Technické Noviny, leden-červen 1978 (XXVI/1-26)

1978-01-03 / No. 1

<Щ) TECH NICKĚ NOVINY_L ROČNlK XXVI ■ ČÍSLO 1 (1173) ■ ^ BRATISLAVA, 3. JANDÄRA «7« ■ CENA 1 Kčs 1978 Bilancia a úspechy slovenských architektov Ing. arch. DANICA WIEDERMANNOVA Ef ONIEC ROKA 1977 bol pře slo­­venských architektov nielen obdobím ročnej bilancie, ale súčas­­ne a] hodnotením činnosti a práce za uplynulých päť rokov od tretieho zjazdu slovenských architektov. Na svojom štvrtom zjazde, ktorý bol v novembri 1977 v Bratislave, ar­chitekti hodnotili ldeovopolitiekú, obsahovo-odbornú, teorettcko-kritic­­kú, výchovnú i výstavnú a propa­gačnú činnosť. Zjazdom oboch ná­rodných zväzov v ČSR a v SSR pred­chádzala celoštátna konferencia Fe­derálneho zväzu architektov ČSSR v apríli 1977 v Prahe, dalej semi­náre hodnotiace úroveň jednotli­vých oblasti architektonickej a ur­banistickej tvorby a napokon kon­ferencia krajských organizácii a bratislavskej mestskej organizácie Zväzu slovenských architektov. Glo­­hou všetkých týchto akcií bolo uza­tvoriť jednu časovú etapu práce, aby vzhladom na budúce požiadav­ky spoločnosti bolo jasne vidieť, kde sa činnosť uberá správnym smerom a kde ju treba korigovať. Teda cie­ľom bolo pripraviť také smernice, aby architekti na svojich špecia­lizovaných pracoviskách a aj svo­jou činnosťou vo zväze konkrétne naplňali požiadavky záverov XV. zjazdu KSČ a aby koncepčne riešili úlohy, ktoré vyplynuli zo VI. za­sadnutia pléna OV KSČ a pléna ÜV KSS o dalších úlohách v stavebníc­tve. Delegáti IV. zjazdu slovenských architektov a aj jeho hostia zaobe­rali sa vo svojich príspevkoch mož­nosťami procesu urbanizácie v šies­tej a siedmej päťročnici, dalej dlho­dobými perspektívami bývania, zá­vislosťami technológie a architekto­nického diela, otázkami teórie a kritiky architektonickej tvorby, me­tódami typizácie ako formy sprie­myselňovania a skvalitňovania vý­stavby, vzťahmi v projekcii, ochra­nou a tvorbou životného prostre­dia, symbiózou výtvarného diela a architektúry, výchovou posluchá­čov na Fakulte architektúry SVŠT, problémami priemyselnej a p’oľno­­hospodárskej výstavby, ako aj stav­bami pre zdravotníctvo a inými špe­cializovanými oblasťami projekcie. C TVRTÝ ZJAZD slovenských ar­­chitektov riešil vela zásad­ných a obsahovo závažných prob­lémov a vyjadril aj názor architek­tov na otázku typizácie, lebo práve touto formou bude sa zabezpečovať väčšina objemu produkcie bytov, občianskej vybavenosti a perspek­tívne aj ostatných oblastí výstavby. Podľa doterajších skúseností mohlo by sa zdať, že typizáciou nemožno riešiť úlohy v tvorbe životného pro­stredia na požadovanej kvalitatívnej úrovní. A pritom práve architekti môžu svojím angažovaným prístupom k typizácii rozhodnúť o jednoznač­ných výhodách tejto metódy. Cčasť architektov bude však potrebná nie­len pri stvárňovaní formy a povrchu typizovaných prvkov, ale najmä v koncepčnej polohe pri vývoji tech­nologických výrobných postupov. Zo začiatkov používania priemyselnej typizácie možno ako dobrý príklad uviesť, že v päťdesiatych rokoch architekti v spolupráci so statikmi vytvorili prvý bytový veľkopanelový systém BA. Jednou z podmienok, aby prostre­die okolo nás a pre nás bolo dobré a aby nás všestranne uspokojovalo, je mať jasnú situáciu v postavení architekta v pracovnom vývojovom alebo projekčnom kolektíve, no naj­mä medzi objednávateľmi, tvorca­mi, dodávateľmi, realizátormi a uží­vateľmi stavieb a ich vystrojenia. Architekt je počas štúdia vychová­vaný a pre prax pripravovaný ako odborník na syntézu prírodných a umelých prvkov životného prostre­dia. Vytvára hmotné podmienky a aj atmosféru tohto prostredia. Je osobou, ktorá má profesionálny pre­hľad o situácii a súčasne predstavu výsledného efektu, a ako takého majú ho ostatní partneri rešpekto­vať. Akcie, ktoré Zväz slovenských ar­chitektov usporadúva, sledujú nie­len odborný obsah, ale aj úmysel presvedčiť partnerov zúčastnených na procese investičnej výstavby, ale aj verejnosť, o nevyhnutnosti a dô­ležitosti práce architektov pri vy­tváraní hodnôt socialistického ži­votného prostredia. Vo volebných programoch zastupiteľských orgá­nov vo voľbách roku 1976 bolo vi­dieť, koľkú časť ich pracovnej ná­plne tvorí výstavba. Národné výbo­ry vždy vítali pomoc architektov pri veľkých aj menších akciách a Zväz slovenských architeklov túto spolu­prácu s národnými výbormi stále podporuje a rozširuje. Práve na tomto základe rozvinulo sa v ostat­ných rokoch hromadné záväzkové hnutie členov ZSA, ktorí v rámci neho vytvorili niekoľkomiliónové hodnoty. Študijné úlohy v gescii odborných komisií ZSA riešia tiež konkrétne problémy pre potreby ná­rodných výborov. (Dokončenie na str. S) A Jedným z najvýznamnejších lanských výkonov človeka bolo prvé dosiahnutie severného pólu loďou. Soviet­­^ sky atómový ľadoborec ARKTIKA doplával k pólu 17. augusta 1977 A Významným vodným dielom — Ä jedným z najväčších v Európe — bude prečerpávacia vodná elek­tráreň na úpätí Krušných hôr v Markersbachu, NDR, kam čs. PZO ŠKODAEXPORT dodáva značnú časť hydroenergetických zariadení. In­štalovaný výkon elektrárne bude 1176 MW. Na snímke je expedícia guľového uzáveru pre túto elektrá­reň z o. p. Škoda Plzeň V odbore energetického stro­­~ járstva zúčastnili sa popredné čs. výrobné závody na dodávkach kompletných parných elektrárni a teplární. Závody ŠKODA Plzeň, První brněnská strojírna, závody Klemen­ta Gottwalda, majú vo výrobe par­ných turbín od najmenších výkonov až po dnešné 500-megawattnvé tur­bogenerátory vyše 70-ročnú tradí­ciu. Na snímke je montáž 125-me­­gawattového turboagregátu v hale závodu Turbíny o. p. Škoda Plzeň, ktorý PZO ŠKODAEXPORT vyvezie do Južnej Ameriky pre brazílsku elektráreň Sotelca

Next