Technické Noviny, červenec-prosinec 1977 (XXV/27-52)
1977-07-05 / No. 27
Jubileum dekana Dňa 4. Júla 1977 dožíva sa 50 rokov proj. MUDr. GUSTÁV ČATÁR, DrSc., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a vedúci Parazitologického ústavu. Jubilant roku 1961 absolvoval ročný Študijný pobyt v Indonézii, kde sa zaoberal tropickou medicínou. Pred ôsmimi rokmi sa stal profesorom, roku 1974 dosiahol vedeckú hodnost doktora vied (DrSc.J. Prof. ÔATÁR je uznávanou osobnosťou vo svojom odbore nielen v celoštátnom, ale aj medzinárodnom rozsahu. Jeho pracovisko sa stalo centrom humánnej parazitológie na Slovensku. Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriava na ochorenia, spôsobené parazitickými protozoami. Osobitne významné vedecké výsledky získal pri štúdiu toxoplazmózy u človeka. Výskumné výsledky sa uplatňujú v praktickom živote pri zdravotníckej starostlivosti o človeka. Pedagogické vlastnosti a schopnosti jubilanta dokumentuje bohatá prednášková činnost vedeckého a popularizační) vedeckého rázu. jeho prednášky sú na veľmi dobrej pedagogickej úrovni, aplikuje v nich nové vedecké poznatky získané pri dlhoročnej vedeckej činnosti. Má blízky kontakt so študentmi. Prof. ČATÁR od roku 1965 vykonával funkciu prodekana a od roku 1969 je dekanom fakulty. Vo funkciách uplatňuje svoje organizačné schopnosti. V minulosti zastával i teraz zastáva stranícke funkcie na rozličných úrovniach, v súčasnosti je členom CZV KSS UK; Je predsedom Mierovej rady hlavného mesta Bratislavy, a členom Predsedníctva ÚV ČSCK na Slovensku vb funkcii predsedu dorastovej komisie. Je členom a funkcionárom viacerých významných odbofno-polítických komisií a spoločností. Je predsedom Slovenskej biologickej spoločnosti, členom predsedníctva Vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva SSR, členom Vedeckého kolégia špeciálnej biológie pri SAV, členom rady štátneho programu základného výskumu, členom komisie pre komplexný výskum rozvojových krajín pri Prezídiu ČSAV, ako aj členom a funkcionárom v redakčných radách našich a zahraničných odborných časopisov. Prof. ČATÁR má bohatú publikačnú činnost, zameranú na otázky parazitológie; publikoval dve knihy, 140 vedeckoodborných prác a učebných textov, uverejnil takmer pol stovky vedecko-popularizačných článkov a napísal knihu „Indonézia očami lekára“; recenzoval veta vedeckých prác. Doma i v zahraničí na vedeckých fórach predniesol vyše stovky vedecko odborných prednášok. Za svgju doterajšiu bohatú a všestrannú činnosť dostal viacero uznaní, medailí a ocenení. Je nositeľom Národnej ceny SSR [1976]. K tohtoročným sviatkom 1. a 9. mája dostal štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu. PhDr. JOZEF MALACKÝ 2 TEC.HNK.kt NOVINY Poznámky^ • kritika • t istý* ohlasy O NOVEJ TECHNIKE V TEXTILE Súbežné s výstavou ;,Trenčín — mesto módy“ budú sa v auguste 1977 konať v Trenčíne aj viaceré semináre a iné akcie, zamerané na využívanie výsledkov výskumu a rozvoj iniciatívy pracujúcich. Už sú napríklad podrobne pripravené tieto podujatia: # konferencia o progresívnych smeroch farbenia a potlačovanie textílií, za účasti odborníkov z Holandska, Rakúska a ČSSR (termín: 16. a 17. augusta); # dni novej techniky orientované na modernizáciu a racionalizáciu výroby v odevnom priemysle ČSSR do roku 1980 (termín: 18. a 19. augusta); # seminár o využívaní evolučných štruktúr pri automatizovanom návrhu vzorov pre textilný priemysel; _ dvojdiiový seminár k rozvoju pracovnej iniciatívy vo vynálezcovskom a zlepšovateľskom hnutí VHJ Slovakotex. Program jednotlivých akcií a vysoká odbornosť prednášateľov sú zárukou, že účastníci budú môcť použiť získané poznatky bezprostredne na svojich pracoviskách, pri tvorbe ďalších programov modernizácie. JÄN LAMAČKA VODOHOSPODÁRSKE STAVBY ÚSPEŠNE V n. p. Vodohospodárske stavby, Bratislava, pri plnení výrobných úloh prvého roka šiestej päťročnice významne prispeli aj zlepšovacie návrhy, ktoré pomohli zmenšiť vlastné náklady a okrem toho mali celospoločenský prínos 2 mil. Kčs v odmenách zlepšovateľom vyplatili 38 000 Kčs a realizátorom 24 000 korún. Plán ekonomického efektu zo zlepšovacích návrhov na rok 1977 podnik mal 1,5 mil. Kčs, no jeho pracovníci sa zaviazali prekročiť tento plán o ďalší milión korún. V tom veľmi výdatne pomáhajú aj členovia SVTS, ktorá s vedením podniku a ostatnými masovými organizáciami vypísala súťaž o najhodnotnejší zlepšovací návrh, o najlepšieho zlepšovateľa a o najlepší závod v rozširovaní zlepšovacích návrhov. Tieto súťaže už priniesli svoje prvé ovočie, keď za obdobie od januára do konca mája 1977 sa prihlásilo 23 zlepšovacích návrhov, z ktorých väčšina je v štádiu posudzovania, prípadne riešenia. Za jeden z najvýznamnejších zlepšovacích návrhov možno pokladať návrh na výstavbe komunikácie a inžinierskych sietí na Strojníckej ulici v Bratislave, ktorým sa dosiahne lepšie životné prostredie v obvode Podunajské Biskupice, (na sídlisku Medzi jarkami) a okrem toho sa získa úspora vo výške 2 mil. Kčs. Navyše sa medzi bytovou zástavbou a novou komunikáciou získa veľké parkovisko pre osobné automobily, Navrhnuté opatrenia umožnia pracovať na výstavbe komunikácie spájajúcej dve sídliská v obvode Podunajské Biskupice (Dlhé hony a Medzi jarkami) bez prerušenia premávky. MIKULÁŠ MATAŠEJE POVZBUDZUJÚCE VÝSLEDKY VINÁROV Na podporu rozvoja techniky a tvorivej činnosti v súlade s úlohami stanovenými uznesením vlády SSR č. 367/75 vypracovalo si aj odborové riaditeľstvo Vinárskych závodov, Bratislava, na šiestu päťročnicu program rozvoja tvorby a realizácie zlepšovacích návrhov a vynálezov. Stanovilo si, že v rámci odborového podniku malo by sa roku 1976 podať 150 zlepšovacích návrhov a 2 prihlášky vynálezov, prijať 80 % podaných návrhov, realizovať 60 % prijatých a mali by sa dosiahnuť úspory 226 500 Kčs na 100 pracovníkov. Na ďalšie roky päťročnice ráta sa' s ročným prírastkom podaných zlepšovacích návrhov o 5 až 7 % úspor. Výsledky za rok 1978 sú povzbudzujúce. Podalu sa 180 zlepšovacích návrhov a 2 prihlášky vynálezov, čo znamená 9,1 zlepšovacieho návrhu na 100 pracovníkov, prijalo sa 158 návrhov a realizovalo 136 návrhov. Úspory zo zavedených zlepšovacích návrhov a vynálezov za rok 1978 predstavujú 4 840 000 Kčs. Na 100 pracovníkov pripadá úspora 240 000 korún. V tomto úspechu odrzkadlila sa skutočnosť, že sa správne vytýčili tematické smery pre zlepšovateľov, že pri realizácii pomáhala mechanizačná dielňa podniku a že sa usporadúva medzizávodová súťaž o najlepšie výsledky v zlepšovateľskom a vynálezcovskom hnutí, zhodnocovaná polročne a dotovaná odmenami 3000 Kčs za 1. miesto a 1500 Kčs za II. miesto. Odzrkadlila sa tu aj dobrá spolupráca a pomoc ZV ROH, závodných pobočiek SVTS a ZO SZM i hospodárskeho vedenia tomuto hnutiu a v nemalej miere i to, že podané návrhy sa urýchlene vybavujú (ani v jednom prípade sa neprekročil termín 60 dní), urýchlene realizujú a odmena zlepšovateľom sa vypláca v zákonnej lehote. Za rok 1978 vyplatilo sa v odmenách zlepšuvateľnm 172 051 Kčs a za pomoc pri realizáčtl ďalších 53 285 korún. Najlepšie výsledky v rámci odborového podniku dosiahli roku 1976 vo Vinárskych závodoch v Bratislave-Rači. Medzi najlepších zlepšovateľov, ktorí sú súčasne aj stotisíckármi, patria doc. Ing. JÄN FARKAŠ, CSc., JOZEF KUCHAŘÍC, MILAN KOCMUNDA a RUDOLF DITTRICH z račianskeho závodu, JOZEF SIVÄK. Ing. BOBEK a KAROL VOLNER zo závodu v Pezinku, RUDOLF ŠTIGLINC, IVAN IVANOVIC, Ing. ŠTEFAN DROBNÝ a MIROSLAV LATECKA z Nitry, FRANTIŠEK SCERBA a LADISLAV KOVÄC z Košíc a JÄN BODÁ zo Slovenského Nového Mesta. Potešiteľné je, že medzi zlepšovateľmi je aj niekoľko žien zlepšovateliek: HELENA KESZIOVA, MÄRIA KOLAŘÍKOVA, HELENA SR NOVÄ, HELENA MOLNÄROVÄ, Ing. EVA JECHOVÄ a ďalšie, a že okolo 25 % zlepšovateľov tvoria členovia SZM. O dobré výsledky pričinilo sa vlani v rámci odborového podniku 150 zlepšovateľov. Viacerí zlepšovatelia sú navrhnutí na udelenie čestného uznania MPVž SSR za výsledky dosiahnuté roku 1976 a aktivitu v zlepšovateľskom a vynálezcovskom hnutí. Niektorých zapíšu aj do čest ného registra zlepšovateľov MPVž SSR. ŠTEFAN ŠMIHLA POĽNOHOSPODÁRSKA TECHNIKA NA AGROKOMPLEXE ’77 Pod heslom „Poľnohospodárskopotravinársky komplex — základný článok vo výžive spoločnosti“ uskutoční sa v dňoch 20. augusta až 4. septembra 1977 v Nitre ďalší ročník celoštátnej poľnohospodárskej výstavy, AGROKOMPLEX 77. Medzi tradičných účastníkov výstavy patria i výrobcovia a dodávatelia poľnohospodárskej techniky, ktorí sú združení vo VHJ ZBROJOVKA. Expozícia výstavy na voľnej ploche nitrianskeho výstaviska bude tohto roku venovaná mechanizácii len dvoch odborov poľnohospodárskej výroby, a to zberu krmovín ako zdroja plnohodnotných objemových krmív a živočíšnej výroby. Na ploche okolo 1000 m2 predvedie VHJ Zbrojovka predovšetkým päť modifikácií komplexnej technologickej linky na zber krmovín. Do komplexnej technologickej linky je zaradených okolo 16 samohybných alebo závesných strojov a 10 traktorov z produkcie poľnohospodárskeho a traktorového strojárstva ČSSR, ZSSR, NDR, BĽR a RSR, dokumentujúcich súčasne spoluprácu socialistických krajín v tomto odbore. V expozícii mechanizačných prostriedkov živočíšnej výroby, ktorú pripravuje n. p. AGRA PŘELOUČ, bude sa vystavovať mechanizácia pre stajne z produkcie Agry, Letostroja Letovice a ďalších tuzemských výrobcov. Podstatne širší sortiment poľnohospodárskej techniky bude sa predvádzať niekoľko ráz denne v pohybe a pri odbornom výklade na ploche AGROKOMPLEXU. Predajná organizácia AGROTECHNIKA ZVOLEN sústredí tu zo svojho dodávateľského sortimentu asi 50 poľnohospodárskych strojov a okolo 35 traktorov našej i zahraničnej výroby, ktoré budú rozdelené do liniek na kultivovanie a zber obilnín, cukrovej repy, zemiakov a kukurice. Na výstave sa budú predvádzať aj niektoré špeciálne stroje, ako kolesové rýpadlá, vysokozdvihové vozíky a mnoho ďalších. ERIKA BEZDICKOVÄ MERKURIUM • 15. medzinárodné sympózium o použiti počítačov v priemysle minerálnych surovín — Brisbane, Austrália — 4. až 8. 7. 1977; ф 8. kolokvium o projektovaní hutných prevádzkarní a prác — Magdeburg, NDR —■ 30. a 31. 8. 1977; „ MACRO DUBLIN 77, medzinárodné sympózium o makromolekulách — Dublin, Írsko — 17. až 22. 7 19770 17. kongres hydraulického výskumu — Baden-Baden, NSR — 14. až 19. 8. 1977; # Celozväzové sympózium o problémoch riadenia multivariabilných systémov — Moskva, ZSSR — jún 197"7' _ 7. medzinárodná konferencia o amnrfných a kvapalných polovodičoch — Edinburgh, Veľká Británia - 27. 6. až 1. 7. 1977; # konferencia špecialistov pre výkonovú elektroniku — New York, USA — jún 1977; ф konferencia spoločností zaoberajúcich sa problémami dopravy — Chicago, USA — 10. až 15. 7. 1977. VÝSTAVY A VEĽTRHY PRE STAVBÁROV v dňoch od 28. do 31. augusta 1977 bude vo Frankfurte nad Mohanom medzinárodný veľtrh; v dňoch od 12. do 15. októbra 1977 bude v Kolíne nad Rýnom medzinárodná výstava odboru športových stavieb a kúpalísk, spojená s kongresom. fjvl) Historický kalendár 6. 7. 1882 sprístupnili verejnosti Béliansku kvapľovú jaskyňu ф 7. 7. 1847 v Novej Lesnej sa narodil JAKUB HEGYFOKI, meteorológ ф 8. 7. 1847 narodil sa Ing. a dr. h. c. FRANTIŠEK KŘIŽÍK, český priekopník v elektrotechnike a vynálezca, zlepšiteľ Jabločkovovej oblúkovky a zakladateľ českého elektrotechnického priemyslu 11 1941) ф 8. 7. 1922 ONDREJ A. HÜSKA objavil Važeckú jaskyňu ф 8. 7. 1952 pretvorila sa Lesnícka fakulta Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej v Košiciach na Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene a na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre ф 9. 7. 1842 v Jílovom sa narodil Ing. JOSEF SPOTH, banský technik, modernizätor ostravských baní (+1915) ф 10. 7. 1902 narodil sa KURT ADLER, nemecký cehmik, nositeľ Nobelovej ceny, spoluobjaviteľ diénovej syntézy, ktorého výskumy polymerizácie butadiátnu a jeho zlúčenín so stearínom prispeli k objavu syntetického kaučuku ( + 1958) ф 11. 7. 1807 umrel anglický fyzik GEORGE ATWOOD, vynálezca aparatúry na spomalenie voľného pádu ф 11. 7. 1907 v Trenčíne otvorili textilnú továreň (,,thibergienku“, z ktorej sa vyvinula dnešná Merina, n. p.) ф 11. 7. 1972 v Bratislave dali do prevádzky sedačkovú lanovku zo železnej studničky na Kamzík. (i) Aj profesor August Piccard bol v Bratislave FRANTIŠEK TKÁČ Nevedno, či slávneho švajčiarskeho fyzika AUGUSTA PICCARDA zaujali fantastické „vernovky“, romány zhámeho románopisca JÚLA VERNA, alebo či to bola len túžba dostat sa do neznámych diaľav v niekoTkotisícmetrovef výške. Tak či onak, v každom prípade treba pokládat profesora bruselskej univerzity, o ktorom sa v tridsiatych rokoch rozpisovali všetky svetové noviny, za odvážlivca. Jednoducho profesor PICCARD svojimi odvážnymi pokusmi a letmi do stratosféry udivil svet. AUGUST PICCARD sa narodil 28. januára 1884. Po skončení strednej školy pokračoval v štúdiách na technickom inštitúte a roku 1922 stal sa profesorom fyziky na bruselskej univerzite. Tam ako profesor mohol uskutočnil svoje veľkolepé plány dostat sa do stratosférických výšok, kam sa dovtedy nedostal ni jaký smrteľník. Tak na to spomína PICCARD vo svojich pamätiach. Na pôde univerzity, ktorá mu poskytla najlepšie podmienky, skonštruoval n postavil prvý aerostat na lety do vušších atmosférických vrstiev. Stratostat bol obrovskou qondolou ко vovei konštrukcie, hermeticky uzavretou, vnútri s aparatúrou na vý skum a sledovanie kyslíkových prístrojov. Už predtým, ako vzlietol, spolupracoval PICCARD s talianskymi odborníkmi. Po dokonale) fyzickej a technickej príprave odhodlal sa na let 27. mála 1931. Vydal sa naň z augsburského letiska. Objem aerostatu bol 14 300 m3. Pri prvom pokuse dosiahol PICCARD výšku 15 780 m. Úspech na tie časy neobyčajný. Tým si prof. PICCARD získal popularitu nielen odborníkov, ale aj širokej verejnosti, ktorá ho nabádala uskutočniť ešte vyššie výstupy do stratosféry. Spoznal ho celý svet — a to najmä po tom, ako začal i prednášať o výskume stratosféry. Nasledujúceho roku, 1932, podnikol profesor PICCARD druhý výskumný let na aerostate z ziirišského letiska. Pri tomto výstupe dosiahol výšku 16 370 m a zameral sa na zistovanie kozmického žiarenia. O PICCARDOV výskum prejavila záujem aj československá veřejnost, a tak koncom roka 1931 prišiel PICCARD z Viedne do Bratislavy a usporiadal tu v osvetovej spoločnosti Urania [ktorú boli založili roku 1908 a ktorá mala sídlo na bývalom Obilnom trhu, terajšom námestí 1. mája) improvizovanú malú prednášku o prvom svojom lete do stratosféry. Keď po uskutočnení druhého svojho letu roku 1932 podnikol prednáškové turné po európskych univerzitách, prišiel 17. novembra 1937 aj do Prahy a odtiaľ znova na dvojdňovú návštevu do Bratislavy. Vtedy ho sprevádzal v hlavnom meste Slovenska dr, OVÍDIUS FAUST, vtedajší riaditeľ Vedeckých ústavov mesta Bratislavy. [Vo svojich spomienkach dr, FAUST hovorí o pochvalnom uznaní prof. A. PiCCARDA nášmu mestu; veľmi sa mu tu vraj páčilo ... j Profesor PICCARD pripravoval aj hlbinné zostupy vo vodách morí. Na túto úlohu sa podu/nl o spolupráci s talianskymi výskumníkmi mora. Pomáhal mu jeho asistent prof. KiPFF.R a taliansky odborník hlbinného morského bádania Ing. PIETRO VASSF.NA. Roku 1953 podnikol PICCARD v podmorskom balóne vlastnei knnštrukcie, o takzvanom hatyskafe zostup pri Ponze v Turrhen.sknm mori do hĺbky 3150 m. IV jeho blbinný^h zostupoch pokračoval potom jeho syn JACQUES PICCARD ktorú zostúpil v Tichom oceáne až do hĺbky 11034 m.) Tohto roku pripomína si vedecký svet 15. výročie smrti prof. AUGUSTA PICCARDA (25 marca 1962f af 42. výročie jeho druhého letu do stratosféry (18. augusta 1932f. ROČNÍK XXV — ČÍSLU 27 — 1977 Prof. AUGUST PiCCARD Prof. PICCARD so svojím asistentom prof. KIPFÉROM pred gondolou batyskafu