Technické Noviny, červenec-prosinec 1968 (XVI/27-52)

1968-07-02 / No. 27

Väčší výkon lokomotívam! Takýto je jeden z cieľov, ktoré sle­duje Ing. VLADIMÍR GALBA, tvorivo rozmýšľajúci konštruktér zo Strojár­skych a metalurgických závodov v Dub­nici. Pracuje v útvare projekcie a kon­štrukcie lokomotív, nuž nie div, že sa špecializuje na riešenie takých prob­lémov, ako je maximálne využitie ad­­héznej hmoty lokomotívy, zväčšenie jej ťažnej sily. V tejto súvislosti vytvoril niekoľko pozoruhodných vynálezov. Tak dostal patent na uloženie skrine lokomotívy na podvozku i na zariadenie, ktorým sa kompenzuje vplyv závesky trakčného motora. Osobne si najväčšmi cení vyriešenie usporiadania prvkov na prenos ťažnej sily z podvozka na skriňu lokomotívy. Vozidlo, na ktorom sa tento vynález uplatní, bude možné používať i pri prevádzke na tratiach s malými polomermi oblúkov a so znač­nými horizontálnymi nerovnosťami! Na princípe využitia adhéznej hmoty loko­motívy zakladá sa aj riešenie osem­­nápravovej dvojskriňovej lokomotívy, na ktorom sa zúčastnil spolu s Ing. JACKOM. O tom, že kolektívna tvorivá práca neraz vedie k zložitej­ším vynálezom, svedčí aj ďalšie, veľmi originálne riešenie motorizovaného vý­klopného vozňa, ktoré uskutočnil s Ing. J. MAURICOM (ing. K) f Z VEDECKÝCH " ° PRACOVÍSK « Antibiotikum proti mykózam Bežná huba, ktorá parazituje na bukoch, obsahuje v malej koncen­trácii novú, donedávna nepoznanú antibiotický aktívnu látku. Antibio­tikum, ktoré možno z nej získať, ukázalo sa účinné proti mykózam — ochoreniam rastlín, živočíchov i ľudí, ktoré spôsobujú parazitické huby. Okrem toho je účinné aj pro­ti niektorým prvkom. V Laboratóriu experimentálnej my­kológie Mikrobiologického ústavu ČSAV rozpracoval ľ-členný kolektív vedeckých pracovníkov pod vedením dr. V. MUSÍLKA ferinentačný postup prípravy nového antibiotika a po­stup izolácie čistého preparátu. Tie­to pracovné výsledky sú už paten­tované v Československu i v dalších dvadsiatich štátoch, vrátane USA, Veľkej Británie, NSR, Francúzska, Japonska i mnohých iných krajín s vyspelým fermentačným priemys­lom. Otázka praktického využitia tejto látky v medicíne Závisí ešte od vý­sledkov klinických a farmakologic­kých skúšok a zhodnotenia výrob­ných nákladov. Doterajšie výsledky testov sú priaznivé. Mikrobiologický ústav ČSAV je jediným pracoviskom u nás, kde študujú bežné, v prírode rastúce huby z hľadiska nie botanického, ale ako mikrobiologický model na riešenie základnej problematiky fy­ziológie a biochémie organizmov. Toto zameranie našich vedeckých pracovníkov je ojedinelé aj vo sve­te. ÍTaF) Historický kalendár 3. júla 1943 zomrel Emil KOLBEN, český priekopník v elektrotechnike, vy­nálezca a spolupracovník EDISONA a TESLU. Pracoval v odbore striedavého prúdu na konštrukciách trojfázových elektromotorov. Značne prispel k roz­voju čs strojárskeho priemyslu (Čes­komoravská Kolben-Daněk). q 4. júla 1853 narodil sa Ernst Otto BECKMANN, nemecký chemik, profesor na berlín­skej univerzite. Vypracoval metódu na určovanie molekulovej hmoty látky meraním teploty, pri ktorej stuhnú jej roztoky. • 5. júla 1908 zomrel Károly THAN, významný maďarský chemik, podpredseda «Maďarskej akadémie vie.d. # 8 júla 1838 narodil sa Ferdinand ZEPPELIN, nemecký vynálezca a kon­štruktér riaditeľnej vzducholode s pev­nou konštrukciou. Jeho vzducholoď po prvý raz vzlietla roku 1900 a je známa pod menom zepelín. (šs) 2 TECHNICKÉ NOVINY Pôžnamlty • kritika • TJšty • qmašy VYUŽITE MOŽNOSTI LICENČNÝCH PONÚK! Podnik zahraničného obchodu Po­­lytechna spolu s redakciou časopisu „Československý zahraničný ob­chod“ zaviedol od začiatku tohto roku rubriku ponúk českosloven­ských patentov a know-how na li­cenčné využitie do zahraničia. Nie­ktoré organizácie, ako Českosloven­ská akadémia vied v Prahe, Česko­slovenský štátny film v Prahe, Elek­tropřístroj, Modřany, Závod auto­matizácie a mechanizácie v Ostra­ve, Výskumný ústav silnoprúdovej elektrotechniky v Béchoviciach a dalšie túto možnosť využívajú a po­núkli už viacero vynálezov na pro­pagovanie. Aby sa ponuka mohla urýchlene publikovať, musí byť stručná (na 10 až 15 riadkov) a má vystihovať technickú podstatu vynálezu a jeho ekonomické výhody; treba ju po­slať dvojmo. Súčasne sa má prilo­žiť í reprodukovateľná fotografia alebo náčrt a uviesť, v ktorých krajinách je vynález prihlásený na patentovú ochranu. Upozorňuje sa však, že je bezpodmienečne žiadú­­ce, aby v prípade licenčných ponúk išlo naozaj o vynálezy doriešené, ktoré možno realizovať hneď! Táto forma ponuky dáva aj na­šim podnikom možnosť nadviazať kontakty so zahraničnými podnikmi. Ponuky posielajte na adresu „Čes­koslovenský zahraničný obchod“, ul. 28. října č. 13, Praha 1. VLASTISLAV VONDRAK mnohými zaujímavými modelmi bie­lizne, vrchných úpletov, moderných pančúch, záclonovín, pestrými de­koračnými tkaninami, kobercami a atraktívnou bižutériou. Sarmatné manekýnky z NDR modely predvá­dzali. Plavba vedie z Bratislavy cez Bu­dapešť, Belehrad a Giurgiu do Rus­se, aby v ČSSR, Maďarsku, Juhoslá­vii, Rumunsku a Bulharsku mohli kupujúci aj novinári vstúpiť na palubu. MARIA NEMCOVA TEXTIL Z NDR NA DUNAJI V pondelok 24. júna 1968 začala sa v Bratislave na dunajskej lodi nezvyčajná schôdza vývoznej spo­ločnosti NDR Viratex s kupujúcimi textilu zo socialistických krajín. „Na vlnách Dunaja“ môžete ei zís­kať prehľad o výkonnosti textilné­ho priemyslu Nemeckej demokra­tickej republiky. Zástavami ozdo­bená osobná loď Petôfi maďarskej lodnej spoločnosti Mahart je v júni a v júli strediskom výstavy a ro­kovaní, cieľom zástupcov zahranič­ného a vnútorného obchodu, ktorí si vyberú z bohatých kolekcií mo­dely a dezény, čo budú potom ro­ku 1969 v predaji v obchodoch ich krajín. Uľahčiť im výber je zmys­lom plavby tejto lode po Dunaji. Pre Bratislavu bola loď vybavená UNIPLET V JUHOSLÁVII Národný podnik Západomoravské strojírny prostredníctvom PZO In­­vesta dodal od roku 1964 do konca apríla 1968 do SFRJ vedno 1302 ks malopriemyselných pletiarskych strojov UNIPLET v hodnote cca 4 milióny dolárov. Tak oba podniky umožnili rekonštruovať pletiarsky priemysel v Juhoslávii. V súčasnos­ti dosahuje juhoslovanský pletiar­sky priemysel efektívnosť vo vývo­ze dámskych a pánskych ponožiek najmä na trhy s konvertibilnou me­nou. V rozhodujúcich závodoch a kom­binátoch v rozličných mestách Ju­hoslávie — ako v Kombináte na trikotáž v Belehrade, v závodoch 8. Mart v Subotici, Kepeč v Saraje­­ve a v mnohých ďalších dali do prevádzky zväčša československé pletiarske stroje, ktoré montovali československí technici. Z každého závodu, kam Uniplet stroje dodá­val, školili a zapraxovávali prísluš­ných odborníkov v ČSSR — vo vý­robnom závode ZMS Třebíč. Rozho­dujúce je, že výrobca strojov v ČSSR stará sa o nerušený chod strojov v Juhoslávii pravidelnou servisnou činnosťou a zabezpečuje dostátok náhradných súčiastok. Továreň Zele Veljakovič v Les­­kovci, ktorú dali 28. apríla do pre­vádzky pri účasti predsedu Zväzo­vej skppštiny M1HULIJU POPOVIČA, je kompletne vybavená pletiarsky­­mi strojmi Uniplet a zariadená po­dľa československého projektu. ALENA ZÄRUBOVÄ LENIVOSŤ PRÍČINOU INFARKTOV Oddelenie sociál­neho lekárstva Tri­nity College v Dub­line v spolupráci s výskumom výživy pri Harvardskej uni­verzite robilo roz­siahly výskum týka­júci sa vzťahu te­lesnej činnosti k vzniku sklerózy a infarktom. Pre výskum vybrali 500 mužských súrodenpov, ktorí vyrástli v írsku. Išlo o prípady, kde jeden brat pracoval približne 10 rokov v priemyselnej oblasti okolo Bostonu a druhý ostal doma v írsku, v poľnohospodárstve, kto­ré je pomerne slabo mechanizova­né. Elektrokardiogram ukazoval u „Bostončanov“ dvakrát toľko ocho­rení srdcových koronárných ciev a zistilo sa šesťkrát toľko prípadov zvýšeného krvného tlaku, ako u „konzervatívnych“ Írov. Zvápnenie artérií nastalo u Írov z Bostonu o 17 až 18 rokov skôr. Pri vyšetrení sa ukázalo, že bratia v írsku spo­trebovali v strave obrovské množ­stvo kalórií (okolo 1000 denne), ale vážili oveľa menej ako ich bra­tia z veľkomesta. Prejavil sa tu vplyv telesnej práce, ale súčasne í slabá motorizovanosť írska, kde normálnym dopravným prostried­kom je bicykel. Vzrast artériosklerózy so všetký­mi dôsledkami je výsledkom rela­tívnej nadvýživy v mechanizovanej blahobytnej spoločnosti — nepo­meru medzi stravou a spotrebova­ním stravy telesnou činnosťou. Usmerňovači systém našej chuti zrejme potrebuje ťažkú prácu, ako za prvopočiatku ľudstva. Problém sa dá vyriešiť okrem rozumnej voľ­by výživy predovšetkým telesnou činnosťou, ako je šport a chôdza, na čo majú ľudia pri skrátenom pracovnom čase dosť príležitostí. Ostáva len otázka: — Poučíme sa v každodennom živote z objavu dublinských lekárov. ALICA PAVLÍČKOVA Dvojdielny belasý komplet so širo­kými obrubami a s bielymi pásmi CEALY V BRNE Na 6000 m2 krytej plochy brněn­ského výstaviska bude v dňoch 1. až 10. júla 1968 Výstava obalovej techniky Brno 1968 s medzinárod­nou účasťou. Jej úlohou je ukázať, ako zvýšiť úroveň československej obalovej techniky, pretože toto od­vetvie nášho hospodárstva nedosa­huje svetový priemer. Expozície bu­dú umiestnené v pavilónoch P, R a X. Výstava má tieto celky: 1. oba­lové prostriedky všetkých druhov, 2. strojové zariadenia na výrobu obalov, 3. baliace zariadenia, 4. oba­ly v tematickej aplikácii, 5. rieše­nie špecifických dopravných a pre­dajných problémov na úseku oba­lovej techniky. EMIL PAULÍNY KNIŽNÉ NOVINKY VYDAVATEĽSTVO OBZOR, Bratislava: FRANTIŠEK KOLLÄRIK, Právnická prí­ručka pre technikov. Do rúk technic­kých pracovníkov dostáva sa takto pomôcka, ktoré má prispieť k pozdvih­nutiu a upevneniu Ich právneho vedo­mia, k rozšíreniu ich právnych zna­lostí, a takto im má pomôcť v každo­denne) práci pri riešení problémov vznikajúcich najmä v hospodársko­­právnych vzťahoch. Príručka poslúži nielen technikom činným v praxi, ale aj študentom a postgraduálne študu­júcim na vysokých školách technických ako učebná pomôcka. Kniha viazaná stoji 33 Kčs. (x) Pohľadnica z mesta chýrneho chemika Dr. LADISLAV MARTINČEK Keď spomenieme Salzburg, hlav­né mesto rovnomenného spolkového štátu Rakúska, pripomenie nám to nesmrteľné melódie hudby. Áno, veď je to mesto Mozarta, ktorý sa tu narodil, a každoročne sú tu známe hudobné festivaly. Aj prostredie je priam idylické na takéto hudobné slávnosti. Na prvý pohľad zdá sa nepravdepodobné, že by toto krásne mesto, niekdajšie rímske JUVAVUM, malo niečo spoločné aj s čímsi iným, než je hudba. Nuž ale má, a práve preto píšem túto pohľadni­cu Nemám pritom na mysli niekdaj­šie slávne bane /Salzburg bol boha­tý nielen na soľ, ale aj na železo, arzén, kobalt a hliník/, ktoré sú už zväčša mimo prevádzky a slúžia nanajvýš ako atrakcie pre počet­ných turistov, čo sa môžu „spúšťať‘ v originálnych úboroch do starých šachiet. Nemám na mysli ani starý tunel z roku 1767, ktorý vykopali pod Mänchbergom, ani krásy vod­nej techniky alebo divadla vytesa­ného v skale v Hellbrunne, ani len „zubačku“, ktorá vás vynesie na Gaisberg (1286 m). Chcem napísal pár slov o jednom človeku, ktorého meno nájde aj dnes každý návštev­ník na modernej budove liečebného domu, kde sú rímske kúpele a prá­ve tak sauny, v nápise Kurhaus PARACELSUS. Áno, slávny chemik a lekár PA­RACELSUS žil a zomrel tu v Salz­burgu. V Ottovom slovníku náučnom sa o ňom píše, že bol „mužom ge­niálnym, nespokojným, priebojným, ktorý sa túlal svetom“, no na konci našiel útulok v tomto malebnom ra­kúskom mestečku. Starý pán v tiroľ skom úbore, ktorý nás viedol po hrade Hohensalzburg /542 m), po­dotkol, keď sme sa dívali zhora na veže mesta, že Salzburg má dnes 40 kostolov, a v jednom z týchto kostolov je aj pekný pomník s ná pisom TEOPHRATUS PARACELSUS Dom slávneho lekára mi v meste tiež ukázali. TEOPHRATUS von HONENHEIM — to bolo jeho pravé meno — na­rodil sa dňa 17. decembra 1493 v Einsiedelne (Švajčiarsko). Už ako mladý chlapec prejavil mimoriadne živý záujem o prírodné vedy. Na vysokej škole dal sa teda zapísať na lekárstvo, lebo predpokladal, že tu sa bude môcť v chémii najlepšie vzdelávať. Po skončení lekárskych štúdií precestoval takmer celú Eu­rópu, aby si zdokonalil vedomosti. Roku 1525 pozvala ho za profesora farmakológie univerzita v Bazijeli. Vtedy sa už menoval PHILIPPUS AUREOLUS PARACELSUS TEÜ­­PHRATUS BOMBASTUS. Pravda, Ba zilej neostal jeho sídlom, bol túla­vej povahy, bol raz tu, raz tam. Až na sklonku života usadil sa v Salzburgu. Tam zomrel 24. decem­bra 1541. PARACELSOV vstup do vedy zna­menal istý obrat vo vtedajšom le­kárstve, ale najmä v chémii. PARA­CELSUS totiž vyhlásil, že cieľom vedy nie je, ako to robili alchy­misti, vyrábať zlato, ale že chémia musí vyrábať predovšetkým také zmesi, ktoré pôsobia liečivo na ľud­ský organizmus. Bol to on, ktorý otvoril chémii cestu do lekárskej vedy a ktorý sa stal zakladateľom teórie jatrochémie — produkovať medikamenty pre chorých ľudí. Prav­da, spôsob ktorý naznačil, nemohol viest k plnému úspechu. Hlásal to­tiž, že telo človeka sa skladá tiež zo síry, ortuti a soli. Prebytok síry znamená podľa neho mor a horúč­ky, ortuť ochromenosí a soľ je pre­háňadlo. Ale myšlienka, ktorú nie­kedy a( správne aplikoval v praxi, znamenala vlastne použitie chemic­kých zmesí ako liečiv. Podporoval užívanie aplských minerálnych vôd, lebo v nich sú veľmi dobré chemic­ké zmesi. Sám začal vyrábať zmesi najmä z olova a ortuti, ktoré sa uplatnili ako liečivá. Zmesi vytvá­ral z bylín, ako aj z anorganických látok. PARACELSOVOU zásluhou je, že sa alchýmia dostala z rúk nevzde­laných miešačov do rúk lekárskej inteligencie, a jeho vystúpenie zblí­žilo lekárstvo s chémiou. To predo­všetkým pomohlo chémii, lebo sa takto dostala preč z rúk dilentan­­tov, často podvodníkov. Bol to prí­nos aj vtedy, keď v iných smeroch bolo PARACELSOVO učenie — aj pri celkove pokrokovom ráze — mystické, nečisté a nejasné. Lekár­sku vedu staval PARACELSUS na tri fundementálne stĺpy — filozofiu, astronómiu a teológiu. I keď sa jatrochémia v pôvodnej koncepcii neosvedčila, základná myšlienka po­užitia chemických zmesi ako liečiv stala sa neoddeliteľnou súčasťou no­vej lekárskej vedy. PARACELSUS napísal veľa kníh. Systém lekárskej vedy pojal do kníh Paramirum a Paragranum (Regens­burg 1530, Jena 1904). Jeho zobrané diela vyšli v desiatich zväzkoch v Bazileji /1559) neskôr v Strassburgu a v Ženeve. No mnohé z jeho diel pokladajú sa za nepravé. Zo slovenského hľadiska je zaují­mavé ustálenie lexikonu bratov Ré­­vayovcov, že PARACELSOV A rodina (aspoň niektorá vetva) presťahovala sa neskôr na Slovensko. V sedem­nástom storočí bol jeho blízky prí­buzný JOZEF PARACELSUS hlav­ným notárom v Prešove. Další PA­RACELSUS bol prešovským lekárom. Bude vecou našich historikov nie­kedy vypátrať, ako sa dostala táto rakúsko-švajčiarska rodina do Šari­ša. Mimochodom, sám slávny PARA­CELSUS má v Bratislave, na múre Primaciálneho paláca z Uršulínskej ulice, pamätnú tabuľu, je to pekný, povšimnutiahodný portrétový reliéf na pamäť pobytu slávneho vedca v Bratislave roku 1537. Tohto roku bude 475. výročie PA­­RACELSOVHO narodenia, nuž si myslím, že si túto malú „pohľadnicu zo Salzburgu* zaslúži. ROČNÍK XVI. — ČÍSLO 27. — 1968 Salzburský hrad okolo roku 1740

Next