Pravda, október 1989 (LXX/232-256)

1989-10-02 / No. 232

PONDELOK 2. OKTÓBRA 1989 ROČNÍK 70. ČÍSLO 232 ★ CENA 50 HALIEROV ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA PRAVDA S tatistické údaje o doterajšom plnení štátneho cieľového programu Robotizácia technologických procesov nabádajú k určitému optimizmu. Za obdobie 1986 až 1988 sa u nás nasadilo 2462 robotizovaných pracovísk, čo je takmer o štyristo viac, ako určoval rozpis. Nad sto percent si organizácie v ČSSR splnili úlohy vo výrobe robotov, ba i vysoko prekročili pri zavádzaní vyšších dodávateľských foriem. Mnohé nasvedčuje tomu, že by sa zámery ôsmej päťročnice v tejto oblasti mohli splniť. Čo sa však stane, keď sa na robotizáciu pozrieme cez prizmu kvalitatív­nych ukazovateľov a vedecko-technický rozvoj začneme merať iným, vo svete zaužívaným metrom? Spokojnosť s plnením tohto cieľového programu už bude menšia. Vysoké počty nasadených pracovísk s robotmi „naskočili" vďaka tomu, že v podnikoch a závodoch zrealizovali iba jednoduchšie riešenia - pracoviská s manipulátormi a účelovými robotmi. Štatistika sa takýmto trikom síce vylepšila, ale nie celkom ekonomické prínosy, ktoré predpokladal program v úspore pracovníkov, raste produktivity práce. Priam explóziu zaznamenal dovoz robototechniky z nesocialistických štátov. Viacerí užívatelia, argumentujúc, že domáca technika je drahá a málo spoľahlivá, vsadili na renomované zahraničné firmy. V konečnom súčte sa takto vynaložili skoro dve miliardy devízových korún, čo je sedemkrát viac, ako sa v pláne predpokladalo... V trojuholníku výskum - výroba - využitie stále znie obohratá pieseň, s tým istým refrénom. Parametre čs. robotov sú horšie ako tie, ktoré nesú značku špičkových zahraničných výrobcov. Realizácia robotizovaných pracovísk u nás doma je spojená s vysokými investičnými a neinvestičnými nákladmi, ktoré sú často vyvolané vysokou cenou robotov, periférnych zariadení a nevyhnutnými nákladmi na konštrukčnú a projektovú prípravu pracoviska. A fabrikám to ešte vždy ekonomicky vychádza tak, že najlacnejšia je - živá pracovná sila... Tie roboty, ktoré sa v ČSSR i v krajinách RVHP vyvinuli a vyrobili, neumožňujú automatizáciu celých výrobných procesov. Je tiež nedostatok výrobných a dodávateľských kapacít, z čoho potom plynú dlhé dodacie lehoty. Osobitnou kapitolou je domáca súčiastková a uzlová základňa, ktorá výskum a výrobu ďaleko nepustí; iba ak do inovácií nízkych rádov. Monopol dodávateľa a bezmocnosť odberateľa stále platí. Keď si vo Výskumnom ústave kovopriemyslu v Prešove už nijako nevedeli rady s nízkou kvalitou dodávaných dosiek plošných spojov zo Závodov výpočtovej tech­niky v Námestove a Banskej Bystrici a kvalitou riadiacich systémov zo ZPA Prešov, do nátlako­vej akcie sa boli nú­tené zapojiť i kraj­ské výbory strany...! Nakoniec výskumní­ci pochopili, že jedi­ným východiskom pre nich bude, ak si pomôžu sami - a už začínajú budovať vlastnú výrobnú základňu elektroniky. Na zasadaní ÚV KSS v júni tohto roku, ktoré sa zaoberalo otázkami urýchľovania VTR, člen Predsedníctva a tajomník ÚV KSČ jozef Lenárt na adresu lepšieho využívania tvorivého potenciálu povedal: „Svetová podnika­teľská prax nás učí, že treba radikálne reformovať sled v cykle výskum - vývoj - výroba - použitie. To znamená opúšťať »štafetový lineárny model« a prechádzať na synergický, takmer paralelný model etáp cyklu výskum - vývoj - výroba - použitie, ktorý zabezpečí výrazné skrátenie medzi myšlienkou a konečným rentabilným odpisom produkcie." Život nás vskutku presvedčuje, že sa ani v robotizácii výraznejšie nepohneme z miesta, ak neopustíme administratívny model riadenia. Štátny cieľový program bol na túto päťročnicu konštruovaný tak, že konečné ciele sa do jednotlivých organizácií rozpisovali ako direktívne úlohy. Lenže nátlaková „hra" nepri­náša očakávané výsledky - analýzy ukazujú, že mnoho ráz sa roboty vyrábali preto, lebo organizácia to mala v rozpise úloh á inde ich nasadzo­vali, lebo to tiež mali predpísané... Získali sa síce čiastkové výsledky i skúsenosti, ale vzhľadom na vynaložené prostriedky a sily sme v robotizácii mohli prejsť dlhšiu cestu. Aj keď zďaleka nie všetci výrobcovia či používatelia patria do jedného vreca. V ZŤS Detva, ZŤS Dubnica nad Váhom, ZŤS Bardejov a vo Vihorlate Snina pochopili, že ak budú odťahovať ruky od novej techniky, len na to doplatia. Vyrábať dnes povedzme lisy bez automatizácie riadenia a obsluhy strojov je vopred odsúdené na komerčný neúspech. Iný dôkaz cieľavedo­mého postupu podáva nedávno založené združenie aplikačných stredísk. Trinásť slovenských podnikov spája sily, aby podstatne zlepšilo situáciu a stav výrobnej základne v nestrojárskych odvetviach. Podnet na to dala vláda SSR, ktorá uznesením č. 110/88 zaväzuje zainteresovaných zintenzív­niť rozvoj komplexnej automatizácie s využitím robotizácie. Á práve to sa žiada v obuvníckom, keramickom, gumárenskom priemysle, kde je pre nástup robotov cesta najmenej prešliapaná. Alebo iný dobrý príklad ofenzív­neho postupu: čs.-sovietske vedecko-výrobné združenie ROBOT v Prešove. Je polygónom, kde sa odskúšavajú nové, priamočiarejšie formy práce medzinárodných kolektívov. Združenie prišlo s novým charakterom činnosti - engineeringom pre komplexnú automatizáciu strojárskych závodov. Začína tiež úspešne podnikať s novými netradičnými technológiami dodávanými „na kľúč" - rezanie vodným lúčom, elektrónové zváranie, laserové techno­lógie. Prestavba hospodárskeho mechanizmu by mala dať doslova druhý dych všetkým, ktorí môžu urýchliť a zasadiť sa za komplexnejší prienik robotizá­cie do praxe. Nové ekonomické pravidlá viac ako v minulosti podporujú podnikavosť, zainteresúvajú štátne podniky na aplikovaní progresívnej techniky ako hlavnej tepny tvorby dôchodku organizácie, zdrojov rozšírenej reprodukcie. Aj ked’ práve v tomto počiatočnom období hospodárenia v podmienkach chozrasčotu a samofinancovania dochádza k určitému paradoxu - klesá záujem o. i. aj o výrobu i nasadzovanie robototechniky! Riadiaci pracovníci vo fabrikách otvorene priznávajú - áno, okolnosti nás nútia kalkulovať. Kým si vytvoríme fondy na rozvoj, aby sme sa mohli postaviť na vlastné nohy, musíme najprv začať šetriť. A šetríme tam, kde to momentálne najmenej bolí - na technickom rozvoji, modernizácii techno­lógií. Takéto krátkozraké videnie „prežitia" možno len odsúdiť. Ale vari to stačí? Výskumné ústavy a nové štátne podniky sa predsa správajú tak, ako im to ekonomické pravidlá dovoľujú. Program komplexnej automatizácie s využitím robotov nemôže byť postavený len ako požiadavka „zhora", ale predovšetkým ako ekonomická nevyhnutnosť pre podniky a závody ktoré chcú zvyšovať produktivitu práce a kvalitu výroby, a tak obstáť v súťaži so svetom. Viac ako doteraz by sa mali uplatniť ekonomické nástroje riadenia, ktoré by motivovali (a nie iba sankcionovali!) na zavádzaní novej techniky. Nemyslíme tu teraz na spôsob „natŕčania dlaní", otvárania štátnej poklad­nice, ale na uplatňovanie cielených finančných nástrojov, ako sú diferenco­vané odvody, dane, poskytovanie výhodných štátnych úverov a podobne. Myslieť po novom, ekonomicky, učia predovšetkým ekonomické pravidlá. A to platí nielen pre oblasť robotizácie. Podvozky z vyradených tankov ČSĽA využívajú v štátnom podniku Stavebnej geológie v Prahe pri stavbe vrtných súprav vlastnej výroby na vHanie systémom Benoto. Tank ako nosič sa veľmi dobre osvedčil v iažkých terénnych podmienkach. Náklady na výrobu vrtného zariadenia, ktoré vyrábajú pracov­níci závodu strojárskej výroby a technických služieb Stavebnej ekológie v Nučiciach, dosahujú milión Kčs, čo je asi štvrtina ceny francúzskeho zariadenia. Prototypy vrtných súprav systému Benoto sa geológom osvedčili pri vrtných prácach napr. v Gabčíkove, pražskom metre, elektrárňach Mělník a Počerady a v prístave v Ústí nad Labem. Záber je z úpravy podvozku tanku T-34 pre stavbu vrtnej súpravy. Snímka ČSTK - Libor Hajský Piešťany (Od nášho redaktora Jozefa Sedláka) - Dlhá šnúra nádherných dní babieho leta, z ktorého majú nepochybne radosť maliari krajiniek, už začína znepokojovať poľnohospodárov. V chotároch sa, pravdaže, robí( ostošest, ale z pôdy mizne drahocenná vlaha, čo najlepšie vidia traktoristi pripravujúc vhodné lôžko na sejbu ozimín. Robotizácii druhý dych proletAri všetkých krajín, spojte sai z výročných členských schôdzí základných organizácií KSS Akcieschopnosť meraná činmi JRD v Piešťanoch ukazuje možnosti obilninárov v 90. rokoch Sebestačnosť má konkrétnych nositeľov Pozoruhodná nie je iba vysoká úroda, ale aj kvalita obilia • Stavajú predovšetkým na bučianskych odrodách • Dobudujú skladové hospodárstvo V JRD Družba v Piešťanoch sejú pšenicu od 20. septembra a z pláno­vaných 600 hektárov je už osivo v pô­de na polovici výmery. Polia boli včas zorané, zem je dobre uľahnutá, jediné čo agronómom chýba, je dážď. • PODĽA SKUTOČNEJ HODNOTY Piešťanskí družstevníci vstupujú do nového obilninárskeho roku ako najúspešnejší pestovatelia husto sia­tych obilnín v Trnavskom okrese. Žatva ’89 vydala historickú úrodu - priemerne z hektára zobrali 7,7 tony obilia, pričom pšenica „sypala“ priemerne po 8,15 a jačmeň po 7,17 tony z hektára. Jedni z prvých prie­kopníkov hnutia obilninárov šesťde­­siatkárov a sedemdesiatkárov tak na sklonku tohto desaťročia ukázali, aké sú méty producentov obilia na rozhraní druhého a tretieho tisícro­čia. Pozoruhodná totiž nie je iba vy­soká úroda, ale aj kvalita obilia. Pieš­ťanskí poľnohospodári hravo splnili dodávku potravinárskej pšenice sta­novenú kontraktom a v žiadúcej akosti - v prvej a druhej triede - pre­dávajú pivovarníkom aj sladovnicky jačmeň. Nečudo, že rátajú s dobrým speňažením obilnín. Predseda druž­stva inžinier Jozef Sedlák a vedúci úseku rastlinnej výroby inžinier Vla­dimír Oravec kalkulujú s tržbou o pol druha milióna korún vyššou v porov­naní s plánorp. - Myslím si však, že potravinársku pšenicu sme mohli speňažiť ešte lep­šie, keby sa bolo prihliadalo na sku­točne namerané hodnoty lepku, obje­movú hmotnosť a iné parametre. Vi­­gintu, našu nosnú pšenicu, možno v týchto ukazovateľoch totiž plne po­rovnávať s Valou a Mironovskou M-808, ktoré ako jediné podľa ČSN patria do prvej triedy. Nazdávam sa, že tento poznatok by mali kompe­tentné orgány zvážiť pri celkovom bilancovaní výsledkov žatvy ’89, - vravel šéfagronóm piešťanského družstva Ing. Oravec. • ÚSILIE O MAXIMÁLNU FINALIZÁCIU Vysoké úrody obilnín pomaly zo­všedneli a verejnosť už tak nevzrušu­jú správy o ôsmich či deviatich to­nách zrna priemerne z hektára. Sami pestovatelia však vedia tento výsle­dok vždy správne oceniť. Piešťanci neskrývali, že počasie im bolo priaz­nivo naklonené. No vysvetľovať ich úspešnú produkciu iba počasím ne­možno. Nesporne sa za ňou skrýva perfektná odrodovo-honová agro­technika, výživa a ochrana. Jednodu­cho, každú z pracovných operácií majú agronómovia .detailne premys­lenú a aj traktoristi dokážu ich záme­ry bezchybne „prekresľovať“ do kon­krétnej podoby. Platí to predovšet­kým o prípravárovi pôdy Petrovi Me­­■ licherovi a rozsievačovi Slavomírovi Chudom. Agronómovia majú výborný prehľad o vlastnostiach odrôd a do­kážu z nich vyťažiť maximum. Sta­vajú predovšetkým na bučianských sortách šľachtiteí'a Bohumíra Kábrta, ktorým patrí 90 percent osévných plôch. - Ťažko povedať, ktorý z úrodo­­tvorných činiteľov rozhoduje o úrode viac. Odrodové sú však nesporne kľú­čovým prvkom, - vravel Ing. Oravec. - Viginta nám napríklad tohto roku „sypala“ priemerne po 8,3 tony z hektára, no jej mladšia sestra Ilona dala v pokusoch až 9 ton. Pochopiteľ­ne, že sme jej rezervovali miesto v osevnej ploche. Reťazec pestovateľských povin­ností Piešťanci zvážili. Svoju pozor­nosť teraz orientujú na dobudovanie Členov KSS nie je v tejto organizácii až tak veľa - s dvoma kandidátmi dovedna 25, no treba si uvedomiť, že v celom podniku pracuje 98 ľudí. Malý pracovný kolektív má za sebou prvé skúšky z uplatňovania zásad nového hospodárskeho mechanizmu. Skúsenosti sú to viac ako cenné, pre­tože vyplynuli z prekonania problé­mových javov. Vzhľadom na slabý záujem JRD v okrese, a tým nízku rentabilnosť poskytovaných služieb zrušili v auguste v podniku tri praco­viská - útvar výživy a ochrany rast­lín, stredisko riadenej výživy prežú­­vavcov a laboratórium. To so sebou prinieslo aj uvoľnenie 22 pracovníkov zo zamestnania. Tajomník O V KSS pre riadenie straníckej práce v poľno­hospodárstve Ján Havrilko ocenil, že v riešení chúlostivých problémov vý­bor straníckej organizácie nenéchal hospodárske vedenie osamotené, ale skladového hospodárstva. Terajšie skladové kapacity (2500 ton) druž­stvu s ročnou produkciou 10 000 ton zrnovín nevyhovujú, preto sa chysta­jú vybudovať nové rozsiahle sklady s nákladom 26 miliónov korún. - Obi­lie je rozhodujúcou trhovou plodinou rastlinnej výroby. Aby sme ho pri rastúcej produkcii výhodne speňažo­­vali, nevyhnutne potrebujeme posta­viť nové haly a vybaviť ich modernou technológiou. Bude to výhodné pre nás i pre spoločnosť, pretože budeme predávať len kvalitné obilie, uprave­né presne podľa požiadavok našich odberateľov, - vysvetľoval obilninár­­sku stratégiu družstva jeho predseda Ing. Jozef Sedlák. Štvrtý rok ôsmej päťročnice spĺňa očakávania piešťanských družstevní­kov. Veď po obilí rátajú aj s dobrou úrodou cukrovej repy a kukurice. Či­nia sa aj výrobcovia mlieka, ktorí prekračujú plán štátneho nákupu o 400 000 litrov mlieka. naopak, veľmi aktívne ich pomáhal riešiť. ▲ NAJVÝHODNEJŠIE JE MLČAŤ... Ak tak možno povedať, jediným negatívnym faktom, ktorý pozname­nal rokovania schôdze, ináč vecné, konštruktívne a konkrétne, bolo to, že v diskusii nevystúpil ani jeden robotník. Predseda ZO KSS Jozef Kočan v správe o činnosti charakteri­zoval prínos každého komunistu k pl­neniu úloh v ZO KSS i na pracovisku. Ak napríklad boli za slabú aktivitu na členských schôdzach kritizovaní Michal Jurina a Ján Danko, tak na inom mieste sa práca mladého komu­nistu M. Jurinu hodnotila veľmi pozi­tívne, že úlohy na pracovisku plní aktívne, zodpovedne a dôsledne. Predseda organizácie neraz zdô­razňoval osobný príklad komunistu. Počas prestávky som- sa viacerých robotníkov pýtal, ako chápu aktivitu a angažovanosť. Kandidát Jaroslav' Zozuľak odvetil: - v prvom rade pre komunistov platí, aby pracovali po­ctivo. Ináč nepresvedčíme nestraní­kov. Za štyri roky práce v podniku sú pre mňa vzorom starší komunisti Ju­raj Fečík a Ján Gonos. Ján Gonos povedal: - Pracujem v podniku 14 rokov. Samozrejme, že som v diskusii vystupoval. Upozorňoval som predo­všetkým na zlé pracovné podmienky, na slabú kvalitu odovzdávanej práce. Žiaľ, zistil som, že ten, kto sa často kriticky ozýva, nie je považovaný za dobrého. Isteže, aspekty tohto problému sú širšie. Vedúci pracovníci mi vysvetľo­vali, že v mnohom sa pracovné pod­mienky zlepšili a ľudia sú teraz spo­kojní. A HĽADAŤ NOVÉ RIEŠENIA Tajomník O V KSS J. Havrilko v súvislosti s ďalšími perspektívami podniku poznamenal, že sú priamo závislé od toho, ako presvedčí o svo­jich schopnostiach, kvalite vykoná­vaných prác pri ošetrovaní porastov. Jeho Služby sú drahé a družstvá zva­žujú, či nevoliť iné možnosti. Tých však pre ekonomicky slabé JRD v okrese nieto až tak veľa. V tomto smere treba vyriešiť viaceré otázky. Ide najmä o vodnú nádrž Domaša. Ak sa stane zdrojom pitnej vody, zname­ná to pre Agrochemický podnik vo Svidníku výrazné obmedzenie čin­nosti. Riaditeľ podniku Michal Faj­­čák k tomu v diskusii poznamenal: - Výživa, a teda i zdravie národa sú v centre pozornosti. Zatiaľ sme v podniku nemali vážnejšie narušenie kvality niektorej zo zložiek životného prostredia. V tomto smere pre nás platí požiadavka na vysokú pracov­nú,-ale i občiansku disciplínu. Je však zarážajúce, že JRD nechcú využívať naše aplikačné stredisko šo skladom pre 6-tisíc ton chemikálií. Dosiaľ sme dostali od nich požiadavky len na uskladnenie 1600 ton. Stredisko je však pre JRD od ruky. Rokovanie komunistov v Agroche­­mickom podniku ukázalo na zloži­tosť úloh a na potrebu ich komplex­ného riešenia. Slová, ktoré patria ro­botníkovi Dušanovi Kollárovi, o tom, že je tu dobrý stranícky kolektív, v ktorom sa menej hovorí a viac robí, našli svoje aktuálne potvrdenie. Vý­padok v plnení tohtoročných úloh bol po pol roku zlikvidovaný. Do ďalšie­ho obdobia podniku vstupujú pracu­júci s čistým štítom. Osobné kvality komunistu nadovšetko • Paradoxy dlho budovaného aplikačného strediska • Svidnícky Agrochemický podnik doteraz bez ekologických havárií Svidník (Od nášho redaktora Jozefa Jurčišina) - Súčasná i budúca rentabilnosť podniku, príťažlivosť a kvalita ním poskytovaných služieb - to boli ústredné témy rokovania výročnej členskej schôdze ZO KSS v Agrochemickou! podniku vo Svidníku. Náš redaktor medzi rukujúcimi brancami---------------------------­Už aby z nich boli chlapi Prvý dotyk jesenne/ „rukovačky" ma prekvapil začiatkom minulého týždňa. Akosi priskoro, vravel som si, keď som v rýchliku zo Žiliny do Bratislavy zbadal skupinky veselých mládencov. Zvláštne, nezaujali ma hrubým správaním sa ani opitosťou (čo, žiaľ, neraz býva spoľahli­vý poznávací znak), ale tým, že boli vyobliekaní do nového. Chlapci sa už vracali z vojenskej základnej služby, počas nej zo starých oblekov vyrástli. Znie nám to už ako fráza, ale je to tak - dva roky v zelenom z nich urobili chlapov. V noci zo štvrtka na piatok, práve tak ako uplynulú noc, už bolo na staniciach menej pokoja. Lúčili sa nováčikovia, aby v službe nahradili starších kolegov. Práve v tieto dve noci nápor silného populačného ročníka vrcholil a na ná­­stupištiach to bolo cítiť. „No Slovensku bol relatívny poria­dok, až na menšie výtržnosti na žilinskej a banskobystrickej stanici sa nič zlé nestalo," informoval ma nadpráporčík Ján Palkovič, oblastný dozorný Zboru ozbrojenej ochrany železníc (ZOOŽ) pre Slovensko.„Len aby to vydržalo," pritakal ešte včera o devätnástej hodine pred rozdelením úloh zmiešaným po­riadkovým hliadkam podpráporčík Jo­zef Szabadoš, veliteľ smený ZOOŽ na bratislavskej hlavnej stanici. „Vo štvrtok pri pohľade na jednu skupinu vyprevá­dzajúcich som mal sám dobrý pocit. Tak voľajako si predstavujem dôstojnú roz­lúčku." Na stanicu prišla asi štyridsaf­­členná skupina mladých ľudí, stáli tam so sviečkami v rukách, chvíľu spievali, chvíľu sa prekárali, pomáhali kamará­tom prekonať neľahký okamih precho­du do prostredia, v ktorom je všetko nové, iné. Žiaľ, nie vždy to tak vyzerá. Branci, čo ako tvrdí „frajeri", bývajú dojatí a svoju neistotu, možno strach, chcú utopiť v alkohole. Mnohí však utopia-a iba na niekoľko hodín - zdravý rozum... Nemávajme nad tým poľahky rukou. Večer som na bratislavskej stanici oslo­vil viacerých, schádzali sa tam uždve-tri hodiny pred odchodom vlakov. Pýtal som sa ich na všeličo, aj prečo prichá­­dzajú tak skoro. Odpoveď znela - a kam máme ísť? Naozaj, kam? Stihol som ešte narých­lo prelistovať aspoň piatkové vydanie Večerníka, prezeral som programy klu­bov, kultúrnych stredísk. Nikde ani zmienka o tom, že by prvého októbra rukoväti vojaci. Rozlúčky na národných výboroch sa robili začiatkom minulého týždňa. Bezpochyby slávnostne, pekne, ale iba chvíľu. A chlapcov čakajú dva roky.... Uvádzaním protjargumentov ne­chcem ospravedlňovať prehnané lúče­nie, ba výtržnosti daktorých brancov a najmä ich „kamarátov". Poriadkové zložky boli na staniciach v pohotovosti a mali plné ruky práce, aby davy odprevádzajúcich voľakoho nevtisli do koľajiska, aby nerobili neplechu, nevy­volávali výtržnosti. Zosilnené služby, zákazy podávať alkohol na staniciach, ba ani dohovára­nie rodičov pár chvíľ pred odchodmi vlakov - nič z toho nemôže urobit z pubertálnych jedincov chlapov. Chla­pi múdrejú životom, vážnejú v jeho skúškach, rastú zodpovednosťou. Ak sme včera alebo dnes ráno pri nie­ktorých mali pocit, že sú ešíe nezreli ako mali chlapci, ak sme si uvedomovali, že z ich ľahkovážnosti ide hrôza, ba že rukovanie brancov vyzerá dvakrát do roka ako spoločenský problém, je to aj naša vina. Zatiaľ sme ich neprinútili, aby bolichlapmi. OLIVER BRUNOVSKY Z kancelárie prezidentu republiky I Praha (ČSTK) - Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal blahoprajný te­legram prezidentovi Cyperskej re­publiky Jorgosovi Vasiliovi pri príle­žitosti štátneho'sviatku jeho krajiny. □ Blahoprajné telegramy k štátnym sviatkom poslal prezident ČSSR aj prezidentovi Nigérijskej federatívnej republiky Ibrahimovi Badamisimu Babangidovi a prezidentovi Guinej­­skej republiky Lansanovi Contému. Zo všeobecnej rozpravy na Valnom zhromaždení OSN Široké spektrum dialógu New York (Spravodajca ČSTK) - Egyptský prezident Husní Mubarak vyjadril koncom týždňa vo všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN presvedčenie, že úsilie o mierové urovnanie na Blízkom východe prinieslo určité plody a podmienky na začatie dialógu oboch strán sú priaznivejšie ako v minulosti. Ocenil pozitívne kroky Organizácie pre oslobodenie Palestíny, najmä uznanie rezolúcii Bezpečnostnej rady číslo 242 a 338, zdôraznil neodňateľnosť národných práv palestínskeho ľudu a vyzval všetky zainteresované strany, aby konštruktívne prispeli k urov­naniu tohto problému. Ako predseda Organizácie africkej jednoty poukázal H. Mubarak aj na najväčšie problémy kontinentu, za ktoré označil režim apartheidu na juhu Afriky, zadlženosť a ekonomickú zaostalosť väčšiny afrických krajín a rýchle zhoršovanie životného pro­­sŕredia. Pozornosť vzbudilo aj vystúpenie kolumbijského prezidenta Virgilia Barka Vargasa, ktorý si získal medzi­národné symp atie snahou potlačiť vý­robu narkotík vo svojej krajine a vy­hlásením vojny mocným zločineckým organizáciám, ktoré stoja v pozadí obchodu s drogami. Prezident vyjadril odhodlanie viesť túto vojnu až do víťazného konca, ale upozornil na to, že Kolumbia i ďalšie krajiny potrebujú v tomto boji všestrannú pomoc celého svetového spoločenstva. Čínsky minister zahraničných vecí Čchien Čchi-čchen zdôraznil, že jeho krajina sa usiluje o rozvoj priateľských vzťahov so všetkými štátmi sveta a vy­zdvihol nedávnu normalizáciu vzťa­hov so Sovietskym zväzom. Rozhodne sa ohradil proti kampani niektorých západných štátov, rozpútanej v súvis­losti s jarnými nepokojmi v Pekingu. Pripomenul, že tento postoj sa prejavil aj vo vystúpeniach niekoľkých delegá­tov v doterajšej všeobecnej rozprave. Nezodpovedné výpady pod zámien­kou demokracie a slobody sú v rozpore s celkovým trendom medzinárodného vývoja, predstavujú neprípustné zasa­hovanie do čínskych vnútorných zále­žitostí a nemôžu odradiť Čínu od nezávislého rozvoja, zdôraznil minis­ter zahraničných vecí ČĽR. Znepokojenie nad tým, že napriek určitému pokroku odzbrojovacích rozhovorov preteky v zbrojení zatiaľ stále pokračujú, vyjadril minister za­hraničných vecí NDR Oskar Fischer. Rovnako tak sa napriek doterajšiemu úsiliu prehlbuje hospodárska nerov­nosť medzi štátmi, zhoršuje sa životné prostredie a nerešpektujú sa zákonné práva, viacerých štátov a národov. O. Fischer vyzval k odvolaniu všet­kých doktrín, ktoré vytvárajú nepria­teľstvo medzi národmi, a k rýchlemu uzavretiu ďalších odzbrojovacích do­hôd. Závažnou úlohou OSN by malo byť sprostredkovanie skúseností pri prevádzaní zbrojnej výroby na nové, mierové výrobné programy, povedal ďalej O. Fischer. Predložil celý rad námetov na posilnenie úlohy medziná­rodného práva vo vzťahoch medzi štátmi. Zdôraznil význam vzájomných vzťahov oboch nemeckých štátov ako dôležitého prvku stability v Európe, Trvajúcu zložitú situáciu v iránsko­­irackých vzťahoch potvrdilo vystúpe­nie iránskeho ministra zahraničných vecí Alího Akbara Velájatího, ktorý poukázal na to, že rezolúcia Bezpeč­nostnej rady číslo 598 nebola doteraz realizovaná. Medzi oboma krajinami sa udržuje stav „ani vojna ani mier“, ktorý predstavuje vážne nebezpečen­stvo pre situáciu v celej oblasti. Irán je ochotný plniť všetky ustanovenia re­zolúcie, ale nepristúpi na to, aby z nej boli vytrhávané len niektoré body. JRD Kotešová sa špecializuje na vý­robu zeleniny. V tomto-roku jej plá­nujú dopestovať zo 66 hektárov 3430 ton. Zber a spracovanie kapusty sú už v plnom prúde a v súčasnosti spracovali takmer polovicu plánova­ného množstva. Okrem toho pestujú aj karfiol, mrkvu a petržlen. Na sním­ke linka na spracovanie kapusty. Snímka - Pavol Ďurčo, Žilina Účastníci rokovania si vymenili skú­senosti z organizácie jednotlivých ak­cií a ich pôsobnosti na verejnú mien­ku. Zvolili stálu pracovnú skupinu, ktorá bude odteraz zabezpečovať sú­činnosť medzi jednotlivými organi­záciami a pripravovať spoločné mie­rové pochody, konferencie, besedy, demonštrácie a ďalšie akcie na pro­spech mieru. Zhodli sa aj na hlavnom obsahu spolupráce, ktorá sa bude orientovať predovšetkým na znižova­nie vojenských výdavkov v jednotli­vých štátoch paktu. Tajomník národnej rady Francúz­skeho mierového hnutia Jacques le Dauphin v rozhovore so spravodaj­com ČSTK zdôraznil, že po podpísaní washingtonskej dohody v decembri 1987 medzi ZSSR a USA sa autorita mierových síl v krajine značne zvýši­la, ľudia sa viac zaujímajú o ekono­mické a sociálne dôsledky horúčkovi­tého zbrojenia, zdvíhajú sa hlasy pro­ti bezpečnosti založenej na vzájomnej hrozbe. Tento týždeň začne francúz­sky parlament prerokúvať zákon o vojenskom programe na budúci rok s perspektívou až do roku 1992. Je to program ďalšieho zbrojenia, či už ide o strategické strely S 4, jadrové po­norky alebo novú strelu krátkeho do­letu Hades, ktorá je očividne určená pre vojnu v Európe. Stretnutie mierových hnutí z krajín NATO Za znižovanie vojenských výdavkov Paríž (Spravodajca ČSTK) - Prvá konferencia mierových hnutí z krajín NATO sa skončila včera v Nanterre pri Paríži. Z inciatívy francúzskeho mierového hnutia sa na dvojdňovom rokovaní zúčastnili zástupcovia 15 mierových a protivojnových organizácií. k *

Next