Pravda, september 1988 (LXIX/206-231)
1988-09-01 / No. 206
ŠTVRTOK 1. SEPTEMBRA 1988 SKLO A TVORIVO V NAŠEI ŠKOLE JOZEF ŠEV C, vedúci oddelenia ÜV KSS S iedme a 9. zasadanie !ÚV KSČ a následné zasadania OV KSS svojim obsahom sa stali historickým medzníkom v živote našej strany a pri realizácii komplexnej prestavby našej spoločnosti. Úlohy nastolené na týchto zasadaniach sa bytostne týkajú aj života a práce našej školy. Od týchto faktorov v mnohom závisí, akú „hybnú silu“ vychováme a pripravíme na úspešnú realizáciu úloh prestavby. Pripravovaná analýza práce školy svedčí o mnohých prednostiach nášho socialistického školstva po februári 1948, o prednostiach demokratizácie vzdelania, princípov a charakteru jednotnej školy a zároveň odhaľuje aj nedostatky a naznačuje cesty ich riešenia. K nim sa všetci už dnes, nečakajúc zajtrajšieho dňa, musíme s plnou vážnosťou zodpovedne postaviť, počnúc žiakom, pokračujúc učiteľom, rodičom a končiac celou spoločnosťou. Mnoho sa urobilo, mnoho sa však aj nedomyslelo a nedocenilo v realizácii dokumentu Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy, pretože mnohé veci sme hneď chceli vidieť „naružovo“, bez dialektického prístupu. Vývoj nás v mnohom poučil. Praktická stránka jeho realizácie nás prinútila znova a znova sa Izamyslieť nad obsahom „samej školy“ a nad jej miestom v procese prestavby. Každý z nás prešiel svojou školou, má ju rád a rovnako rád sa nespočetnekrát vracia do detských a študentských rokov. Súdruh Ignác Janák na aprílovom zasadaní OV KSS na adresu školy povedal: „škola musí ofenzívnejšie pristúpiť k aktívnym formám spojenia so životom, k urýchlenému riešeniu nahromadených problémov v tejto spoločensky mimoriadne dôležitej oblasti. To znamená predovšetkým výrazne a revolučne posilniť formovanie osobnostných kvalít žiakov a Študentov na základe skutočne moderného, realisticky koncipovaného obsahu výchovno-vzdelávacej práce a princípu celoživotného vzdelávania.“ V našej spoločnosti dozrela a už aj prezrela potreba zmeny {charakteru nového vzťahu ku škole. Dosiahnutý stupeň vývoja socialistickej spoločnosti Československu, v dynamický vývoj situácie a rozporov v medzinárodnom meradle, veľký vplyv vědeckotechnického pokroku nomiku na ekoa sociálnu sféru vyžaduje, ako sa aj zdôrazňuje v dokumentoch a materiáloch 7. a 9. zasadania ÜV KSČ, dosiahnuť podstatne vyššiu dynamiku sociálno-ekonomického rozvoja, jeho novú kvalitu prestavbou a demokratizáciou našej spoločnosti. Rozhodujúcim subjektom vytýčených premien v každej etape rozvoja socializmu bol a je aj dnes Človek, ľudia, ich všestranná pripravenosť, vzdelanostná, pracovná, občianska, kultúrna a morálna, celková ideovopolitická a hodnotová orientácia. Spoločenské a osobnostné, také dôležité pre spoločenský rozvoj, jeho dynamiku, patrí aj v živote školy k jej rozhodujúcim stránkam, robí školu školou, určuje jej sociálny obsah, tvorí základné sily a spôsob pohybu. Ak chce prosperovať, musi žiť podľa zákonov neustále sa meniaceho spoločenského pohybu, ktorý nemá hranice. Preto škola nemôže byť iba odovzdávaním určitej sumy znalostí a predstáv o svete, {živote a systéme hodnôt, ale musí byť predovšetkým účinným nástrojom výchovy človeka schopného tvoriť a meniť spoločenský život, pomáhať utvárať nové sociálne vzťahy a prostredie, moderné typy činnosti a nové hodnoty. Vzdelávanie a výchova uskutočňované v škole sú vlastne tvorbou predpokladov na utváranie nových spoločenských foriem života, prípravou ľudí na život, ale aj tvorbou samého života v týchto nových formách. A tu prináleží nezastupiteľné miesto učiteľovi, jeho sile a schopnosti zaujať, utvoriť aj cez „svet rozprávok“ atmosféru „žiadostivosti" nenútene a bez príkras zajtrajšieho žitia, naučiť chápať žiakov sociálny svet človeka. Od našej školy potrebujeme smelé činy. Potrebujeme tvorivé hľadačstvo učiteľa, jeho iniciatívnosť. A neradno nám čakať na pokyny. Suma vedomostí nezávisí od „hrubých učebníc“, ale od prístupu a záujmu žiaka, študenta, ktorý v ňom učiteľ hiusí budiť. Nároky a zbytočnosti sú dve rozdielne kategórie. V základných školách nesmieme deťom a rodičom znechutiť „svet školy“ a strašiť ich mechanickým známkovaním. Nie je ani také dôležité vedieť spievať, ako mať Citový vzťah k piesni, obrazu, riekam, pohoriam, ľuďom, okoliu, v ktorom vyrastám, k priateľom a spoločnosti. Nesmieme však učiteľom prácu sťažovať, bezhlavo ich „kontrolovať" predpismi. Treba mu vrátiť jeho miesto a postavenie |v spoločnosti. V našej škole potrebujeme vzdelaného, samostatne mysliaceho a autoritatívneho učiteľa. Utvorme podmienky na jeho činorodosť, raďme sa s ním. Vážme si jeho prácu, pretože od prvopočiatku patrí k trvalým hodnotám kultúrneho bohatstva našich národov. Za takú prácu mu patrí naša vďaka. Zmeny vo výchovno-vzdelávacej sústave treba bezprostredne sústrediť na organické zvládnutie dynamiky spoločenského vývoja a na kvalitu výchovy, vzdelávania a prípravu na produktívnu, ekonomicky a sociálne hodnotnú prácu. Iba tak sa môžu tieto zmeny a nimi získané kvalitatívne nové výchovné a vzdelávacie výsledky stať neoddeliteľnou súčasťou sociálno-ekonomických premien, ich dynamizujúcim faktorom. Plne rešpektujúc a presadzujúc sociálnu a kultúrnu funkciu vzdelávania však nesmieme zabúdať, že rast vzdelanosti plní nielen túto, ale predovšetkým národohospodársku funkciu a je jedným z faktorov intenzifikácie. Veď cieľom nie je iba dať väčšiemu počtu ľudí vysvedčenia a diplomy, isteže aj to, ale predovšetkým dať spoločnosti viac, a najmä kvalitnejšie pripravených ľudí na produktívnu a vysokokvalitnú prácu. Je potrebné dať výchove a vzdelaniu viac zo spoločného mešca, pretože sa nám to dvojnásobne vráti. Nemožno šetriť na našej škole. Bol by to neodpustiteľný prečin. Škola musí zároveň svojou činnosťou takisto prispievať k tvorbe národného dôchodku, k celospoločenskému bohatstvu, žiadať, ale aj dávať. Taká je neúprosná logika ekonomiky spoločenského života. Zmeny v československej výchovno-vzdelávacej'sústave i vo väzbách na prax, na celú spoločnosť, zainteresovaný Obrat spoločnosti k škole nie je O nebude ľahkým procesom. Žiada si to serióznu teoretickoanalytickú činnosť, vysoký stupeň koncepčného zabezpečenia, cieľavedomosti a dôslednosti, premyslenú politickú a organizátorskú prácu, nemálo materiálnych prostriedkov. V tomto procese musíme nadväzovať na to, čo sa osvedčilo, a zároveň hľadať aj radikálnejšie riešenie problémov, ktoré sa nakopili a ďalej zauzľujú a výchovu a vzdelávanie dostali do rozporu so životom a praxou. Musí ísť o kontinuitu a diferencované zmeny, zbavené metód frontálneho a unifikovaného riešenia. Načim riešiť nakopené problémy a novovzniknuté požiadavky diferencovane, postupne, po etapách a v poradí naliehavosti, viac sa opierať o skúsenosti z dobre fungujúcich škôl a organizovane rozširovať progresívne skúsenosti. Na to musíme plne využiť už tento školský rok, na prahu ktorého stojíme. Bez zbytočných prieťahov a špekulovania treba uvádzať do života veci, ktoré sme si ujasnili a ktorých spôsob riešenia nám ukázala teória a prax. Musíme prejsť od reči o prestavbe k reálnym skutkom, cieľavedomým praktickým krokom. Komunisti, stranícke organizácie v školách i v riadiacej sfére musia tomu všestranne a aktívne pomáhať, plne na to využiť svoje politické a ideologické prostriedky. Nesú zodpovednosť za morálnu a politickú situáciu v školách a za ideovo-politlckú výchovu, za triedne pochopenie sveta, za kvalitu výchovno-vzdelávacej činnosti. Je našou úlohou jednoznačne obrátiť stranícku prácu smerom k učiteľovi a pedagogickým kolektívom. Výrazne sa podieľať na formovaní spoločenskopolitickej vyspelosti učiteľov, žiakov a študentov, presadiť zásadné skvalitnenie a zefektívnenie straníckeho a ideovo-politického vzdelávania učiteľov, uskutočňovať principiálnu kádrovú politiku a kádrovú prácu, utvárať široký priestor demokratizácii a zavádzaniu samosprávnych prvkov v systéme nášho školstva. V období spoločenskej prestavby je našou úlohou usmerňovať a organizovať výchovu, vzdelávanie a spoločenskú činnosť mladej generácie, školských pracovníkov tak, aby ich formovala ako aktívnu silu realizácie urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja, zásadných zmien v našom školskom systéme, aby politické uvedomenie žiakov, študentov, učiteľov a ostatných pracovníkov školstva bolo oporou celého procesu prestavby, aby naše osobné presvedčenie bolo na prospech socializmu, aby stránky nášho žitia písali ľudia práce pre šťastie budúcich pokolení, aby naša socialistická škola bola na výške dnešných i budúcich míľnikov odvahy a sily socializmu. Podmienky prehlbujúcej sa socialistickej demokracie a ideológie prestavby musíme využiť na ich politické a marxisticko-leninské svetonázorové vyzrievďníe, ako veľkú možnosť, ako aj skúšku pracovať tvorivo, so zápalom a záslužne. PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J f N, S P O J T E SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 HALIEROV Odborový podnik LIAZ ako výrobca nákladných automobilov, ktorý dosiahol vynikajúce výsledky na svetových súíaiiach (napr. Paríž—Dakar j, zabezpečuje technický úroveň a konkurenčnú schopnosť systematickou výskumno vývojovou prácou. Zaviedol napríklad preplňovanie motorov pomocou turbodúchadiel — dosiahnuté parametre sú porovnateľné s poprednými európskymi výrobcami motorov, najmä v oblasti exhalácií, v spotrebe pohonných látok a riešení hluku vozidiel. Súčasné vývojové práce si kladú za ciel zvýšenú životnosť z 300 000 km do prvej generálnej opravy na 420 000 km. Pokračujú vývojové práce s ďalšou intenzifikáciou novej generácie motorov radu M2 s delom dosiahnuť výkony až 350 kW, pri mernej spotrebe paliva — cieľovo 190 g!kWh. Na snímke vývojový pracovník Ing. Rudolf Klápšté a Ing. František Vaněk, vedúci vývojových skúšobní, vyhodnocujú účinok spaľovania na skúšobnom pieste na experimentálnom jednovalcovom motore. Snímka ČSTK — Jan Vrabec Sovietsko-afganská posádka na orbitálnom komplexe Mir Bohatý program výskumov Pozdravy M. Gorbačova a Nadžíbulláha kozmonautom Moskva (ČSTK) — Kozmická loď Sojuz TM 8 sa včera o 9. hodine 41. minúte moskovského času spojila so sovietskym vedeckovýskumným komplexom Mir. Medzinárodná posádka, ktorej členmi sú sovietski kozmonauti Vladimir Titov, Musa Manarov, Vladimir Lachov a Valerij Poľakov a afganský kozmonaut Abdul Acltad Mománd, začala spoločné výskumy a experimenty. Program, ktorý zahŕňa geofyzikálne, lekárske a biologické výskumy, bude sovietsko-afganská posádka na palube komplexu Mir plniť podľa plánu šesť dní. □ □ Sovietski kozmonauti a afganský kozmonaut výskumník zaslali generálnemu tajomníkovi ÚV KSSZ Michailovi Gorbačovovi a generálnemu tajomníkovi ÚV Ľudovej demokratickej strany Afganistanu Nadžíbulláhovi telegram. Oznámili v ňom, že posádka medzinárodného vedeckovýskumného komplexu Mir začala plniť program spoločných vedecko-technických, lekárskych a biologických výskumov a experimentov. M. Gorbačov v pozdravnom telegrame zaželal medzinárodnej posádke veľa úspechov a poukázal na to, že tento let svedčí o mnohotvárnosti spolupráce ZSSR a Afganistanu a začína novú stránku v dejinách vzťahov medzi oboma krajinami a v rozvoji a upevňovaní priateľstva medzi sovietskym a afganským ľudom. Prezident Afganskej republiky Nadžíbulláh takisto zaslal kozmonautom telegram. Poukázal v ňom na to, že SRoločný sovietsko-afganský kozmický let je vrcholom doterajšej spolupráce oboch krajín. Nielen v spoločnom boji o zvrchovaný, nezávislý a nezúčastnený Afganistan, ale aj pri mierovom dobývaní vesmíru. Sovietsky a afganský ľud demonštrujú pred svetom svoju solidaritu a úsilie o spoluprácu. • □ □ Kozmonauti uskutočnia mnohé vizuálne pozorovania a budú fotografovať územie Afganskej republiky na vedecké a národohospodárske účely. Blahoprajné telegramy Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal blahoprajný telegram vodcovi líbyjskej revolúcie a hlave Socialistickej ľudovej líbyjskej arabskej džamáhiríje Muamarovi Kaddáfímu pri príležitosti štátneho sviatku krajiny. Pri tej istej príležitosti poslal predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal blahoprajný telegram členovi revolučného vedenia SĽLAD Abdasovi Salámoví Ahmadovi Džallúdovi. Aj minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek poslal blahoprajný telegram tajomníkovi všeobecného ľudového výboru byra pre zahraničné styky Džadalláhovi Azúzovi Talhímu. Okrem iného je na programe fotografovanie horských a ťažko prístupných oblastí Afganistanu, ktoré sú zaujímavé z hľadiska skúmania ložísk úžitkových nerastov, objavovania pôdy vhodnej na zúrodnenie a hodnotenia seizmických podmienok územia. Osobitosťou lekárskych a biologických experimentov pri spoločnom lete bude priama účasť lekára. Po skončení programu spoločných výskumov sa Vladimir Lachov a Abdul Achad Mománd vrátia na Zem v lodi Sojuz TM 5. Vladimir Titov, Musa Manarov a Valerij Poľakov budú pokračovať v práci na obežnej dráhe. Podľa výsledkov rádiového spojenia s posádkou sa kozmonauti cítia dobre. Palubné systémy a vedecká aparatúra pilotovaného komplexu Mtr pracujú normálne. ročník 69. • číslo 206 * Slávnostná recepcia k štátnemu sviatku Praha (ČSTK) — Veľvyslanec Kórejskej ľudovodemokratickej republiky v ČSSR Kím Kwang-sop usporiadal včera večer v Prahe recepciu k štátnemu sviatku svojej krajiny — 40. výročiu založenia KĽDR. Zúčastnil sa na nej generálny tajomník ŰV KSČ Miloš Jakeš, člen Predsedníctva a tajomník ÚV KSČ Vasil Biľak, tajomník OV KSČ František Hanus, členovia Sekretariátu ŰV KSČ Zdeněk Hoření, Vasil Mohorita a Miroslav Štěpán, podpredsedovia vlády ČSSR a Federálneho zhromaždenia ČSSR a ďalšie osobnosti nášiho politického a verejného života. Prítomní boli členovia pražského diplomatického zboru. Recepcia prebehla v srdečnom a priateľskom ovzduší. Zasadala viada ČSSR Praha (ČSTK) — Vláda ČSSR na svojej včerajšej plenárnej schôdzi posúdila a schválila návrh zákona, ktorým sa menf zákon č. 144/1970 Zb. o Štátnej banke československej. Tento návrh zákona, ktorý predložia na prerokovanie Federálnemu zhromaždeniu ČSSR, súvisí s predtým prijatým rozhodnutím zaviesť jednozložkový kurz československej koruny k zahraničným menám. Štátna banka československá doteraz tento kurz určovala na základe zákona č. 41/1953 Zb. pomocou obsahu ' rýdzeho zlata v jednej korune. Pretože zlato prestalo byť ako výsledok ekonomického vývoja vo svete meradlom menových jednotiek jednotlivých štátov a štatút Medzinárodného menového fondu z roku 1978 túto väzbu dokonca výslovne zakazuje, bolo potrebné vytvoriť novú právnu základňu. Úroveň kurzu určí k 1. januáru 1989 vláda ČSSR a podľa ňou schválených zásad bude kurz priebežne upravovať na základe vzájomných vzťahov medzi zahraničnými a vnútornými cenami a ďalšími hodnotovými ukazovateľmi Štátna banka československá. Navrhovaná legislatívna úprava je súčasťou prestavby hospodárskeho mechanizmu. Obsiahlu diskusiu vyvolala správa o výsledku previerky zabezpečovania výroby meracej a regulačnej techniky na racionalizáciu spotreby tepla, ktorú predložil Výbor ľudovej kontroly ČSSR. Zo správy vyplýva, že úlohy rozvoja výroby a uplatňovania meracej a regulačnej techniky, ktoré uložila vláda ČSSR svojimi predošlými uzneseniami, sa plnia nedôsledne, hoci výrobná základňa tejto techniky disponuje — ako presvedčivo dokázala správa — nemalými kapacitnými rezervami. Príčinou je nízka úroveň koordinácie a malá previazanosť výroby. Pri celkovom hodnotení situácie v tejto oblasti vláda označila doterajšie výsledky za príklad toho, ako administratívno-direktívny systém riadenia národného hospodárstva nie je dlhodobo schopný presadiť celospoločenský potrebné opatrenia. Rozhodla preto, že návrh uznesenia, ktorý bol predložený, zatiaľ neprijme, kým nebude doplnený o jasné rozhodnutia, kto konkrétne spôsobil súčasný stav, najmä pokiaľ ide o koordináciu na úrovni výroby, a akými spôsobmi možno nedostatky riešiť s osobitným dôrazom na ekonomické stimuly na podstatne rýchlejšie zavádzanie meracej a regulačnej techniky tak na strane výrobcov, ako aj užívateľov. V ďalšej časti rokovania vláda schválila dispozície ministrovi zahraničného obchodu a ďalším členom vlády na rozhovory o vytváraní priaznivejších obchodno-politických podmienok našich obchodných a hospodárskych vzťahov s Európskym hospodárskym spoločenstvom, Európskym združením voľného obchodu, Spojenými štátmi americkými a čs. postupu v rámci GATT (Všeobecnej dohody o obchode a clách). Vyslovila súhlas s dosiahnutím dohody medzi vládou ČSSR a Nemeckej spolkovej republiky o vzájomnej úprave zdaňovania cestných vozidiel v medzinárodnej doprave, ktorá povedie k obojstrannému odstráneniu finančných poplatkov, vyberaných oboma štátmi. TRI POHĽADY NA KULTURNOST CESTOVANIA V HROMADNEJ DOPRAVE Akoby hrach na stenu hádzal... Doprava — pacient ktorého stav sa nezlepšuje • Situácia v Bratislave sa blíži k hranici únosnosti • Náprava si žiada rázne opatrenia Bratislava — Banská Bystrica — Košice (Od našich redaktorov) — Preplnené autobusy mestskej hromadnej dopravy, výpadky a meškanie spojov, nervozita cestujúcich i vodičov, neporiadok a špina na železničných staniciach, v čakárňach i vo vlakoch, sociálne zariadenia pod kritiku, to všetko sú obrázky, s ktorými sa stretávame pri cestovaní prostriedkami hromadnej dopravy prakticky denne. Pritom ide o problém, o ktorom sa hovorí celé roky. Prijali sa mnohé opatrenia orientované na zlepšenie situácie, žiaľ, vlastným pozorovaním sa každý môže presvedčiť, že k zásadnému obratu zatiaľ nedošlo. Priam sa tu núka prirovnanie — akoby hrach na stenu hádzal... Sú to možno na úvod trochu príkre slová, ale — ako to ostatne potvrdzujú aj postrehy našich spravodajcov — oprávnené. V tomto prípade neplatí: hovoriť — striebro, mlčať — zlato, ale opačne. Len rozhodné opatrenia pomôžu zlepšiť súčasný, v mnohých ohľadoch nevyhovujúci stav. TRÁPENIE NA POKRAČOVANIE Je vari málo problémov, ktoré Bratislavčania kritizujú viac ako mestskú hromadnú dopravu. Ponosy, hromženie a sťažnosti na ňu sa stali natoľko bežnými, že ich už možno považovať za akýsi svojrázny mestský „folklór“. Príčiny sú jasné — dopravná kapacita nestačí prepravným nárokom, ktoré sa v posledných rokoch zvyšujú priamo úmerne s nevídane rýchlym rastom počtu obyvateľov. Prečo je to tak? — Naším najväčším problémom sú nedostatočné dodávky nových hromadných dopravných prostriedkov, nedostatok dopravných základní (vozovně sú navyše v meste rozložené nerovnomerne, čo znemožňuje operatívnosť) a napokon i nedostatok vodičov, — povedal nám dopravný námestník riaditeľa Dopravných závodov hlavného Gustáv Husák vykoná oficiálnu návštevu KĽDR Praha (ČSTK) — Na pozvanie Ústredného výboru Kórejskej strany práce, jeho generálneho tajomníka a prezidenta Kórejskej ľudovodemokratickej republiky Kim Ir-sena sa československá stranícka a štátna delegácia, vedená členom Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prezidentom Československej socialistickej republiky Gustávom Husákom zúčastní na oslavách 40. výročia založenia Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Potom prezident Československej socialistickej republiky vykoná oficiálnu priateľskú návštevu krajiny. mesta SSR Bratislavy (DZHMB) Jozef Hlavina. — Tento rok sme napríklad požadovali 85 kĺbových autobusov Ikarus a dostaneme len 33, dodávky nie sú pokryté ani pri našich „malých“ autobusoch typu Karosa, ktoré sú navyše veľmi poruchové, električiek sme dostali 58 namiesto požadovaných 70 ... To nestačí ani na jednoduchú reprodukciu, musíme predlžovať životnosť existujúceho parku vozidiel, čo len zvyšuje technické problémy. Plynulosť dopravy znižuje ich poruchovosť, v elektrickej trakcii najmä zberačov prúdu (pantografov), ale i výpadky na vedení. Pri trolejbusoch je najväčším problémom fakt, že križovanie liniek elektrickej trakcie znižuje obežnú rýchlosť, lebo súčasné zariadenia križovania trolejov umožňujú rýchlosť nanajvýš 15 km za hodinu. Najnižšia kultúrnosť prepravy je bezpochyby na autobusových linkách spájajúcich Petržalku s ostatnými časťami Bratislavy. Situáciu ešte komplikuje obmedzenie dopravy na mostoch, ktoré majú kľúčový význam, teda na moste SNP a moste Červenej armády. Autobusy obrovský nápor cestujúcich nestačia zvládnuť. V DZHMB vedia, že podľa prieskumu prepravných nárokov musia rátať s maximálnou obsaditeľnosťou vozidiel, t. j. väčšou, ako udáva výrobca vozidla. Napríklad na jeden Ikarus rátajú dvesto cestujúcich, hoci výrobca udáva 148. To, pochopiteľne, vylučuje akúkoľvek kultúrnosť prepravy. Ináč to však nejde, pretože každé opatrenie na posilnenie dopravy z Petržalky do centra a späť sa hneď odzrkadlí aj na ostatných autobusových linkách. Električková doprava je- momentálne obmedzená pre rekonštrukciu ulica Československej armády. Podľa informácií Jozefa Hlavinu je oficiálny tewnín jej dokončenia 15. októbra. Až potom sa obnovia všetky linky od 1 až po 14. Obmedzenie sa muselo uskutočniť so zreteľom na to, čo „unesie“ napájanie siete a vedenie na Obchodnej ulici. Obojstranná premávka električiek na Steinerovej ulici by sa mala obnoviť 15. septembra. V druhej polovici septembra by mala začať fungovať aj trolejbusová traf na Dolné hony, ale, úprimne povedané, toto tvrdenie berieme s rezervou. Podobne „zaručene istých“ termínov dokončenia tejto trasy už totiž bolo viac. Treba si však uvedomiť, že hoci vyriešenie týchto akútnych problémov čiastočne zlepši dopravnú situáciu v meste, zlepšenie celkového stavu bratislavskej mestskej hromadnej dopravy by si vyžadovalo oveľa viac. A tak aj naďalej nebude núdza o nespokojných cestujúcich i vodičov a bitkom nabité autobusy, električky i trolejbusy ... ĎALEKO OD SPOKOJNOSTI Kritika a nie chvála už neraz odznela na adresu tých, ktorí v sídle Stredoslovenského kraja zabezpečujú mestskú hromadnú dopravu. Cestujúci poukazujú na nie najvhodnejšie riešenie jednotlivých spojov i nedobrý stav vozidiel. Na väčšine kĺbových autobusoch Ikarus sú deravé vaky, ktoré spájajú prednú a zadnú časť, a tak keď prší, majú v nich cestujúci zadarmo „sprchu“, v zime cez ne vniká sneh, keď je sucho prach. Zašpiniť sa v nich nie je veru problém. Trvajúcim negatívnym javom je preprava cestujúcich v dopravných špičkách ráno a popoludní. Najmä na námestí SNP a pri starom Priore sa do preplnených autobusov mnohí nedostanú, a tak musia čakať na ďalšie spoje. Argument pracovníkov banskobystrického závodu ČSAD — keby sme mali nové autobusy, keby sme malt náhradné dielce — neobstojí. Ani na autobusovej stanici ČSAD v Banskej Bystrici nie je všetko v poriadku. Ani tu sa mnohí cestujúci v dopravných špičkách, najmä v piatok, do preplnených autobusov nedostanú. Platí to aj o diaľkových spojoch. Kultúra cestovania, to Je aj vybavenie staníc, čistota v sociálnych zariadeniach a čakárňach. V s utorok tohto týždňa sme sa spolu Elenou Šimkovou, dispečerkou ČSAD, presvedčili, že cestujúci reptajú právom. Zlá situácia je najmä vo WC a umyvárňach. Nenašli sme v nej mydlo ani uterák. Ani pracovníčku, ktorá by ich mala cestujúcim na požiadanie vydať. V čakárni je neútulno, na stoloch hrubá vrstva prachu. Nie div, že cestujúci do nej radšej nechodia. Pritom na nástupíštiach je pomerne čisto, koše na odpadky nie sú preplnené. Je to aj zásluha pracovníkov technických slu(Pokračovanie na 2. str.) Dramatické osudy námorníkov z lode Tuapse Návrat, ktorý trval 34 rokov Od moskovského spravodajcu Rudého práva Dvadsiateho tretieho júna roku 1954 bolo more pokojné a sľubovalo dobrý záver plavby. 'Sovietsky tanker Tuapse smeroval s nákladom petroleja do Číny. Stodvadsať mlľ od tchajwanského pobrežia v medzinárodných vodách bola loď pirátsky prepadnutá. Teroristická akcia ako z dobrodružného filmu: vojenské plavidlá Čankajškovho režimu dostihujú nemotornú nákladnú loď a silou zbraní ju zastavujú. Po palubách zadunia baganče výsadkového komanda. Posádku pod hrozbou odistených samopalov zaženú do vnútra lode a Tuapse vlečú k tchajwanským brehom. Zobďaleč „kryjú“ prepadnutie dve americké vojenské lode. Svet žije v mrazivej atmosfére studenej vojny ... Tak sa začala pre sovietskych námorníkov, tvoriacich posádku Tuapse, tragická odysea plná najťažších skúšok. Čankafškovci ich odvliekli na ostrov, rozdelili do skupiniek a pozatvárali v celách koncentrákov. Mučenie, provokácie, pokusy o „kupovanie duší“, sľuby, vyhrážky a zasa mučenie ... Mali predať svoju krajinu. Mali ju popľut. Mali sa jej zriecť. Sovietska vláda sa opakovane obracia na Washington. Je zapojený Červený kríž. Od roku 1950 operovala v Tchajwanskom prielive 7. námorná flotila USA, na ostrove sa usadila americká armáda. S pomocou amerických poradcov vznikla polmiliónová tchajwanská armáda. 24. júna 1954 preto námestník ministra zahraničných vecí V. A. Zorin odovzdal americkému veľvyslancovi Bolenovi ostrú sovietsku nótu, v ktorej vláda ZSSR žiadala o okamžité navrátenie nezákonne zadržiavanej posádky, aj lode s nákladom. Žiadala zároveň, aby boli prísne potrestaní vinníci pirátskeho prepadnutia. Útoky na nákladné lode v Tchajwanskom prielive boli v 50. rokoch namierené i proti lodiam iných krajín: v lete 1953 bola napríklad prepadnutá dánska a takisto poľská loď. V máji 1954 nasledoval ďalší útok na poľskú loď Prezident Gottwald. USA od kórejskej vojny vyhlásili, že silami 7. flotily „kontrolujú" vody na Ďalekom východe... Trvalo však celý rok, kým sa podarilo dosiahnuť, aby 29 námorníkov prepustili. Neskôr sa - cez USA - vrátilo ďalších päť a cez Brazíliu ešte štyria zadržaní. Štyria námorníci v Spojených štátoch zostali. Dalších sedem však bez ohľadu na všetko úsilie ZSSR ďalej zostalo väzňami na Tchajwane. Oznámili iny „trest“ vymeraný čankajškovským vojenským tribunálom (čoho sa dopustili, to im už nepovedali): desať rokov žalára. A znova dokola mučenie, snaha zlomiť ich. Námorníkov bili olovenými rukavicami, trýznili ich elektrickým prúdom, svietili do očí zvláštnymi oslepujúcimi lampami tak, že dodnes jeden z nich nevidí. Keď sa v týchto dňoch v sovietskej tlači objavili články opisujúce celý tento príbeh, človek pocítil, akoby sa námorníkov na Tchajwane dotkol svojím strašným pazúrom temný stredovek. Po desiatich rokoch im zmiernili režim. Z väzenia ich previezli na vojenskú základňu, kde žili za ostnatým drôtom. A hoci tu podmienky boli oveľa znesiteľnejšie, provokácie a deptanie neustali. Mohli mať dokonca rádioprijímač. Pod strážou však ostali aj ďalej. Mohli v étere chytať nitky slov spájajúcich ich s domovom. Ministerstvo zahraničných vecí Tchaj-wanu na dopyty Červeného kríža o osude sovietskych námorníkov odpovedalo, že mu o nich „nie je nič známe“. Tchajwanské úrady budú musieť tento otáznik ešte zrejme vysvetliť: prečo existenciu zostávajúcich väzňov pred svetovou verejnosťou tak dlho zamlčovali. Sovietski námorníci trpezlivo čakali. Nedočkali sa však všetci. Anatolij Kovaľov a Michail Karmazin zomreli na dlhodobé následky predchádzajúceho mučenia, ktoré im podlomilo zdravie. Žorž Dimov spáchal v roku 1974 samovraždu, roky bezvýchodiskovosti v ňom uhasili iskierku nádeje na stretnutie sa -s vlasťou. Štyrom ostávajúcim na jar tohto roku povedali, že môžu žiadať o návrat domov. Boris Pisanov, Vladimir Sablin a Valentin Kniga teda žiadosť napísali, hoci v ňu príliš neverili. Koľkokrát predtým to už skúšali. Vsevolod Lopaťuk, chorý a zlomený človek, o návrat nepožiadal. Ostáva aj naďalej na Tchaj-wane - v krajine svojich väzniteľov. Tak dorazili 18. augusta 1988 cez Singapur do Moskvy traja muži (správu o tejto udalosti sme uverejnili 20. augusta). Do ich tvárí, zachytených kamerami televízneho spravodajstva, nebolo ľahké sa pozerať. Hlboké vrásky, vpadnuté, nekonečne clivé oči plné prežitého utrpenia. Biele vlasy. Zvieralo to srdce. Ťažko hľadali slová na otázky reportéra. Priznali sa, že až teraz začínajú naozaj veriť, že sú skutočne doma, že na nich väznitelia nenachystali iba novú mučivú provokáciu. Na rodnú pôdu vstúpili po tridsiatich štyroch rokoch, jednom mesiaci a dvadsiatich piatich dňoch od okamihu, keď čankajškovci strhli zo stožiara prepadnutej lode Tuapse sovietsku zástavu. LUBOR KAZDA