Budovateľ, júl-december 1946 (VIII/27-52)

1946-07-05 / nr. 27

Strana 2. Zamestnanosť v slovenskom priemysle (r) . Bratislava, 4. júla. Priemyselné zprávy Štátneho úradu šta­tistického po prvý raz prinášajú aj nie­ktoré údaje, žiaľbohu ale staršieho dáta, o slovenskom priemysle. Tak sa z nich do­zvedáme, že slovenský priemysel v decem­bri 1945 priemerne zamestnával 97.963 ro­botníkov a. 12.222 úradníkov. Z tohto počtu 69.149 robotníkov pracovalo na prácach produktívnych a 2S.814 na prácach rekon­štrukčných. Najväčšiu účasť na tejto za­mestnanosti mal priemysel železa a kovu s 21.251 robotníkmi a 2643 úradníkmi; za ním, čo do počtu zamestnancov, nasleduje priemysel textilný so 14.153 robotníkmi a 1384 úradníkmi, potom banský priemysel s počtom robotníkov a úradníkov 10.147, 784, priemysel piliarsky 8682, 942 kožu­­spracujúci 6180, 996. priemysel kameňa, zemín a keramiky 6054, 558, potravinársky 4731, 517, papiernický 4681, 700 a chemický 4218, 922. Z ďalších priemyslov menujeme drevospracujúci s počtom robotníkov a úradníkov 2817, 279, cukrovarnícky, 2709, 285, mlynársky 2002, 298. elektrárne 2435, 675, rpiemysel odevný 1898, 175, tlačia­renský 1673, 329, sklársky 1555, 110, pi­vovarnícky a sladovnícky 1222, 176, lieho­varnícky 1029. 326, a plynárne s vodárňa­mi 519, 123. Zo štatistiky sa dá vypozoro­vať, že Slovensko trpí tou istou bolesťou, ako české krajiny, že totiž v priemysle za­mestnáva pomerne mnoho režijných síl. V pomere k počtu produktívne pracujú­cich robotníkov v podnikoch je v decem­bri zistený počet úradníctva v priemysle privysoký a bude sa musieť stupňovať úsi­lie o zlepšenie tohto pomeru, ktoré však do istej miery nastáva samo sebou, keď sa podniky dostávajú z obmedzenej do plnej prevádzky. Oravská dvojročnica (r) - B r a t is 1 a v a, 4. júla. Príklad zdravého patriotizmu videli sme v týchto dňoch u oravských rodákov, usíd­lených v Bratislave. Sišli sa na schôdzke v budove Živnostenskej banky a tam pod predsedníctvom podpredsedu Osídľovacie­­ho úradu A. Granatiera porokovali o tom, ako by bolo možné prispieť k hospodár­skemu povzneseniu ich rodného kraja. Po plodnej debate prítomní si osvojili dvoj­ročný plán na vybudovanie niekoľkých po­travinárskych výrobných podnikov na Ora­ve, ktorý vypracoval riad. Ing. Dr. M. Mu­rín, hon. nórsky konzul. Podniky by sa vytvorily na družstevnom podklade a za­­oberaly by sa explotáciou rašeliny v Su­chej Hore, ktorá by už tohto roku pomohla zmierniť nedostatok steliva na poľnohospo­­dárstvach, ďalej mliekárskou produkciou, chovom rýb a ich spracovaním, farmár­skym pestovaním hydiny a jej konzervo­vaním, spracovaním lesných plodín a prí­padne tiež octárenskou a pivovarníckou výrobou. Plán je postavený na veľmi re­álnych základoch a keď by aj reprezento­val len malú čiastku hospodárskej asaná­cie Oravy, jeho uskutočnenie by znamena­lo značný prínos pre hospodárske povzne­senie kraja. Obec Oravcov v Bratislave sa mieni zaoberať aj ďalšími možnosťami na hospodárske povznesenie Oravy, aby sa uľavilo úžasnému populačnému tlaku, kto­rý je v severných oravskýoh okresoch naj­silnejší v celej ČSR. Pri týchto úvahách sa vychádza z predpokladu, že 48P/o oby­vateľstva Oravy bude nutné odčerpať z poľnohospodárstva a presunúť do inej vý­roby, konkrétne do priemyslu. Znárodnené a zastavené liehovary na Slovensku ("rj- Bratislava, 4.júla. Minister výživy vvhláškou č. 1336 Ür. v. vyhlásil znárodnenie týchto liehovarov na Slovensku; 1. Štátny liehovar v Leopoldo­ve, 2. Jozef Fischer a svn, rafinéria liehu, Bratislava, 3. Herzog a Kohn, rafinéria lie­hu, Lučenec, 4. Slovenský liehový priemy­sel, úč. spol., Levoča. 5. Brzotínsky hospo­dársky liehovar a rafinéria, Brzotín pri Rožňave a 6. Slovenský liehový priemysel, úč. spol., Malacky. Súčasne vyhláškou číslo 1337 Úr. v. vylúčil zo znárodnenia liehova­ry: 1. Eisler a Szóld, liehovar a rafinéria liehu, Horné Saliby, 2. Sehöller a spol., ra­finéria liehu, Kalnica pri Leviciach, 3. Dr. Aladár Wohl, rafinéria liehu, Lučenec a 4. Dr. Aladár Wohl, liehovar, Mučín pri Lu­čenci za tým účelom, aby boly zastavené, pretože podľa usnesenia vlády ďalšia ich prevádzka nie je vo verejnom záujme. Čistiace handry za Kčs 13.— 1 kg dobre oprané a usušené, dezinfiko­vané chlórovým vápnom, veľkokusé, len bavlnené prompt zo skladov dodá J. ŠELICHA, Račištorf. Triediarňa a mech. práčovňa handier. BUDOVATEĽ Urýchlená konfiškácia pôdy Do 2. októbra bude skončená konfiškácia nepriateľskej pôdy na Slovensku (K.) _ Bratislava, 4. júla. Ako je známe, podľa novely 64/1946 k nariadeniu SNR o- konfiškácii nemeckej, maďarskej a zradcovskej pôdv má sa konfiškácia pôdohospodárskych majetkov na Slovensku skončiť do konca r. 1948. Konfiškáciu má vykonať osobitná konfiškačná komisia v sídlach tých okresov, kde sa pôda nachádza. V komisii zasadajú okrem predsedu, menovaného Sborom povereníkov, 2 členov menovaných Povereníctvom pôdohospodárstva a 2 členov delegovaných Povereníctvom vnútra, v každom jedno­tlivom okrese tiež členovia rady ONV a zástupcovia 6 odbojových a odborných roľníckych organizácií. Na porade s novinármi pred dvoma týždňami povereník pôdohospodárstva Dr. Kvetko vyhlásil, že pokiaľ od jeho rezortu závisí, konfiškácia bude v stanovenom termíne uskutočnená; treba len, aby okresné orgány konfiškačný materiál načas pripravilv, aby komisia mohla pri návšteve okresu všetky prípady naraz pre­rokovať. V utorok 2. júla si povereník Dr. Kvetko opäť zavolal novinárov, aby im ozná­mil, že jeho rezort sa organizačne na korfiškačné riadenie dôkladne pripravil a že podľa pracovného plánu konfiškačná komisia svoju prácu vykoná v šiestich eta­pách v čase od 8. júla do 2. októbra 1946. Na návrh povereníctva Sbor poverení­kov vymenoval za predsedu komisie Dr. Ľud. Pláňovského. Aby komisia mohla pracovať vo viacerých okresoch naraz, má tiež štyroch podpredsedov, a to Dr. Slá­vika, Dr. Holana, Dr. Búzu a Dr. Juraja Peressényiho. Predbežne bol pracovný plán na konfiškáciu sostavený za pred­pokladu, že budú pracovať tri komisie;­­jedna pod vedením predsedu a ďalšie dve pod vedením prvých dvoch podpredsedov. Pracovný plán týchto komisií je nasle­dovný: V 1. pracovnej etape v ča­se od 8. do 20. júla I. komisia (predseda Dr. Pláňovský) vykoná konfiškáciu v okre­soch Nitra, Zl. Moravce, Lev;ce, Lučenec; II. komisia (predseda Dr. Slávik) v okre­soch Hlohovec, N. Mesto nad V., Piešťany, Topoľčany; III. komisia (predseda Dr. Ho­­laní v okresoch Košice-mesto. Košice­­vidiek, Moldava. Rožňava. Spišská N. Ves. Druhá pracovná etapa 22. VII.— 3. VIII.: I. komisia pôsobí v okresoch Ga­­lanta. N. Zámky, Komárno. Sala; II. komi­sia v okresoch Bánovce n. B., Trenčín, Púchov, Hava; III. komisia v okresoch Trebišov. Michalovce, Kráľ. Chlumec. V. Kapušany, Tretia etapa 5. VIII.—19. VIII.: I. Bratislava-mesto, Bratislava­­vidiek, Modra, Šamorín, Dunajská Streda; II. Trnava. Malacky, Senica, Myjava, Ska­lica; III. Poprad, Kežmarok, Spíš. St. Ves, St. Ľubovňa. Levoča. Štvrtá etapa 20. VIII.—3. IX.: St. Dala. Parkén Vráb­le, Želiezovce; II. N. Baňa. Prievidza, Kremnica, B. Štiavnica, Zvolen, B. Bystri­ca; III. Gelnica, Prešov. Sabinov, Giral­tovce, Bardejov, Svidník. Piata eta­pa 4. IX.—17. IX.: I. Krupina. Modrý Ka­meň, Feledince. Tomal’a; II. Brezno. Lipt. Sv. Mikuláš Ružomberok, Turč. Sv. Mar­tin, Dolný Kubín; III. Vranov, Humenné, St.ropkov, Medzilaborce Snina. Sobrance. Šiesta etapa 18. IX.—2. X.: I. Revú­ca, Rim. Sobota; II. Pov. Bystrica, Velká Bytča. Žilina, Čadca, Kys. N. Mesto, Trstená, Námestovo; III. komisia bude mat v tomto období svoje práce už skon­čené. Týmto sa vykoná pivá časť konfiškácie nepriateľskej pôdy na Slovensku, ktorá podheha konfiškácii pod1’* nar. 104/45 Sb. n. SNR; druhá čast konfiškácií sa vykoná až po presídlení. Na schôdzke odboroví prednostovia Dr. Rychňavský a Dr. Slávik referovali tiež o doterajších výsledkoch vnútornej koloni­zácie. Podľa ich referátov do 1. mája sa prihlásilo o prídel pôdy v rámci vnútor­nej kolonizácie 23.038 jednotlivcov. Do 1. Venčeky pre nevesty, biele umelé kvetiny, krojové čelenky, kolekcie do Kčs 200.— zasiela Dr. N. D’Al­­fonso, Praha II, Jungmannova 34. júna 1946 Povereníctvo pôdohospodárstva priaznivo vybavilo 4617 žiadostí a ďalších 736 rodín je už určené na presídlenie. Okrem toho pridelilo pôdu 96 zahraničným Slovákom. Mimo rámca úradnej akcie no­­vereníctva presídlilo sa ďalších cca 1700 rodín. Do júla bolo teda v rámci vnútornej kolonizácie osídlených 7139 rodín, ktoré dostaly spolu 74.000 ha pôdy. Ako sme už minule zaznačili, poverení­ctvo pripravuje zaknihovanie pôdy prídel­­com a vydanie dekrétov o držbe pôdy, ktoré budú právoplatnými verejnými listi­nami, oprávňujúcimi k získavaniu hypo­tečných úverov na ťarchu nadobudnutých pozemkov. Na vykonanie týchto akcií je už pripravený plán a možno očakávať, že v dohľadnom čase sa prikročí k ich reali­zovaniu. Povereníctvo pôdohospodárstva zabavo­­vaním a prideľovaním pôdy vykonalo za posledný rok taký kus práce, aký sa pri pozemkovej reforme za prvej ČSR ne­vykonal za mnoho rokov. Jeho práca ma­la by preto byť plne ocenená a uznaná a nemali by ju sťažovať nezodpovední jed­notlivci alebo skupiny ešte aj s požiadav­kami, ktoré nemajú zákonitého podkladu. Výstavba vysielacích staníc na Slovensku (š) Bratislava, 4. júna. Povereníctvo pôšt podpísalo dodávkovú smluvu s odbornými firmami, podľa ktorej sa v januári 1947 začne montovať v Ko­šiciach najsilnejšia vysielacia stanica na Slovensku o 100 kW. Vysielacia stanica bude v prevádzke od júna budúceho roku. Do konca roku 1947 sa vybudujú ďalej na Slovensku dve dvojkilowatové stanice a výkon bratislavskej vysielacej stanice, umiestenej vo Veľkých Kostolanoch, sa má s doterajších 48 kW zvýšiť tiež na 100 kW. Keďže počúvateľnosť krátkovlnnej vysie­lacej stanice, umiestenej v Podébradoch, je v Amerike yelmi problematická, obráti­­ly sa príslušné miesta na predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby sa vybu­dovala krátkovlnná stanica s velkou vý­konnosťou vo Veľkých Kostolanoch, kde sú pre to všetky technické predpoklady. Mi­nisterstvo zahraničných vecí v Prahe za­kročilo už na Ministerstve financií v Pra­he vo veci prídelu devíz, aby sa mohlo pri­stúpiť k objednávke technického zariade­nia vo Veľkej Británii. Krátkovlnná vy­sielacia stanica by mala okrem politických •úloh predovšetkým poslanie propagovať výsledky socializačného procesu u nás. Ročník VIII. Čís. 27. 5. júla 1946. Doprava z ČSR do Švédska cez ruskú zónu v Nemecku (r) . Zurich, 4. júla. ^ ® u f Zürcher Zeitung oznamuje zo atockholmu, že sovietske úrady v rus­kej okupačnej zóne Nemecka daiý povole­nie Československu k premávke dvoch ná­kladných vlakov denne do Stralsundu cez Berlín Drasďany a jednéh» vlaku denne do Halmstadu pri Hamburgu cez Magde­burg. Týmto sú splnené predookiadypre dodavku švédskej rudy. do ČSR výmenou za český koks a palivové látky. X. slosovanie 3%fl/c komunálnych dlho­pisov Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky v Bratislave s kup. 1.4.—1.10. Pri X. riadnom slosovaní týchto dlhopisov, ko­nanom dňa 1. júla 1946, vylosovalo sa do­vedna Kčs 165.000.—, a to 2 kusy po Kčs 50.000. — čísla: 769, 1569; 5 kusov po Kčs 10.000. — čísla: 1827, 3155, 4322, 7528, 7697; 2 kusy po Kčs 5000.— čísla: 240, 704; 5 ku­sov po^ Kčs 1000.— čísla: 73, 126, 241, 286, 534. Dňa 1. júla 1946 vylosované 3%l% ko­munálne dlhopisy s kup. 1.4 a 1.10. budú' splatné dňa 1. októbra 1946 a premlčia sa po 32 rokoch odo dňa splatnosti. Niektoré dôležité daňové terurny. Do 20. júla je splatná daň z obratu za druhý štvrťrok 1946 — do 31. júla treba zaplatiť dôchodkovú daň, srážanú zamestnancom v júni 1946. Všetci zamestnávatelia sú povin­ní predložiť daňovému úradu hlásenie o srazených dôchodkových daniach zamest­nancov a to v sídle daňového úradu svo­jich pokladní. — Do 31. júla treba platiť daň z cukru, daň z droždia, daň z kyseliny octovej, daň z minerálny oh olejov, daň zo zápaliek, daň z elektrických zdrojov a za­riadení, daň z vína, muštu a ovocných štiav, daň z cigaretového papiera, všetko za mesiac jún 1946. Všetky tieto dane sa platia šekovým vplatným lístkom. Daň z mäsa treba po 14. období zaplatiť do 14 dní po skončení tohto prídelového obdobia. H&sp&dáKsha kufituvka * V ZVESTOVATELIA BUDÚCNOSTI KRAJINY Keď tvorca europského Turecka Kemal Atatiirk modernizoval svoju vlasť, považo­val za potrebné nadviazať spojenie s civi­lizovanými národmi, lebo vedel, že tak­to možno veľa získať pre budúcnosť moderného štátu. Vyslal preto svojich odborníkov do Ameriky. V sprievod­nom liste, ktorý im odovzdal, aby mali opo­ru v Novom svete, vysvetlil, akú majú úlo­hu títo Turci. List uverejnily pred rokmi americké noviny a vzbudil zaslúženú jno­­zornost práve po veľkom časovom odstu­pe na Pearl Harbour, keď bolo treba vzbu­diť v Američanoch činorodú lásku k vlasti. V dojímavom liste prezidenta moderného Ťurecka sa medziiným písalo: Prijmite na­šich ľudí s úprimným porozumením. Budú slúžiť len svojej vlasti, aby sa zdokonalila. Sú pre nás preto zvestovateľmi krajšej bu­dúcnosti našej krajiny ... Na takúto cestu odborníkov sme si spo­menuli teraz, keď sme sa dočítali, že Dr. Jozef Stanek nastúpil svoje miesto pod­predsedu na Štátnom plánovacom úrade v Prahe a Ing. Jozef Púčik sa stal zástup­com generálneho tajomníka Hospodárskej rady. Opäť dvaja Slováci v Prahe, a to od­borníci na slovo vzatí, ktorí podryjú zá­merne šírenú agendu o tom, že do Prahy vysielame len takých Slovákov, ktorí sa nemôžu doma uplatniť, alebo ktorí sa sem uchýlili pre akési hriechy z minulého re­žimu. Dr. Jozef Stanek ai Ing. Púčik sú po každej stránke povolanými ľuďmi a ako činní muži Slovenského národného povsta­nia majú právo aj povinnosť prehovoriť vtedy, keď ide o obranu slovenských ho­spodárskych záujmov. Nespomíname ten­to ich odchod z osobných motívov, lebo sme boli vždy tej mienky, že konečne brat­­ríčkovanie a priateľské účty by malý pre­stať ovplyvňovať líniu našej žurnalistiky, ktorá sa takto ponižuje, lebo získava ná­dych provincionalizmu. Očakávame, že každý z obidvoch menovaných činiteľov na svojom významnom poste bude nielen zve­stovateľom, ale aj pripravovateľom vše­tkých predpokladov lepšej hospodárskej budúcnosti Slovenska, lebo plánovanie má len vtedy smysel, keď má konkrétne vý­sledky a najvyššia inštitúcia pre riadenie hospodárstva len tak plní svoje poslanie, keď jej zásahy slúžia záujmom všetkých častí štátu a ich potreby sa medzi sebou vyrovnávajú. Dr. Jozef Stanek. Najprv hybná sila v evanjelickom hnutí mládeže, kde aj lite­rárne tvoril, po doktoráte konceptný úrad­ník politického oddelenia bývalého Kra­jinského úradu, kde mal možnosť tak do­konale poznať administratívu a potom na dlhé aj rušné roky tajomník Ústredného sdruženia slovenského priemyslu. Stal sa najvernejším odchovancom praktickej Zať­kovej hospodárskej školy, ktorá riadila úspešne naše hospodárstvo a dávala mu len tých najosvedčenejších. Dr. Stanek hltal všetky vedomosti z priemyselnej organi­zácie a získaval na domácich aj zahranič­ných rokovaniach skúsenosti, o ktorých sa člen švajčiarskej obchodnej delegácie v ro­ku 1942 vyjadril, že sú tak veľké v mla­dom slovenskom partnerovi, ako by išlo o starého vyjednávača, ktorý pozná finesy aj svetovej burzy. To, čo nám Dr. Stanek zachránil pre slovenské hospodárstvo ako zákulisný poradca jednotlivých priemysel­ných odborov pri rokovaniach s Nemcami, ktorí stále stupňovali za vojny svoje náro­ky, je kapitola, ktorá by si zaslúžila čí­selného hodnotenia. Zaslúžil by si to naj­krajšie svedectvo. Trim radostnejšie odchá­dza teraz do priateľského pražského ovzdu­šia, kde, dúfajme, nebude treba bojovať v zákulisí, keď pôjde o budovanie a po­moc slovenskému hospodárstvu. Štátny plánovací úrad ako nová inštitúcia v regu­lovanom hospodárstve bude mať len vte­dy svoje opodstatnenie, keď sa pripravia a zrealizujú slovenské požiadavky priemy­selné bez nádychu politického, s hľadiska čisté odborného. Dr. Stanek je zárukou tej­to odbornosti a keby sa mu toto dielo ne­podarilo, bolo by treba hľadať od základov príčiny neúspechu. Boly by rozhodne mimo osobnosti kvalitného podpredsedu Štátneho plánovacieho úradu. Ing. Jozef Púčik. Nepokojný, podnikavý duch, ktorý chce stále poznať nové veci a žiadna obeť a práca ho neodradia. Od mla­dosti vedel, že domáci obzor je úzky. Preto sa rozbehol po svete. Poznal rovnako Ne­mecko ako Francúzsko alebo Anglicko a všade študoval nové výrobné a pracovné metódy. Keď ho v Zbrojovke neprijali na miesto inžiniera, lebo bolo zaplnené, začal pracovať na podradnom mieste, len aby poznal organizmus podniku a pracovné vý­sledky. Je len samozrejmé, že takýto duch túžil po úplnej slobode prejavu a našiel vonkajší výraz najprv v podzemnom hnu­tí a neskôr v revolúcii slovenského člove­ka v Banskej Bystrici. Z harmaneckej pa­pierne odišiel bojovať pre práva svojho ná­roda a nadovšetko pre uskutočnenie so­cializácie. Z Košíc sa vracia, aby sa stal kurátorom Ústredného sdruženia sloven­ského priemyslu, keď predtým bol pri or­ganizácii Povereníctva priemyslu a obcho­du. Organizačná výstavba znárodneného priemyslu na Slovensku sa sústreďovala v jeho rukách a teraz, keď sa jej hlavné ob­rysy dokončily, nastupuje na ešte zodpo­vednejšiu funkciu, ktorá ho bude spojovať aj naďalej s naším hospodárskym životom. Túto vizitku sme obidvom slovenským odborníkom vystavili preto, aby slovenská aj česká verejnosť videla, ako nám záleží na spoločnom budovaní nášho štátu. Teraz ide už len o dobrú vôľu a vzájomné po­chopenie. (šj)

Next