socialistickej kultúry Čes­koslovenska a tvorí neoddeliteľnú súčasť kultúry celého socialistického spoločenstva. V súčasnej etape urputného boja dvoch protichodných spoločenských sústav odohráva sa nezmieriteľný zápas o zmýšľanie a konanie ľudí, o Ich postoje a názory. Dôležité miesto v procese získavania nášho človeka pre skvelé myšlienky socializmu prislúcha socialistickej kultúre. Trvalou úlohou celého umeleckého frontu je prinášať a sprostredkúvať diela vysokej Ideovej a umeleckej kvality. Zajtrajším dňom, na V. zjazde Zväzu slovenských spisovateľov, sa otvára etapa bilancovania výsledkov a projektovania nových zámerov všetkých umeleckých zväzov. Zjazd spisovateľov už tradične udáva tón zjazdových rokovaní umeleckých zväzov. Slovenskí spisovatelia, básnici, drama­tici a literárni teoretickí pra­covníci na pred­­zjazdových aktí­voch vyslovili svoje názory na tvorbu a požia­davky voči se­be, zväzu a ce­lej spoločnosti. Na základe dô­sledných analýz tvorby pristúpili k príprave zjaz­dovej správy a k vytýčeniu ďal­šieho umelecké­ho napredovania. V centre umeleckej tvorby bude naďalej hrdina na­šej doby - pracujúci človek, zobrazovanie jeho života, radostí i sta­rostí. V tejto súvislosti konštatujeme, že náš umelecký front sa plne stotožnil s tvorivou metódou socialistického realizmu, ktorý považuje za svoj. umelecký program. Komunistická strana si vždy vážila názory spisovateľov, básnikov, dramatikov a ďalších tvorcov umenia. Oni sa jej odvďačili jednoznač­nými postojmi. Bolo to tak v minulosti, za vlády buržoázie, počas fa­šizmu, ale aj v prelomových obdobiach našich národov. Vo februári 1948 a aj dnes. Veľkú zásluhu na plnení politiky strany v oblasti kultúry majú ume­lecké zväzy, združujúce umelcov všetkých generácii, zrelé osobnosti i mladé talenty. Predstavujú tvorivú silu, ktorá má významný vplyv na prehlbovanie socialistických kvalít umenia, „ich poslaním je i na­ďalej v duchu kultúrnej politiky strany zjednocovať všetkých čestne zmýšľajúcich umelcov a podnecovať ďalší rozvoj socialistickej umelec­kej tvorby. Dôležitou úlohou tvorivých zväzov je pestovať vedomie vysokej náročnosti na prácu a občiansky život tvorivej Inteligencie, objavovať talenty, pôsobiť na ich umelecký a politický rast, dbať, aby sa plne rozvíjali a uplatňovali na prospech našej spoločnosti.11 Týmito slovami vyzdvihol významné postavenie umeleckých zväzov generálny tajomník OV KSČ súdruh Gustáv Husák. Aj v oblasti práce umeleckých zväzov - tak ako v celej našej spo ločnostl - zohráva strana vedúcu úlohu. V Politickej správe OV KSČ XVII. zjazdu KSČ odznelo konštatovanie, že „strana nepredpisuje for­my, metódy a témy umeleckej tvorby, ale ani nebude podporovať nič, čo kazí vkus ľudí alebo skresľuje našu socialistickú skutočnosť. Ko­munisti v tvorivých zväzoch, vo vydavateľstvách a umelecká kritika musia účinnejšie ovplyvňovať umeleckú tvorbu v súlade s politikou stra­ny a základnými hodnotami socializmu*. Súčasná etapa vyžaduje od umeleckých zväzov kritické zhodnotenie podmienok, možností a výsled­kov kultúry z hľadiska dlhodobých kritérií, jej špecifického pôsobenia v spoločnosti, v intenciách kultúrnej politiky KSČ a socialistického štátu. Podstotne sa zvyšujú nároky na jej poslanie v etape vědecko­technického a sociálneho rozvoja, v nadväznosti na veľkú a nezastu­­piteľnú úlohu kultúry, ktorú mala a má v sociálnych premenách spo­ločnosti Slovenskej socialistickej republiky, pri upevňovaní jednoty nášho ľudu. Veríme, že teraz, keď sa schádzajú tvoriví umelci z jednotlivých ob­lastí umenia na svojich zjazdoch, schádzajú so v presvedčení, aby sa slovom, no najmä tvorivými činmi a občianskymi postojmi hlásili k hod­notám socialistického umenia, k politike Komunistickej strany Česko­slovenska, k uzneseniam jej XVII. zjazdu a zjazdu KSS, aby v fdeovo­­umeleckej činnosti uplatňovali myšlienky 4. zosadania OV KSČ a zasa­dania OV KSS. Kultúra a umenie sú súčasťou života ľudu. Socialistická spoločnosť ich chápe ako predpoklad všestranne harmonického rozvoja človeka, v ktorom sa dialekticky spája intelektuálne a citové bohatstvo, marxis­­ticko-leninský názor, kultúra a morálka. Kultúra je neoddeliteľnou sú­časťou harmonickej výchovy pracujúcich a účinným nástrojom ideologic­kého pôsobenia. Práca umeleckých zväzov, umeleckých a vydavateľských inštitúcií a kultúrnych fondov sa aj v budúcnosti musí zameriavať na prehlbova­nie ideovovýchovného pôsobenia. Treba inovovať, resp. spracovať nové výhľadové koncepcie jednotlivých umeleckých oblastí a knižnej kultúry, zdôrazniť pomoc a zodpovednosť jednotlivých inštitúcií za kvalitu ume­leckej tvorby a jej spätosť so životom spoločnosti. Venovať výraznú po­zornosť riadeniu kultúrnych procesov a rozhodovaní. Stálou úlohou umeleckých zväzov musí byť sústavná ideovovýchovná práca s členskou základňou a obzvlášť s tvorcami v slobodnom povolaní, aktívna pomoc mladým, najmä začínajúcim talentom. Umelecké zväzy, komisie a poradné orgány musia viesť svojich čle­nov k vyššej zodpovednosti, mobilizovať činnosť a aktivitu k nespokoj­nosti s dosiahnutým, orientovať sa na vyššie perspektívne ciele. Pritom využívať duchovný potenciál a individuálnu aktivitu všetkých členov. Zväzy musia výsledky merať nie podľa minulých, či súčasných, ale po­dľa výšky budúcich cieľov. Zjazdy musia analyzovať nedostotky a vy­týčiť také úlohy, ktoré prispejú k aktívnemu plneniu kultúrnej politiky strany a socialistického štátu. V tomto musí pomáhať celá oblasť ume­leckej kritiky. Vysoké náklady kníh, návštevnosť divadiel, hudobných festivalov a výstavných podujatí svedčia o širokom a demokratickom charaktere našej kultúry. Umelecké diela vysokých ideovo-estetických hodnôt sa stali prirodzeným majetkom spoločnosti. V podmienkach udržania svetového mieru a zabránenia jadrovej ka­tastrofy sa presúva ťažisko zápasu dvoch svetových sústav do sféry kultúry. Aj v súčasnosti, keď sa budú konať zjazdy umeleckých zvä­zov - najprv národné a neskôr federálne - bude pokračovať náš zápas s Ideovými protivníkmi. Predpokladáme totiž, že ideologická dlverzia v oblasti kultúry voči nám nepoľaví. Základná orientácia ďalšieho rozvoja kultúry súvisí s dlhodobou cie­ľovou orientáciou vývoja našej spoločnosti na zvyšovanie životnej úrov­ne ľudu, uspokojovanie hmotných a duchovných potrieb obyvateľstva na kvalitatívne vyššom stupni, upevňovanie jeho životných a sociálnych istôt a utváranie čoraz priaznivejších podmienok na slobodný, všestran­ný a harmonický rozvoj človeka. Formovanie a uspokojovanie kultúrnych potrieb všetkých členov spoločnosti patrí k základným dlhodobým cie­ľom kultúrnej politiky socialistického štátu. Želáme rokovaniu zjazdov umeleckých zväzov úspešný priebeh a oča­kávame, že ďalšími tvorivými činmi prispejú k rozvoju našej socialistic­kej kultúry. PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J í N, S P O j T E SA! Telegramy z Varšavy k 40. výročiu zmluvy u priateľstve Zásadný význam pre vzájomné vzťahy, Varšava — Prvý tajomník ÚV PZRS, predseda Štátnej rady PĽR Wojciech Jaruzelski a predseda Rady ministrov PĽR Zbigniev Messner poslali generálnemu tajomníkovi Oy KSČ, prezidentovi ČSSR Gustá­vovi Husákovi a predsedovi vlády ČSSR Ľubomírovi Štrougalovi bla­hoprajný telegram k 40. výročiu podpísania Zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci medzi oboma štátmi. V telegrame sa uvádza: Vážení súdruhovia, pred 40 rokmi bola usavretá Zmluva o priateľstve a vzájomnej pomoci medzi Poľskou republikou a Československou republikou. Dälšim výrazom posilnenia bratských vzťahov medzi našimi národmi a štátmi o 20 rokov neskôr bolo podpísanie novej Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi PĽR a ČSSR. Pri príležitosti týchto výročí, ktoré majú zásadný význam v histórii vzá­jomných vzťahov, chceme Vám, drahí súdruhovia, v mene Ústredného vý­boru Poľskej zjednotenej robotníckej strany, vlády Poľskej ľudovej republi­ky, celého poľského národa odovzdať naše srdečné bratské pozdravy a že­lanie všetkého najlepšieho Ústrednému výboru Komunistickej strany Česko­slovenska, vláde Československej socialistickej republiky a národom Čes­koslovenska. Uzavretie týchto spojeneckých zmlúv bolo výrazom spoločných osudov a najživotnejšich záujmov našich národov, ktoré spolu odpradávna susedia, čo sa opäť silne potvrdilo v ťažkých rokoch spoločného boja s nemeckým fašizmom. Ideová jednota našich strán, socialistická výstavba, naše bratské zväzky so ZSSR i ďalšími štátmi socialistického spoločenstva v rámci obran­ného zväzku Varšavskej zmluvy a Rady vzájomnej hospodárskej pomoci tvo­ria neochvejný základ, na ktorom sa úspešne a na prospech našich národov rozvíja priateľstvo a všestranná spolupráca. Minulé desaťročia jasne potvrdili význam oboch zmlúv a ich veľkú úlohu pri rozvoji a posilňovaní pofsko-československých vzťahov. Spolupráca na­šich strán a štátov a priateľstvo našich národov sú dôležitým článkom jed­noty a zomknutosti socialistického spoločenstva, posilnenia a urýchlenia socialistickej výstavby v našich krajinách. Naša aktívna účasť na ďalšom prehlbovaní mnohostrannej politickej a hos­(Pokračovanie na 4. str.) VYHLÁSENIE MICHAILA GORBAČOVA 0 NOVU SOVIETSKU INICIATÍVE Ci najskôr uzavrieť samostatní dohade o raketách stredného doletí v Európe Moskva (ČSTK) — Agentúra TASS uverejnila v sobotu plný text vyhlásenia generálneho tajom­níka OV KSSZ Michaila Gorbačova. Uvádza sa v ňom: Sovietsky zväz navrhol 15. januôra 1986 program de­jinného významu — program postupnej likvidácie jad­rových zbraní. Keď sme tento návrh predkladali, vy­chádzali sme z pevného presvedčenia, že budúca bez­pečnosť je bezjadrovou bezpečnosťou. Sovietske vede­nie, Rada obrany ZSSR, na čele ktorej stojím, venujú velkú pozornosť otázkam bezpečnosti svojej krajiny a našich spojencov i všeobecnej bezpečnosti. Ani v naj­menšom nepochybujeme o tom, že bezpečnosť sveta a prežitie ľudstva sa musia zabezpečiť spoločným úsilím a politickými prostriedkami, nie zbraňami. Zdravý rozum národov, prevažná väčšina strán a hnu­tí a prirodzený pud sebazáchovy odmietajú logiku sa­movraždy ľudstva. Sovietsky zväz, ktorý si uvedomuje veľkú zodpovednosť pred svetom, usiluje sa o vzájomne prijateľné riešenie v záujme sveta bez jadrových zbraní a bez násilia. ' Na nedávnom fóre v Moskve sme opäť pocítili očaká­vanie, obavy a intenzívne hľadanie významných vedec­kých, kultúrnych, politických a cirkevných predstavi­teľov. Znova sme si jasne uvedomili prevratný charak­ter našej doby. Reykjavík ukázal, že jadrové odzbrojenie je celkom reálna politika. V islandskom hlavnom meste sme boli krok od dohody zahŕňajúcej celý okruh takých rozhod­nutí, ktoré by vo svojom celku znamenali rázny prielom na fronte jadrového nebezpečenstva. V tom je veľkosť i tragédia Reykjaviku. Veľkosť preto, že sa otvorila do­siahnuteľná perspektíva bezjadrového sveta. A tragédia preto, že proti dohodám sa postavili mocné sily, ktoré zostávajú v zajatí násilného jadrového myslenia. Všetkým je známe, čo sa stalo po Reykjaviku. Vláda USA ustúpila od toho, čo sa dosiahlo. Sovietsko-ame­­rické rozhovory sú bez ohľadu na našu snahu o ich väčší dynamizmus a konkrétnosť znovu zámerne blo­kované. A tí istí činitelia, ktorí považovali za logické, že sa v Reykjaviku prerokúval celý komplex návrhov zahŕňajúcich strategické útočné zbrane, rakety stred­ného doletu, kozmické zbrane a jadrové skúšky, teraz sabotujú dohody o každej z týchto otázok, pričom sa odvolávajú na to, že Sovietsky zväz trvá na ich riešení v Jednom balíku. V skutočnosti rozhovory blokujú úzke egoistické záujmy, neochota zriecť sa úsilia o vojensko­­technologickú prevahu a iluzórne plány presadiť sa, predovšetkým cez vesmír. Nám je podobný prístup cudzí, a nielen to — je pre nás neprijateľný. Našou principiálnou politikou je ustavične hľadať východiská otvárajúce cestu k vzájomne prijateľným dohodám a k rovnakej bezpečnosti. Politické byro OV KSSZ, ktoré nedávno prerokovalo komplex otázok spojených s realizáciou programu bez­jadrového sveta, sa rozhodlo urobiť ďalší veľký krok v tomto smere. V mene sovietskeho vedenia dnes oznamujem naše nasledujúce rozhodnutie. Sovietsky zväz navrhuje vyčleniť problém rakiet stredného doletu v Európe z balíka otázok a uzavrieť o ňom samostatnú dohodu, pričom by sa to malo urobiť čo najskôr. K tomuto kroku je nielen utvorený základ, ale je v podstate vypracovaný dohovor. V Reykjaviku bolo dohodnuté, že ZSSR a USA odstránia v najbližších piatich rokoch všetky svoje rakety stredného doletu v Európe. Zároveň bude za toto obdobie znížený počet sovietskych rakiet stredného doletu v ázijskej časti územia ZSSR na 100 bojových hlavíc s tým, že rovnaký počet bojových hlavíc rakiet stredného doletu USA by mohol zostať na území Spojených štátov. Len čo bude podpísaná dohoda o odstránení soviet­skych a amerických rakiet stredného doletu v Európe, ZSSR stiahne z NDR a ČSSR, na základe dohody s vládami týchto krajín, raketové komplexy operačno-taktického ur­čenia so zvýšeným doletom, ktoré tam boli rozmiestené ako odvetné opatrenie na rozmiesťovanie rakiet Per­shing 2 a striel s plochou dráhou letu v západnej Eu­rópe. Pokiaľ ide o ďalšie rakety operačno-taktického určenia, sme pripravení ihneď začať rozhovory zamera­né na ich zníženie a úplnú likvidáciu. To znamená, že jestvuje reálna možnosť zbaviť v krát­kom čase náš spoločný európsky dom značnej časti Jad­rového bremena. Bol by to reálny a významný krok k úplnému oslobodeniu Európy od jadrových zbraní. Naše návrhy predkladáme na rokovací stôl s USA v Že­neve. Neraz nás ubezpečovali, že ak ZSSR vyčlení otázku rakiet stredného doletu z reykjavíckeho balíka, nebude ťažké dohodnúť sa na ich likvidácii v Európe. Teraz sa naskytla dobrá príležitosť dokázať to. Očakávajú to Európania i národy ďalších kontinentov, vyžadujú si to záujmy prítomnosti i budúcnosti. Sovietska vláda, ktorá teraz vyčleňuje problém ra­kiet stredného doletu v Európe, považuje aj naďalej za veľmi dôležité dosiahnuť dohodu o podstatnom obme­dzení a potom likvidácii strategických zbraní. Samo­zrejme, uzavretie príslušnej dohody, ako bolo neraz zdôraznené, musí byť podmienené rozhodnutím zabrá­niť rozmiesteniu zbraní vo vesmíre, pretože obe otázky spolu organicky súvisia. Sovietsky zväz znovu prejavuje svoju vôľu — bez ohľadu na všetky ťažkosti a na umele utvárané prekáž­ky riešiť problém jadrového odzbrojenia. Nové mys­lenie znamená schopnosť počúvať hlas verejnosti, eu­rópskej i svetovej, pochopiť starosti a záujmy iných národov a neoddeľovať svoju bezpečnosť od bezpečnosti susedov v našom vzájomne prepojenom svete. Historická šanca nesmie byť premárnenál Čakáme na rýchlu, kladnú odpoveď. ZÁVER ZJAZDOV ODBOROVÝCH ZVÄZOV Organizovať a usmerňovať iniciatívu pracujúcich Rokovania pokračovali diskusiou • Voľba nových ústredných zväzových orgánov Praha (ČSTK) — Zjazdy odborových zväzov pokračovali v sobotn diskusiou a voľbou nových ústredných zväzových orgánov a delegátov na XI. všeodborový zjazd. Aj na druhom dni rokovania sa zúčastnili delegácie CV KSČ, OV Národného frontu ČSSR a vlády ČSSR a delegácie Ústrednej rady odborov. Na zjazde Odborového zväzu pra­covníkov baníctva a energetiky v Moste bol prí­tomný na čele delegácie OV KSČ, OV NF ČSSR a vlády ČSSR kandidát Predsedníctva a tajomník OV KSČ josef Haman, na zjazde Odborového zvä­zu pracovníkov školstva a vedy v Prahe tajomník OV KSČ Josef Havlln. Most — Diskusiou v sobotu pokra­čovalo rokovanie IV. zjazdu Odboro­vého zväzu pracovníkov baníctva a energetiky v Moste. Vystúpil v nej aj vedúci delegácie OV KSČ, OV Národného frontu ČSSR a vlády ČSSR, kandidát Predsedníc­tva a tajomník OV KSČ Josef Haman. Ocenil obetavú a iniciatívnu prácu odborového zväzu i výsledky, ktoré baníci, energetici, plynári, geológo­via, pracovníci uránového priemyslu, rudného a nerudného baníctva do­siahli v uplynulých rokoch aj v tom­to zimnom období, keď bolo zabez­pečené spoľahlivé zásobovanie pali­­vovo-energetickými zdrojmi. Vyzdvi­hol úlohu pracovných kolektívov a predovšetkým brigád socialistickej práce, rozvoj ich pracovnej iniciatívy a súťaženia, ktoré k tomu prispelo. Podporil iniciatívu pracovníkov od­borového zväzu za zlepšenie životné­ho prostredia, o ktorej sa na zjazde rokovalo. Josef Haman hovoril aj o niekto­rých otázkach prestavby hospodár­skeho mechanizmu a o postupe roz­pracovania prijatých zásad, v kto­rých sa o. i. ráta s prípravou nové­ho zákona o podniku. Podčiarkol princípy, na ktorých sa táto prestav­ba uskutočňuje. Zdôraznil, že v pali­­vovo-energetickom komplexe bude mať prestavba svoje špecifiká. Na­priek tomu je i tu nevyhnutné posil­niť chozrasčotné princípy a prehĺbiť účasť pracujúcich na riadení a hos­podárení. Tieto práce bude treba or­ganizovať za aktívnej účasti odborá­rov. Pritom však bude potrebné roz­pracovať i otázky foriem a metód práce odborových organizácií v no­vých podmienkach. Ich poslaním je, aby viac podnecovali, organizovali a usmerňovali iniciatívu pracujúcich, neformálne socialistické súťaženie bez zbytočných administratívnych vý­kazov a hlásení. Ešte viac treba, aby sa stavali za disciplínu a poriadok na pracoviskách, za presadzovanie spra­vodlivého odmeňovania, proti rovnos­társtvu, za zvýšenie kultúry i bezpeč­nosti práce, a účinnejšie bojovali pro­­(Pokračovanie na 2. str.) Naša redaktorka na 11. medzinárodnom potravinárskom salóne SALIMA ’87 v Brne S vojrázna zmes jazykov, ale rov­nako aj chutí a vôní zo Štyri­dsiatich krajín Štyroch svetadie­lov — Európy, Ázie, Severnej a Julnej Ameriky. Skôr ako návštevník pristúpi k niektorjjm expozíciám, uí tuSÍ, aké potraviny v nich budú převažovat. V brazílskej [káva, v kubánskej pý­­robky z citrusových plodov a cigáry, v nórskej rôzne variácie na spraco­vanie rýb, vo francúzskej syry, víno a koňak, v madarskej úhladné Štangle salám... Co tohto roku dominuje v soviet­skej expozícii, keď chute a vône potravín sa v každom kúte tejto obrovskej krajiny rôznia? Odpoveď na túto otázku nám dal vedúci so­vietskej expozície Eduard Maslov: „NaSe Vystúpenie na salóne odzrkad­ľuje významné ekonomické reformy, ktoré neobiSll ani oblast zahraničné­ho obchodu. A tak sa tu návštevníci t obchodní partneri prvýkrát stretá­vajú so zahraničnou prezentáciou niektorých sovietskych výrobných or­ganizácii Štátneho i družstevného charakteru. A ak mám byt konkrétny a vyjadrím myšlienku, s akým zá­merom sme zostavovali naSu expo­zíciu, hlavný dôraz sme kládli na ukážky nových nealkoholických ná­pojov. Ruskú vodku pozná celý svet, menej vSak naSe chutné osviežujúce nápoje.“ Sortiment nealkoholických nápojov je skutočne bohatý. Sovietski výrob­covia vSak neprišli len s rôznymi kombináciami ovocných a zelenino­stupca SojuzkoopvneStorgu — druž­stevnej zahraničnoobchodnej organi­zácie, charakterizoval exponáty takto: „Sú vyrobené tradičnými dedinskými technológiami, bez použitia chémie. Konzervačným činidlom je hlavne cukor, a to aj napriek tomu, že ho dnes zvyknú lekári nazývat biela smrt. Ale ako inak sa v minulosti Dien Politického byra a tajomník IÍV KSSZ L. Zajkov do ČSSR NA PRACOVNO NÁVŠTEVU Praha (ČSTK) — Na pracovnú návštevu Československej socia­listickej republiky prichádza dnes člen Politického byra a tajom­ník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Lov Zajkov. Lev Nikolajevič Zajkov sa narodil 3. apríla 1923 v Tule (RSFSR). Je ruskej národnosti. Členom KSSZ je od roku 1957. Pracovať začal roku 1940 ako zámočník v jednom z le­ningradských závodov. Od roku 1941 bol zámočníkom vo vojenskom priemysle a od roku 1944 vedúcim skupiny, majstrom, hlavným maj­strom, zástupcom vedúceho cechu, vedúcim cechu a vedúcim výroby v moskovských a leningradských zá­vodoch. V roku 1952 absolvoval Leningrad­skú elektromechanickú priemyselnú školu a v roku 1963 Leningradský inžiniersko-ekonomický inštitút. V rokoch 1961—1974 bol L. N. Zaj­kov riaditeľom závodu a generál­nym riaditeľom výrobno-technického združenia. Od roku 1974 bol gene­rálnym riaditeľom vedecko-výrobné­­ho združenia. Od roku 1976 do roku 1983 vykonával funkciu predsedu Výkonného výboru Leningradského mestského sovietu ľudových poslan­cov. V júni 1983 sa stal prvým ta­jomníkom Leningradského oblastné­ho výboru KSSZ. Na XXVI. a XXVII. zjazde KSSZ ho zvolili za člena Ústredného výboru KSSZ. Na júnovom zasadaní ŰV KSSZ v roku 1985 bol zvolený za tajomní­ka OV KSSZ a na marcovom zasada­ní OV KSSZ v roku 1986 za člena Politického byra OV KSSZ. Je po­slancom Najvyššieho sovietu ZSSR. L. N. Zajkov je laureátom Štátnej ceny ZSSR, nositeľom titulu hrdina socialistickej práce, bol vyznamena­ný troma Leninovými radmi, Radom Októbrovej revolúcie, Radom cti a medailami. SKONČILA SA 13. SVETOVÁ ZIMNÁ UNIVERZIÁDA Hrejivý oheň zostal v srdciach Na čestnej tribúne Ľubomír Štrougal, Peter Colotka, Matej Lúčan a ďalší stranícki a štátni predstavitelia Tatry (Od našich redaktorov Tomáša Grosmanna a Michala Zema­na) — Niekoľko minút po skončení súťaže v skokoch z veľkého mostíka zaznela v sobotn na Štrbskom Plese naposledy zvnčka 13. svetovej zimnej univerziády ako začiatok záverečného ceremoniálu tohto významného žportovo-spoločenského podujatia. Na dojazdovú plochu prišli mnohí zo stovák účastníkov v družnom objatí, bez roz­delenia na krajiny, aby tak dokumentovali družnú atmosféru, ktorá na univerziáde na Štrbskom Plese, v Jasnej, Liptovskom Mikuláši, Paprade i Spišskej Novej Vsi vládla počas uplynulých dni. Záverečný ceremo­niál sledovali účastníkov z 28 kra­a jín z čestnej tri­búny pozdravovali predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal, predseda vlády SSR Peter Colotka, pod­predseda vlády ČSSR Matej Lúčan, tajom­ník OV KSS Ján Ja­ník, podpredsedovia vlády SSR Pavel Ba­­hyl a Jaroslav Kan­­ský, predseda ŰV ČSZTV Antonín Himl a ďalší predstavitelia. Predseda centrálneho organizačné­ho výboru 13. svetovej zimnej univer­ziády Ľudovít Kilár sa vo svojom krátkom prejave predovšetkým poďa­koval všetkým, ktorí sa svojou or­ganizátorskou prácou i športovými výkonmi zaslúžili o vysokú úroveň a úspešný priebeh univerziády. „Verím, že dni, ktoré sme spolu strávili, pri­speli nielen k rozvoju svetového špor­tu, ale aj k upevneniu a rozvoju priateľstva medzi študentmi z celého sveta,“ zdôraznil. Po kultúrnom programe, ktorý rov­nako ako skoky sledovalo vyše 20-ti­­síc divákov, mal záverečné slovo podpredseda Medzinárodnej federácie vysokoškolského športu (FISU) Bul­har Konstantin Anastasov. „Univerziádny oheň, horiaci v na­šich srdciach však zostáva zárukou priateľstva, porozumenia a dobrej vô­le žiť v mieri,“ povedal a prízvukoval: „V mene svojich kolegov z výkonné­ho výboru FISU, v mene všetkých športovcov a členov výprav vás mô­žem ubezpečiť, že táto zimná univer­ziáda v Tatrách bola najlepšia.“ (Pokračovanie na 6. str.) Chute a vône diaľav vých Štiav. Najviac nám zachutila — a súhlasný názor pridali i ďalší hos­tia — novinka Bakhmaro. Jej rodis­kom je čarovná krajina v objatí Čier­neho mora a Kaukazu — Gruzínsko a surovtnou tamojSia typická plodina — čaj. Extrakt z neho, ale aj prída­vok liečivých rastlín, vitamínov a ovocných Štiav dáva nápoju neopa­kovateľnú chut. Nuž a na popularite jej pridáva typický gruzínsky slogan, že predlžuje život. Množstvo námetov ponúka soviet­ska expozícia t pre naSe družstevné organizácie. Michail Višnevskl, za­konzervovalo ovocie? A vidíte, pred­sa boli naSt predkovia zdraví ako re­pa,“ argumentoval. „Družstevníctvo patrí u nás k najväčším spoločen­ským organizáciám. Len tohto roku do mája otvoríme v Moskve 45 no­vých družstevných predajní, kde po­núkneme tovar zo vSetkých zväzových republík. V najbltžSom čase vSak bu­deme rokovat aj s čs. partnermi s cieľom vytvořit spoločné podniky. Plánujeme napríklad, že vytvoríme taký podnik, kde my dodáme kva­litný tovar a vy ho zabalíte do vkus­ných obalov.“ Je pochopiteľné, že návštevníci SA­­LIMY sa zastavovali predovšetkým pri takých výrobkoch, ktoré v naSich predajniach nevidiet, ktoré sú ne­všedné. Preto mala taký úspech na­príklad marmeláda z orechov zbera­ných v mliečnej zrelosti, či džem z ružových lístkov, marinované hlávky cesnaku, suSené ovocie, rôzne dru­hy sušených í konzervovaných húb a iné dobroty. O fzískanie Zlatej Sali­­my sa sovietski vystavovatelia uchá­dzajú rajčiakovým koncentrátom vy­rábaným originálnou sovietskou tech­nológiou. Jednou návštevníkmi z najoblieha­nejších expozícií je i čínska. 1Súvisí to s jej premiérou. Hoci Čínska ľu­dová republika vyváža do Českoslo­venska už viacero rokov rôzne po­traviny, na brnenskom potravinár­skom salóne sa svojimi špecialitami predstavuje prvýkrát. „Je to preto, že obchod s ČSSR chceme aj v potravinárskom prie­mysle zvyšovat,“ — vysvetľoval zá­stupca vystavovateľov Phej Tu-joun. „Popri známych výrobkoch, ako je lunch meat, rôzne mäsové, ananáso­vé, šampiňónové a iné konzervy, boli v centre pozornosti äj hotové jedlá vo vrecúškach, ale predovšet­kým typické čínske koreniny, huby, sójové omáčky a ďalšie špeciality, bez ktorých sa nezaobíde svetoznáma, ale aj u nás veľmi populárna čínska kuchyňa. Pavilón A, kde rozložili svoje ex­pozície aj ostatní zahraniční účastní­ci, neupútava len exotickými chuta­­mi a vôňami. Je pastvou aj pre oči. Pestrofarebné obaly však pietnajú iba funkciu lákat spotrebiteľa, ale aj tovar chránit, predlžovat jeho trvan­livost. Mnohí výrobcovia pristupujú v súčasnosti k baleniu jednoduchšie­mu — týka sa to napríklad balenia čokolád do zváraných vrecúšok, — na druhej strane však vhodným vrstvením rôznych fólií sa dosahuje lepšia ochrana potravín pred vonkaj­šími vplyvmi. Prehliadka expozícií teda ponúka naším výrobcom nielen námety na inováciu, ale aj podnety ako ďalej pokračovat v obalovej tech­nike. Lebo dobre zabalit potraviny, to je tiež krok, ako obmedzit ich plytvanie, znehodnocovanie ľudského umu a zručnosti. ^ JANA JANKO l

Next