Technické Noviny, červenec-prosinec 1977 (XXV/27-52)

1977-07-05 / No. 27

Jubileum dekana Dňa 4. Júla 1977 dožíva sa 50 ro­kov proj. MUDr. GUSTÁV ČATÁR, DrSc., dekan Lekárskej fakulty Uni­verzity Komenského v Bratislave a vedúci Parazitologického ústavu. Ju­bilant roku 1961 absolvoval ročný Študijný pobyt v Indonézii, kde sa zaoberal tropickou medicínou. Pred ôsmimi rokmi sa stal profesorom, roku 1974 dosiahol vedeckú hodnost doktora vied (DrSc.J. Prof. ÔATÁR je uznávanou osob­nosťou vo svojom odbore nielen v celoštátnom, ale aj medzinárodnom rozsahu. Jeho pracovisko sa stalo centrom humánnej parazitológie na Slovensku. Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriava na ochorenia, spôsobené parazitickými protozoami. Osobitne významné vedecké výsled­ky získal pri štúdiu toxoplazmózy u človeka. Výskumné výsledky sa uplatňujú v praktickom živote pri zdravotníckej starostlivosti o člove­ka. Pedagogické vlastnosti a schop­nosti jubilanta dokumentuje bohatá prednášková činnost vedeckého a popularizační) vedeckého rázu. jeho prednášky sú na veľmi dobrej pe­dagogickej úrovni, aplikuje v nich nové vedecké poznatky získané pri dlhoročnej vedeckej činnosti. Má blízky kontakt so študentmi. Prof. ČATÁR od roku 1965 vyko­nával funkciu prodekana a od ro­ku 1969 je dekanom fakulty. Vo funkciách uplatňuje svoje organizač­né schopnosti. V minulosti zastá­val i teraz zastáva stranícke funk­cie na rozličných úrovniach, v sú­časnosti je členom CZV KSS UK; Je predsedom Mierovej rady hlavné­ho mesta Bratislavy, a členom Pred­sedníctva ÚV ČSCK na Slovensku vb funkcii predsedu dorastovej komisie. Je členom a funkcionárom viace­rých významných odbofno-polític­­kých komisií a spoločností. Je pred­sedom Slovenskej biologickej spoloč­nosti, členom predsedníctva Vedec­kej rady Ministerstva zdravotníctva SSR, členom Vedeckého kolégia špe­ciálnej biológie pri SAV, členom ra­dy štátneho programu základného výskumu, členom komisie pre kom­plexný výskum rozvojových krajín pri Prezídiu ČSAV, ako aj členom a funkcionárom v redakčných ra­dách našich a zahraničných odbor­ných časopisov. Prof. ČATÁR má bohatú publikač­nú činnost, zameranú na otázky pa­razitológie; publikoval dve knihy, 140 vedeckoodborných prác a učeb­ných textov, uverejnil takmer pol stovky vedecko-popularizačných článkov a napísal knihu „Indoné­zia očami lekára“; recenzoval veta vedeckých prác. Doma i v zahraničí na vedeckých fórach predniesol vy­še stovky vedecko odborných pred­nášok. Za svgju doterajšiu bohatú a vše­strannú činnosť dostal viacero uzna­ní, medailí a ocenení. Je nositeľom Národnej ceny SSR [1976]. K tohto­ročným sviatkom 1. a 9. mája dostal štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu. PhDr. JOZEF MALACKÝ 2 TEC.HNK.kt NOVINY Poznámky^ • kritika • t istý* ohlasy O NOVEJ TECHNIKE V TEXTILE Súbežné s výstavou ;,Trenčín — mesto módy“ budú sa v auguste 1977 konať v Trenčíne aj viaceré semináre a iné akcie, zamerané na využívanie výsledkov výskumu a rozvoj iniciatívy pracujúcich. Už sú napríklad podrobne pripravené tie­to podujatia: # konferencia o progresívnych smeroch farbenia a potlačovanie textílií, za účasti odborníkov z Ho­landska, Rakúska a ČSSR (termín: 16. a 17. augusta); # dni novej techniky orientova­né na modernizáciu a racionalizáciu výroby v odevnom priemysle ČSSR do roku 1980 (termín: 18. a 19. augusta); # seminár o využívaní evoluč­ných štruktúr pri automatizovanom návrhu vzorov pre textilný priemy­sel; _ dvojdiiový seminár k rozvoju pracovnej iniciatívy vo vynálezcov­skom a zlepšovateľskom hnutí VHJ Slovakotex. Program jednotlivých akcií a vy­soká odbornosť prednášateľov sú zárukou, že účastníci budú môcť po­užiť získané poznatky bezprostred­ne na svojich pracoviskách, pri tvorbe ďalších programov moderni­zácie. JÄN LAMAČKA VODOHOSPODÁRSKE STAVBY ÚSPEŠNE V n. p. Vodohospodárske stavby, Bratislava, pri plnení výrobných úloh prvého roka šiestej päťročni­ce významne prispeli aj zlepšovacie návrhy, ktoré pomohli zmenšiť vlast­né náklady a okrem toho mali ce­lospoločenský prínos 2 mil. Kčs v odmenách zlepšovateľom vyplatili 38 000 Kčs a realizátorom 24 000 ko­rún. Plán ekonomického efektu zo zlepšovacích návrhov na rok 1977 podnik mal 1,5 mil. Kčs, no jeho pracovníci sa zaviazali prekročiť tento plán o ďalší milión korún. V tom veľmi výdatne pomáhajú aj čle­novia SVTS, ktorá s vedením podni­ku a ostatnými masovými organizá­ciami vypísala súťaž o najhodnot­nejší zlepšovací návrh, o najlepšie­ho zlepšovateľa a o najlepší závod v rozširovaní zlepšovacích návrhov. Tieto súťaže už priniesli svoje prvé ovočie, keď za obdobie od januára do konca mája 1977 sa prihlásilo 23 zlepšovacích návrhov, z ktorých väčšina je v štádiu posudzovania, prípadne riešenia. Za jeden z najvýznamnejších zlep­šovacích návrhov možno pokladať návrh na výstavbe komunikácie a in­žinierskych sietí na Strojníckej uli­ci v Bratislave, ktorým sa dosiahne lepšie životné prostredie v obvode Podunajské Biskupice, (na sídlisku Medzi jarkami) a okrem toho sa zís­ka úspora vo výške 2 mil. Kčs. Na­vyše sa medzi bytovou zástavbou a novou komunikáciou získa veľké parkovisko pre osobné automobily, Navrhnuté opatrenia umožnia pra­covať na výstavbe komunikácie spá­jajúcej dve sídliská v obvode Podu­najské Biskupice (Dlhé hony a Me­dzi jarkami) bez prerušenia pre­mávky. MIKULÁŠ MATAŠEJE POVZBUDZUJÚCE VÝSLEDKY VINÁROV Na podporu rozvoja techniky a tvorivej činnosti v súlade s úloha­mi stanovenými uznesením vlády SSR č. 367/75 vypracovalo si aj od­borové riaditeľstvo Vinárskych zá­vodov, Bratislava, na šiestu päť­ročnicu program rozvoja tvorby a realizácie zlepšovacích návrhov a vynálezov. Stanovilo si, že v rámci odborového podniku malo by sa ro­ku 1976 podať 150 zlepšovacích ná­vrhov a 2 prihlášky vynálezov, pri­jať 80 % podaných návrhov, reali­zovať 60 % prijatých a mali by sa dosiahnuť úspory 226 500 Kčs na 100 pracovníkov. Na ďalšie roky päťročnice ráta sa' s ročným prírast­kom podaných zlepšovacích návr­hov o 5 až 7 % úspor. Výsledky za rok 1978 sú povzbu­dzujúce. Podalu sa 180 zlepšovacích návrhov a 2 prihlášky vynálezov, čo znamená 9,1 zlepšovacieho návrhu na 100 pracovníkov, prijalo sa 158 návrhov a realizovalo 136 návrhov. Úspory zo zavedených zlepšovacích návrhov a vynálezov za rok 1978 predstavujú 4 840 000 Kčs. Na 100 pracovníkov pripadá úspora 240 000 korún. V tomto úspechu odrzkadlila sa skutočnosť, že sa správne vytýčili tematické smery pre zlepšovateľov, že pri realizácii pomáhala mechani­začná dielňa podniku a že sa uspo­radúva medzizávodová súťaž o naj­lepšie výsledky v zlepšovateľskom a vynálezcovskom hnutí, zhodnoco­vaná polročne a dotovaná odmenami 3000 Kčs za 1. miesto a 1500 Kčs za II. miesto. Odzrkadlila sa tu aj dob­rá spolupráca a pomoc ZV ROH, zá­vodných pobočiek SVTS a ZO SZM i hospodárskeho vedenia tomuto hnutiu a v nemalej miere i to, že podané návrhy sa urýchlene vyba­vujú (ani v jednom prípade sa ne­prekročil termín 60 dní), urýchlene realizujú a odmena zlepšovateľom sa vypláca v zákonnej lehote. Za rok 1978 vyplatilo sa v odmenách zlepšuvateľnm 172 051 Kčs a za po­moc pri realizáčtl ďalších 53 285 korún. Najlepšie výsledky v rámci odbo­rového podniku dosiahli roku 1976 vo Vinárskych závodoch v Bratisla­­ve-Rači. Medzi najlepších zlepšova­teľov, ktorí sú súčasne aj stotisíc­­kármi, patria doc. Ing. JÄN FAR­­KAŠ, CSc., JOZEF KUCHAŘÍC, MI­LAN KOCMUNDA a RUDOLF DITT­RICH z račianskeho závodu, JOZEF SIVÄK. Ing. BOBEK a KAROL VOL­­NER zo závodu v Pezinku, RUDOLF ŠTIGLINC, IVAN IVANOVIC, Ing. ŠTEFAN DROBNÝ a MIROSLAV LA­­TECKA z Nitry, FRANTIŠEK SCER­­BA a LADISLAV KOVÄC z Košíc a JÄN BODÁ zo Slovenského Nového Mesta. Potešiteľné je, že medzi zlep­šovateľmi je aj niekoľko žien zlep­­šovateliek: HELENA KESZIOVA, MÄRIA KOLAŘÍKOVA, HELENA SR NOVÄ, HELENA MOLNÄROVÄ, Ing. EVA JECHOVÄ a ďalšie, a že okolo 25 % zlepšovateľov tvoria členovia SZM. O dobré výsledky pričinilo sa vla­ni v rámci odborového podniku 150 zlepšovateľov. Viacerí zlepšovatelia sú navrhnutí na udelenie čestného uznania MPVž SSR za výsledky do­siahnuté roku 1976 a aktivitu v zlepšovateľskom a vynálezcovskom hnutí. Niektorých zapíšu aj do čest ného registra zlepšovateľov MPVž SSR. ŠTEFAN ŠMIHLA POĽNOHOSPODÁRSKA TECHNIKA NA AGROKOMPLEXE ’77 Pod heslom „Poľnohospodársko­­potravinársky komplex — základný článok vo výžive spoločnosti“ usku­toční sa v dňoch 20. augusta až 4. septembra 1977 v Nitre ďalší ročník celoštátnej poľnohospodárskej vý­stavy, AGROKOMPLEX 77. Medzi tradičných účastníkov výstavy pa­tria i výrobcovia a dodávatelia poľ­nohospodárskej techniky, ktorí sú združení vo VHJ ZBROJOVKA. Expozícia výstavy na voľnej plo­che nitrianskeho výstaviska bude tohto roku venovaná mechanizácii len dvoch odborov poľnohospodár­skej výroby, a to zberu krmovín ako zdroja plnohodnotných objemových krmív a živočíšnej výroby. Na ploche okolo 1000 m2 predve­die VHJ Zbrojovka predovšetkým päť modifikácií komplexnej techno­logickej linky na zber krmovín. Do komplexnej technologickej linky je zaradených okolo 16 samohybných alebo závesných strojov a 10 trakto­rov z produkcie poľnohospodárske­ho a traktorového strojárstva ČSSR, ZSSR, NDR, BĽR a RSR, dokumentu­júcich súčasne spoluprácu socialis­tických krajín v tomto odbore. V expozícii mechanizačných pro­striedkov živočíšnej výroby, ktorú pripravuje n. p. AGRA PŘELOUČ, bu­de sa vystavovať mechanizácia pre stajne z produkcie Agry, Letostroja Letovice a ďalších tuzemských vý­robcov. Podstatne širší sortiment poľno­hospodárskej techniky bude sa predvádzať niekoľko ráz denne v po­hybe a pri odbornom výklade na ploche AGROKOMPLEXU. Predajná organizácia AGROTECHNIKA ZVO­LEN sústredí tu zo svojho dodáva­teľského sortimentu asi 50 poľno­hospodárskych strojov a okolo 35 traktorov našej i zahraničnej výro­by, ktoré budú rozdelené do liniek na kultivovanie a zber obilnín, cuk­rovej repy, zemiakov a kukurice. Na výstave sa budú predvádzať aj nie­ktoré špeciálne stroje, ako koleso­vé rýpadlá, vysokozdvihové vozíky a mnoho ďalších. ERIKA BEZDICKOVÄ MERKURIUM • 15. medzinárodné sympózium o použiti počítačov v priemysle mi­nerálnych surovín — Brisbane, Aus­trália — 4. až 8. 7. 1977; ф 8. kolokvium o projektovaní hutných prevádzkarní a prác — Magdeburg, NDR —■ 30. a 31. 8. 1977; „ MACRO DUBLIN 77, medziná­rodné sympózium o makromoleku­lách — Dublin, Írsko — 17. až 22. 7 1977­0 17. kongres hydraulického vý­skumu — Baden-Baden, NSR — 14. až 19. 8. 1977; # Celozväzové sympózium o prob­lémoch riadenia multivariabilných systémov — Moskva, ZSSR — jún 197"7' _ 7. medzinárodná konferencia o amnrfných a kvapalných polovo­dičoch — Edinburgh, Veľká Britá­nia - 27. 6. až 1. 7. 1977; # konferencia špecialistov pre výkonovú elektroniku — New York, USA — jún 1977; ф konferencia spoločností zaobe­rajúcich sa problémami dopravy — Chicago, USA — 10. až 15. 7. 1977. VÝSTAVY A VEĽTRHY PRE STAVBÁROV v dňoch od 28. do 31. augusta 1977 bude vo Frankfurte nad Moha­­nom medzinárodný veľtrh; v dňoch od 12. do 15. októbra 1977 bude v Kolíne nad Rýnom me­dzinárodná výstava odboru športo­vých stavieb a kúpalísk, spojená s kongresom. fjvl) Historický kalendár 6. 7. 1882 sprístupnili verejnosti Bé­­liansku kvapľovú jaskyňu ф 7. 7. 1847 v Novej Lesnej sa narodil JAKUB HEGYFOKI, meteorológ ф 8. 7. 1847 narodil sa Ing. a dr. h. c. FRANTIŠEK KŘIŽÍK, český priekopník v elektro­technike a vynálezca, zlepšiteľ Jabloč­­kovovej oblúkovky a zakladateľ české­ho elektrotechnického priemyslu 11 1941) ф 8. 7. 1922 ONDREJ A. HÜSKA objavil Važeckú jaskyňu ф 8. 7. 1952 pretvorila sa Lesnícka fakulta Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej v Košiciach na Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene a na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre ф 9. 7. 1842 v Jílovom sa narodil Ing. JOSEF SPOTH, banský technik, moder­­nizätor ostravských baní (+1915) ф 10. 7. 1902 narodil sa KURT ADLER, nemecký cehmik, nositeľ Nobelovej ce­ny, spoluobjaviteľ diénovej syntézy, ktorého výskumy polymerizácie buta­­diátnu a jeho zlúčenín so stearínom prispeli k objavu syntetického kauču­ku ( + 1958) ф 11. 7. 1807 umrel an­glický fyzik GEORGE ATWOOD, vyná­lezca aparatúry na spomalenie voľné­ho pádu ф 11. 7. 1907 v Trenčíne otvorili textilnú továreň (,,thibergien­­ku“, z ktorej sa vyvinula dnešná Me­­rina, n. p.) ф 11. 7. 1972 v Bratisla­ve dali do prevádzky sedačkovú lanov­ku zo železnej studničky na Kamzík. (i) Aj profesor August Piccard bol v Bratislave FRANTIŠEK TKÁČ Nevedno, či slávneho švajčiarske­ho fyzika AUGUSTA PICCARDA za­ujali fantastické „vernovky“, romá­ny zhámeho románopisca JÚLA VERNA, alebo či to bola len túžba dostat sa do neznámych diaľav v niekoTkotisícmetrovef výške. Tak či onak, v každom prípade treba po­kládat profesora bruselskej univer­zity, o ktorom sa v tridsiatych ro­koch rozpisovali všetky svetové no­viny, za odvážlivca. Jednoducho pro­fesor PICCARD svojimi odvážnymi pokusmi a letmi do stratosféry udi­vil svet. AUGUST PICCARD sa narodil 28. januára 1884. Po skončení strednej školy pokračoval v štúdiách na technickom inštitúte a roku 1922 stal sa profesorom fyziky na brusel­skej univerzite. Tam ako profesor mohol uskutočnil svoje veľkolepé plány dostat sa do stratosférických výšok, kam sa dovtedy nedostal ni jaký smrteľník. Tak na to spomína PICCARD vo svojich pamätiach. Na pôde univerzity, ktorá mu poskytla najlepšie podmienky, skonštruoval n postavil prvý aerostat na lety do vušších atmosférických vrstiev. Stra­­tostat bol obrovskou qondolou ко vovei konštrukcie, hermeticky uza­vretou, vnútri s aparatúrou na vý skum a sledovanie kyslíkových prí­strojov. Už predtým, ako vzlietol, spolupracoval PICCARD s taliansky­mi odborníkmi. Po dokonale) fyzic­kej a technickej príprave odhodlal sa na let 27. mála 1931. Vydal sa naň z augsburského letiska. Objem aerostatu bol 14 300 m3. Pri prvom pokuse dosiahol PIC­CARD výšku 15 780 m. Úspech na tie časy neobyčajný. Tým si prof. PICCARD získal popularitu nielen odborníkov, ale aj širokej verejnos­ti, ktorá ho nabádala uskutočniť eš­te vyššie výstupy do stratosféry. Spoznal ho celý svet — a to najmä po tom, ako začal i prednášať o vý­skume stratosféry. Nasledujúceho roku, 1932, podni­kol profesor PICCARD druhý vý­skumný let na aerostate z ziirišské­­ho letiska. Pri tomto výstupe dosia­hol výšku 16 370 m a zameral sa na zistovanie kozmického žiarenia. O PICCARDOV výskum prejavila záujem aj československá veřejnost, a tak koncom roka 1931 prišiel PIC­CARD z Viedne do Bratislavy a uspo­riadal tu v osvetovej spoločnosti Urania [ktorú boli založili roku 1908 a ktorá mala sídlo na bývalom Obil­nom trhu, terajšom námestí 1. má­ja) improvizovanú malú prednášku o prvom svojom lete do stratosféry. Keď po uskutočnení druhého svoj­ho letu roku 1932 podnikol prednáš­kové turné po európskych univerzi­tách, prišiel 17. novembra 1937 aj do Prahy a odtiaľ znova na dvoj­dňovú návštevu do Bratislavy. Vtedy ho sprevádzal v hlavnom meste Slo­venska dr, OVÍDIUS FAUST, vtedaj­ší riaditeľ Vedeckých ústavov mes­ta Bratislavy. [Vo svojich spomien­kach dr, FAUST hovorí o pochval­nom uznaní prof. A. PiCCARDA náš­mu mestu; veľmi sa mu tu vraj pá­čilo ... j Profesor PICCARD pripravoval aj hlbinné zostupy vo vodách morí. Na túto úlohu sa podu/nl o spolu­práci s talianskymi výskumníkmi mora. Pomáhal mu jeho asistent prof. KiPFF.R a taliansky odborník hlbinného morského bádania Ing. PIETRO VASSF.NA. Roku 1953 pod­nikol PICCARD v podmorskom ba­lóne vlastnei knnštrukcie, o takzva­nom hatyskafe zostup pri Ponze v Turrhen.sknm mori do hĺbky 3150 m. IV jeho blbinný^h zostupoch pokra­čoval potom jeho syn JACQUES PIC­CARD ktorú zostúpil v Tichom oceá­ne až do hĺbky 11034 m.) Tohto roku pripomína si vedecký svet 15. výročie smrti prof. AUGUS­TA PICCARDA (25 marca 1962f af 42. výročie jeho druhého letu do stratosféry (18. augusta 1932f. ROČNÍK XXV — ČÍSLU 27 — 1977 Prof. AUGUST PiCCARD Prof. PICCARD so svojím asistentom prof. KIPFÉROM pred gondolou ba­­tyskafu

Next