Technické Noviny, leden-červen 1974 (XXII/1-26)
1974-01-01 / No. 1
Veľký úspech výstavy skla a porcelánu Brány I. medzinárodnej výstavy skla a porcelánu v bratislavskom Parku kultúry a oddychu sa dávno zatvorili a krehké exponáty, starostlivo uložené v debnách nastúpili cestu do svojich domovov, do ZSSR, do PĽR, do MĽR, do Dánska, do NSR a do Rakúska. Po skončení výstavy položili sme jej riaditeľovi LADISLAVOVI PEKAŘOVI, vedúcemu sekretariátu medzinárodných výstav pri odborovom riaditeľstve Priemyslu jabloneckej bižutérie, niekoľko otázok. TN: Ako ste boli spokojný s návštevnosťou? PEKAR: Výstavu si prezrelo vedno asi 40 000 návštevníkov, čo podľa úsudku bratislavských odborníkov je počet až obdivuhodne veľký. Z celého počtu viac ako polovica bolo mladých zo škôl takmer z celého Slovenska, pre ktorých výstava bola akousi „učebnou pomôckou“ pre estetickú výchovu. Ich návšteva výstavy mala súčasne aj druhé poslanie v tom, že bola náborovým prostriedkom na získanie „mladej krvi“ pre slovenský sklársky priemysel. Konkrétne mám na mysli dorast do odborných sklárskych škôl a učilišť. TN: Kto z významných politických a hospodárskych osobností prezrel si výstavu? PEKAŘ: Veľmi nás potešil záujem predsedu vlády SSR prof. dr. COLOTKU, podpredsedu Ing. HANUSA, tajomníka ÚV KSS Ing. HRUŠKOVICA, členov Predsedníctva SNR na čele s jej predsedom KLOKOČOM, predsedníčky Zväzu slovenských žien E. LITVATÓVEJ, ministra školstva SSR prof. CHOCHOLA, generálneho konzula RSR C. COZMU, ako aj delegácií sovietskych, poľských a maďarských sklárov. TN: Ako zvládne svoju úlohu pavilón PKO? PEKAŘ: Sklo a porcelán je z výstavníckej stránky najnáročnejším exponátom, ktorý si vyžaduje neobyčajne citlivo prispôsobené prostredie. Preto sme museli vytvoriť „pavilón v pavilóne“ a urobiť nový strop. Vďaka tradičnej remeselníckej zručnosti pracovníkov n. p. VÝSTAVNICTVÍ, Praha, podarilo sa v plnom rozsahu realizovať predstavu tvorcov výstavy: akademických architektov A. BENEDU, V. HORU, B. RYCHLINKA a J. ŠUSTU a hlavného grafika J. FIŠERA. Aj najväčšiu bolesť zimných výstav v PKO podarilo sa nám odstrániť pomocou dvoch teplovzdušných agregátov a množstva vykurovacích telies. TN: Čo priniesla výstava slovenským sklárom? PEKAŘ: Počas výstavy uskutočnili sa dve sprievodné akcie, a to Deň sklárskej mládeže, na ktorom sa zúčastnilo asi 200 mladých pracovníkov sklárskeho priemyslu z celej ČSSR, a odborné sympózium na tému „Inovácia výrobkov zo skla a porcelánu“, na ktorom sa naši odborníci radili, ako ďalej pomáhať pri rozvoji priemyslu skla a porcelánu najmä z hľadiska úrovne kvality, dezénov a povrchovej úpravy. Zhováral sa: JAROSLAV ROCÄK Jednu z hlavných cien získali váza a tanier autora R. JURNIKLA SLOVENSKA TECHNICKÁ KNIŽNICA BRATISLAVA pre Vás V bibliografickej čitárni S1TK sú k dispozícii aj výberové bibliografie na rozličné technické témy z produkcie štátnych vedeckých knižníc v ČSSR a „Computer index“ (Program OSN, Bratislava). Ďalej sú to zoznamy špeciálnych druhov literatúry (patenty, normy, firemná literatúra) — vyd. S1TK a dokumentačné 'a informačné spravodaje vydávané rozličnými pracoviskami v ČSSR. Okrem 20 titulov periodík nájdu čitatelia v bibliografickej čitárni S1TK i terciárně pramene informácií. V čitárni sú k dispozícii ešle rozličné pomôcky pre informačnú službu, ako napr. zoznamy zahraničných časopisov, úplné tabufky MDT z jednotlivých odborov, výťahy z MDT a i. (LK) Z bibliografickej čitárne S1TK K informácii o publikácii „Prírastky zahraničných kníh1, ktorú sme priniesli v čísle TN 47/73, uvádzame, že predplatné na jednu sériu znížilo sa z doterajších 200 Kčs na 100 Kčs. 2 TECHNICKÉ fiüVINr Hotely z Gyorskych prefabrikátov Na základe dohody medzi ČSSR a Maďarskom bude nám Továreň na stavebné prefabrikáty v Gyôri dodávať prvky pre výstavbu hotelov. Stavebné práce majú vykonávať brigády Štátneho stavebného podniku v Gyôri. Prefabrikované steny a iné stavebné prvky budú sa dovážať z Gyôru do Bratislavy nákladnými autami. Rokuje sa nateraz o stavbe velkého hotela v Prahe a nedávno sa uzatvorila dohoda o stavbe ďalších dvoch hotelov s kapacitou po 500 posteli v Bratislave (bude to hotel Hron a hotel Nitra). (pk) Poznámky • kritika • 'listy'" o/r/asy KVALITA DO POPREDIA ZÁUJMU Kvalita výrobkov má rozhodujúci význam pre osobnú spotrebu, zahraničný obchod a celé národné hospodárstvo. Zabezpečovanie spoločensky žiadúcej kvality je zložitým procesom, ktorý zahŕňa všetky fázy výroby — vynálezom, zlepšovacím návrhom alebo výskumom počínajúc a odbytom, náhradnými dielcami a servisom končiac. V poslednom období prerokovala vláda ČSSR niektoré opatrenia v riadení kvality výrobkov a svojím uznesením č. 227/1973 zdôraznila predovšetkým úlohu priamej riadiacej a organizátorskej práce v podnikoch a VHJ, ako aj ich zodpovednosť za dodržiavanie technologickej disciplíny a sústavnej kontroly. Postupne bude treba rozšíriť tvorbu a dodržiavanie materiálových listov a technických noriem zameraných na zlepšovanie kvality a ich systematickú revíziu. Väčšia pozornosť bude sa venovať výberu výrobkov na povinné hodnotenie kvality, najmä z hľadiska dôležitosti týchto výrobkov pre širokú občiansku spotrebu a zahraničný obchod. Kľúčový význam pri zabezpečovaní kvality má prevencia, a preto treba prehĺbiť rozborovú činnosť v podnikoch a VHJ, ako aj výkazníctvo o kvalite výrobkov v informačnej sústave. Zodpovednosť za komplexné riadenie kvality vyžaduje si väčšiu pozornosť odvetvových ústredných orgánov, ktorým vláda uložila preveriť, resp. upraviť rezortné smernice k zlepšovaniu kvality výrobkov a k upevneniu technologickej disciplíny. Otázky starostlivosti o kvalitu bude tiež účelné zaradiť už do vyučovania v odbornom školstve. Program ďalšipho zlepšovania kvality výrobkov, ako možno predpokladať, nájde ohlas aj v činnosti pobočiek ČSVTS a v radoch vynálezov a zlepšovateľov. Ing MILAN BLATNÝ MYJAVA: LEŠTIČKY VLASTNEJ KONŠTRUKCIE Skupina pre mechanizáciu brúsenia a leštenia v n. p. Slovenská armatúrka Myjava, zaoberá sa pod vedením V. TRUBAČÍKA konštrukciou technicky náročných brúsiacich strojov. Tieto stroje sú veľkým prínosoín pre odstraňovanie prácnosti, zväčšovanie produktivity a zlepšovanie kvality predpovrchových úprav súčiastok armatúr. Problém sa už vyriešil, pokiaľ ide o rotačné a tvarovo pravidelné súčiastky. Vzrastajúci trend objemu výroby bytových armatúr si však vyžaduje, aby sa obdobná racionalizácia uskutočnila zavádzaním mechanizácie aj pri 'varovo členitých súčiastkach, akých predstaviteľmi sú telesá armatúr a podobne. Táto koncepcia je už premyslená a v blízkej budúcnosti začne sa realizovať V Slovenskej armatúrke Myjava je t. č. na spomenutom pracovisku '15 jednoúčelových strojov, z ktorých 10 je vlastnej konštrukcie a výroby. Príkladom premysleného racionalizačného postupu môže tu byť jednoúčelový stroj na brúsenie rukovätí batérie. Stroj je karuselového typu — má otočný stred, ktorý nesie 24 vretien; do týchto vretien upínajú sa klieštinovým spôsobom súčiastky. Rozstupový priemer vretien je 1800 mm. Vretená vykonávajú rotačný pohyb, oscilačný pohyb vo vertikálnom smere a v pracovných polohách pootáčanie sa o 120 stupňov, ktoré umožňuje špeciálny polohovač. Súčiastky sú unášané vo štvorhrannom upínacom prípravku. Vo vnútornom priestore otočného stredu je súbor mechanizmov, rozvodov, ktoré zabezpečujú pracovný cyklus stroja. Okolo otočného stredu sú rozmiestené pracovné jednotky podľa technologickej požiadavky na opracovanie. Ide o jednotky na brúsenie pásmi. Pri iných strojoch podobného typu, kde sa dá zvládnuť celá technológia, pristupujú ešte jednotky na leštenie tkaninovými kotúčmi. Všetky pracovné jednotky sú vybavené výkonným odsávacím zariadením. Elektrická inštalácia a hydraulický rozvod sú umiestené v samostatných skriniach vedľa stroja. Stroj pracuje v automatickom cykle, pričom možno ovládať každú pracovnú jednotku samostatne, ako aj jednotlivé mechanizmy tlačidlami na Paneli. ing. jÄN HRÄNEK KOMSOMOLCI A 7m7ÁC\ O VPÖPCKO-TECHNICKOM ROZVOJI V pražskom Dome sovietskej vedy a techniky uskutočnil sa seminár na tému: „Celozväzový leninský komunistický zväz mládeže a vědeckotechnický pokrok“, na ktorom hlavné referáty mali lektori ÚV komsomolu doc. JURIJ S. MARKOV, CSc., a Ing. BORIS F. USMANOV, CSc. Asi 120 čs. zväzákov z celej ČSSR oboznámili sovietski lektori so súčasnýip stavom vedecŘQ-technického rozvoja v Sovietskom zväze äf s podielom sovietskej mládeže na jej rozvoji. Pre leninský komsomol a pre všetku sovietsku mládež stal sa rok 1973 rokom intenzívneho boja za úspešné splnenie plánovaných ú- Ioh, za urýchlené zavádzáhie vymožeností vedy a techniky do výroby, rokom boja za plné využitie výrobných kapacít, pracovných a materiálových rezerv. V sovietskom národnom hospodárstve pracuje asi 28 miliónov mladých ľudí, z čoho asi polovica sú členovia komsomolu. Je veľa príkladov, že mladí komsomolci svojou iniciatívou podporujú snahy KSSZ a hospodárskych orgánov zamerané na plnenie štátneho hospodárskeho plánu. Napr. v Krasnojarskej oblasti zorganizovali sa komsomolské výbory školy vyššej produktivity práce, inde zasa vytvorili rozsiahlu sieť krúžkov a kurzov zameraných na tento cieľ. A tak sa stalo, že každý tretí mladý robotník zvýšil si kvalifikáciu a získal ďalšiu odbornosť. Stodvadsaťštyri najvýznamnejších stavieb tejto päťročnice vyhlásili za celozväzové komsomolské údernícke stavby. Komsomolci prevzali patronát nad výstavbou hutníckych závodov, železničnej trate, ropovodu a plynovodu, zavlažovacích systémov, hydroelektrární, na západnej Sibíri, nad využitím bohatých zásob ropy atď. Hlavnou zásadou súťaženia mládeže je ekonomická odôvodnenosť ich záväzkov. V ZSSR už šesť rokov sa uskutočňujú prehliadky vedeckotechnickej tvorivosti mládeže a na prvej takejto prehliadke zúčastnili sa asi dva milióny mladých novátorov, ktorí predviedli takmer 2500 svojich najlepších prác. No na ostatnej prehliadke počet účastníkov dosiahol už 8,3 milióna. Naši zväzáci v diskusii povedali sovietskym komsomolcom o podiele členom SZM na vedecko-technickom rozvoji. Medzi najzaujímavejšie diskusné príspevky nesporne patril príspevok s. ŠKARABELU z krajskej Rady mladých odborníkov zo Severomoravského kraja, ktorý hostí zo ZSSR oboznámil s našimi mládežníckymi súťažami technického smeru, s technickou tvorivosťou mládeže, s výstavami a anketami technického zamerania atď. Diskutujúci zmienil sa aj o účasti mládežníkov na socialistických súťažiach, na zlepšovateľskom a vynálezcovskom hnutí, na Reflektore mladých a na hnutí ZENIT. Stretnutie komsomolcov s našimi zväzákmi bolo spestrené premietaním filmov o úspechoch sovietske] vedy a techniky a prehliadkou výstavy o revolučnej histórii, o práci a skúsenostiach VLKSM, ktorá v rámci Mesiaca ČSSP bola v Dome sovietskej vedy a kultúry, RNDr. PAVOL VEBEB Stavby Fridricha Schuíe Dr. LADISLAV MARTINČEK Jednou zo stavebných pamiatok hlavného mesta Maďarska, ktorú radi vyhľadávajú turisti a na ktorú sú Budapešíania takí pyšní, je Rybárska bašta. Postavili ju pred siedmimi desaťročiami (1903), a hoci sa pri frontových udalostiach poškodila, dnes sa skvie v pôvodnej kráse. Tvorcom tejto bašty bol architekt FRIDRICH SCHULE K (1841 až 1919), ktorý svoje vedomosti získal vo Viedni u VAN DER NULLA a u FRIDRICHA SCHMIDTA, neskôr i v Taliansku, a ktorý, keď sa usadil v Budapešti, stal sa profesorom na technickej vysokej škole a ako spolupracovník IMRICHA STEINDLA architektom celoštátnej komisie pre ochranu umeleckých stavebných pamiatok. Vo svojej činnosti venoval sa najmä záchrane a reštaurovaniu starých architektonických pamiatok. Takto zreštauroval budínsky Matejov kostol. Architekt, ktorý sa nenarodil, ani nezomrel na území našej vlasti, veľmi sa zaslúžil aj o záchranu a reštaurovanie našich kultúrnych pamiatok. Ako úradný architekt pamiatkovej komisie veľmi dobre videl, aké cenné kultúrne stavebné pamiatky nachádzaiú sa na území našej vlasti, a pokladal si za prvoradú povinnost zachrá nit ich pre budúce generácie. Rád chodieval po Slovensku a plným srdcom sa venoval reštaurovaniu našich stavebných hodnôt. Vari najviac záchranných akcií podnikol práve na území našej vlasti. Hlavnými dielami FRIDRICHA SCHULEKA u nás sú záchrana veže františkánskeho kostola a veže kostola klarisiek v Bratislave, výstavba a reštaurácia druhého poschodia slávnej levočskej radnice a reštaurovanie kostola v Sabinove. Veža františkánskeho kostola v Bratislave bola pýchou gotického staviteľstva. Odborníci ju stavali na roveň veže dómu svätého Štefana vo Viedni alebo kostola vo Freiburgu. Nuž ale časom hrozila veži skaza. Mestskí páni pozvali FRIDRICHA SCHULEKA a v Bratislave sa usporiadala zbierka. SCHUĹEK poverenie prijal a podujal sa postavit novú vežu. „Stavba veže,“ píše sa v monografii Bratislavskej župy, „pod vedením profesora Fridricha Schuleka trvala od 16. júna 1895 do 16. júna 1896.“ Novú vežu odovzdali 16. mája 1897 v prítomnosti ostrihomského arcibiskupa a dokonca i samého cisára FRANTIŠKA JOZEFA I. Takto sa zapísal budapeštiansky architekt, ctiteľ a milovník pamätihodností Slovenska, do kultúrnych dejín Bratislavy. Nebola to však jeho jediná stavba v slovenskom hlavnom meste. Čoskoro sa v Bratislave znova ukázal, a to v súvislosti so stavbou ďalšej pamätihodnosti. Skaza hrozila aj veži na kostole klarisiek. Tá predstavovala podľa slov dr. TEODORA ORTVAYHO „unikum medzí kultúrnymi pamiatkami celej krajiny, lebo nebolo v cele] krajine, ale ani v zahraničí kostola, ktorého veža nebola by stála na vlastnom fundamente“. „Táto veža,“ píše ďalej dr. ORTVAY, „bola postavená na rohu steny kostola. Podperným pilierom bola iba časí budovy. Staviteľ z XV. storočia neuspokojil sa s bravúrou tých majstrov, po boli postavili krivú vežu v Pise alebo v Bologni, ale chcel ich v odbornom umení pretromfnúť tak, že posadil vežu ani nie malej váhy na roh steny kostola." Pravda, mestu záležalo i tu na tom, aby sa staviteľská zvláštnost zachránila. A tak FRIDRICH SCHULEK znova prišiel do Bratislavy, aby usmerňoval práce. „Ten, čo videl túto vežu gotického štýlu ešte pred rokom 1902,“ píše sa v monografii, „bol príjemne prekvapený. Chatrnú vežu znova postavili v pôvodných formách a mierach, zo starej veže použili iba niektoré kamene a sochárske súčasti, konzoly, fialy, kytice listov, hlavice stĺpov a sochy. No štít starej veže, ktorý nezapadol do gotického rázu veže, doplnili štíhlou, peknou kamennou prilbicou." Skvost slovenskej architektúry, levočská radnica, je širokej čitateľskej verejnosti dobre známy. Svoju terajšiu podobu dostala radnica ešte roku 1515. Vtedy boli zhotovené loggie priečelí na prízemí a poschodí. No druhé poschodie tejto budovy postavil FRIDRICH SCHULEK pri príležitosti celkovej reštaurácie na sklonku XIX, storočia (1895). Aj kostol v Sabinove, tiež gotic kého štýlu (SCHULEK sa u näi zameral najmä na záchranu pa mlatok gotických), ktorý pochá dial z XV. storočia a bol obkľúče ný m.úrom, dnes sa skvie vo svo jej pôvodnej kráse SCHULEKOVOL zásluhou. V práci veľkého reštaurátora po kračoval aj jeho syn JÄNOS SCHU LEK (1872—1948), ale už nie nc území nášho štátu, ale najmä vc Vyšehrade pri Dunaji; ten bol iniciátorom odkrytia paláca kráľa MATEJA vo Vyšehrade (1934). Veža františkánskeho kostola v Bratislave po zreštaurovaní SCHULEKOM a veža klariského kostola pred reštauráciou ROČNÍK XXII i-t ČÍSLO 1 - 1974