Technické Noviny, leden-červen 1973 (XXI/1-26)
1973-01-02 / No. 1
ГMni M TECHNICKÉ NOVINY ^^^^HMuyiiiiHiyMMuyjyuHyyiiyyiiuuiiutMWiiPBOBaoBBBBOiWBlWiiiilHflllllllllllltTITOilMBBSSSRSWiirKdjiS-----% ROČNÍK XXI. ■ ČÍSLO 1 (914) O BRATISLAVA 2. JANUÄRA 1973 B CENA 1 Kčs Pohľadnica o živote a práci vedcov v lone tatranských velikánov Stačí ruku vystrieť a - dotkneš sa hviezd. ŽARKO KOZMA HUKOT MOTOROV JEDNÉHO Z VETERÁNOV ČSA, Iľjušina 18, v okrúhlom okienku prekrásna panoráma našich veľhôr ozdobených prvým snehom a hlas „slávika“, ktorý nám oznamuje, že o niekoľko minút pristaneme na letisku v Poprade. Cieľ: Skalnaté Pleso. — Nebude to však také jednoduché — tvrdia podajedni. Visutá lanovka, ktorú chceli pred blížiacou sa zimnou sezónou dokonale preveriť, nepremáva. Treba sa dohovoriť s náčelníkom, azda až pôjdu zamestnanci na observatórium... Napokon všetko dobre dopadlo. Aj vietor sa utíšil, lanovka sa pohla. V mrazivom vzduchu prehodí sa zopár slov a medzi spolucestujúcimi sa vynorí odrazu jeden z nich. Jeden z ľudí, ktorých život a prácu v týchto nevšedných podmienkach som chcel spoznať — vedcov a technikov z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied na Skalnatom Plese. RNDr. JÚLIUS SÝKORA, kandidát matematicko-fyzikálnych vied, je vedecký pracovník slnečného oddelenia, ktoré má pracoviská na Skalnatom Plese i na Lomnickom štíte. Náš rozhovor sa rýchlo zvrtol na prácu v tomto oddelení, na program výskumu, na všetko to špeciálne, čo pri svojej práci využívajú. Prerušila nás zastávka lanovky. Obďaleč sa v lúčoch slnka kúpalo observatórium na Skalnatom Plese. V SLNEČNOM ODDELENÍ V rozhovore s Dr. SÝKOROM som pokračoval v jeho pracovni. Vysvetľoval mi prácu v slnečnom oddelení, rozprával o tom, že úplným programom skúmania slnečných vrstiev atmosféry sa môže popýšiť len niekoľko observatórií. Na Skalnatom Plese sa medzi tých „niekoľko“ zaradili len v minulom roku. Ale poďme pekne po poriadku. Najbežnejším meraním, ktoré sa denne na Skalnatom Plese robí, je pozorovanie fotosféry — tej vrstvy slnečnej atmosféry, ktorá je vlastne „povrchom“ Slnka. Jej hĺbka sa od haduje približne na 400 km. Zaznamenávajú sa polohy a množstvo slnečných škvŕn a fakulové polia. Z údajov o množstve temných škvŕn a ich skupín určuje sa výpočtom „relatívne číslo“, ktoré je indikáto rom slnečnej aktivity. Výsledky po zorovania odosielajú telegraficky do európskeho centra pre štúdium slnečnej fotosféry, ktoré je v Ziirichu. Okrem toho fotograficky pozorujú aj jemnú štruktúru a vývoj slnečných škvŕn. Na to majú na refraktor (s priemerom objektívu 20 cm a ohniskovou vzdialenosťou 304 cm) namontovanú špeciálnu kameru. A mnohým sa bude zdať neuveriteľné, že pri dobrých poveternostných podmienkach možno zo Zeme fotografovať na vzdialenosť 149,5 mil. kilometrov detaily menšie, ako je naše Slovensko ... Hustota prostrednej vrstvy slnečnej atmosféry, chromosféry, je veľmi malá Aj množstvo vyžiareného svetla je minimálpe. Preto sú ла jej pozorovanie potrebné špeciálne prístroje, ktoré dokážu „odblokovať“ svetlo fotosféry. Pozorovanie a štúdium chromosféry začalo sa na Skalnatom Plese v sedemdesiatom roku, keď sa tu inštaloval špeciálny filter vyrobený v Turnove, tzv. H-alfa filter. Filter bol vyrobený z vybrúsených platničiek kremeňa a vápnika, ktorých osi sú orientované tak, aby prepúšťal na film len svetlo H-alfa čiary Balmerovej série vodíkového spektra. „Slnečný povrch, to je javisko s nepretržitým a veľmi zaujímavým predstavením,“ vysvetľuje Dr. SÝ (Pokračovanie na str. 16) Pod odborným označením „satelitárna geodézia“ — čo znamená meranie Zeme pomocou umelých nebeských telies — prebiehajá vedecké práce, Ktorými sa začlenila do medzinárodného výskumného programu pozorovacia stanica vo Wettzelii v Bavorskom lese (\SR). Do istej miery srdcom tejto špeciálnej stanice je laserové zariadenie (naubrázku). Svetlo krátkeho laserového záblesku vyslaného týmto zariadením odrazí sa od umelej družice obiehajúcej na obežnej dráhe a vráti sa na Zem, kde zaregistrujú jeho príjem. Z trvania cesty svetla ta a spät možno vyrátať prejdenú vzdialenosť. VFavo na obrázku je vysielacia optika lasera, ktorý vyvinula mníchovská firma Siemens, vedra prijímacia optika a celkom vpravo hfadáčikový systém na orientovanie prístroja k družici. Celé zariadenie je otočné a kývne namontované na lafete. « (pk) Britská firma Pye TMC Ltd., jej odbor vývoja telefónov, skonštruovala praktickú prídavnú tlačidlovú číselnici) — možno jn napojiť na hocijaký telefónny aparát staršieho typu. Číselnica môže si aj zapamätať 10 najčastejšie volaných čísel. Urýchli sa tak spojenie Vo Výstavnej sieni Dušana Jurkoviča v Bratislave usporiadali na sklonku roka 1972 pozoruhodnú výstavu „Inžinierske konštrukcie XX. storočia“, o ktorej prinesieme onedlho podrobnú informáciu. Na našom zábere transonický aerodynamický tunel z ocele a betónu, vysoký 30 metrov, ktorý postavili v štáte Virginia (Spojená štáty) Sedačkový výťah zo Skalnatého Plesa do Lomnického sedla (2189 m) pod Lomnickým štítom vo Vysokých Tatrách je sympatické zariadenie, čo lyžiarom zrýchľuje výstup a umožňuje častejšie spúšťanie sa zo svahov. Žiaľ, takýchto zariadení je v slovenských horách katastrofálne málo. Prečo? Ovládací pult meracej ústredne UM 10/809 vo veľkej kopule pri dalekohlede