Budovateľ, júl-december 1947 (IX/27-50)
1947-07-04 / nr. 27
Strana 2. BUDOVATEĽ Ročník IX. Číslo 27. 4. júla 1947. • cou ako pre požadovaný dovoz jednotlivých druhov tovarov, tak pre vývoz jednotlivých hospodárskych odvetví. Na čo potrebujeme vývozné prebytky? Je zaiste nie bez zaujímavosti, že aj tento plán — sostavený, zdá sa, veľmi striedmo a reálne — stavia nami vyššie vyslovenú požiadavku aktívneho zahraničného obchodu. Predpokladá dovoz v hodnote 32.258 miliónov a vývoz 36.950 miliónov Kčs, takže zahraničný obchod v druhom roku dvojročnice mal by byť aktívny sumou 4692 miliónov Kčs. Cieľ úsilia o takúto platobnú bilanciu jasne vyplýva z toho, že celé toto aktívum má rezultovat z obchodov s librovou a dolárovou oblasťou a v menšej miere so strednou a západnou Europou s hodnotnou menou. Ide nám o to, aby sme splnili záväzky zo zahraničných dlžôb štátu, uspokojili majiteľov účastín nášho znárodneného priemyslu a napokon vytvorili určité valutové rezervy na strojové investície pre náš priemysel, očakávané tesne po skončení dvojročnice, ktoré sú nám schopné dodať len západné štáty. Tomu primerane piá aj náš vývoz v budúcom roku smerovať takmer z troch štvrtín do týchto oblastí. Opačne, so štátmi juhovýchodnej a východnej Európy, aj keď sa rozsah nášho obchodu s nimi značne rozšíri, bude na budúci rok potrebné udržať mierne pasívnu platobnú bilanciu, aby sa jednak vyrovnaly tohtoročné vývozné špičky a jednak, aby si tieto štáty u nás vytvorily aspoň menšie platobné rezervy na investičné dodávky, ku ktorým sa Československo zaviazalo v rámci hospodárskych smlúv a ktoré sa začnú uskutočňovať po dvojročnici. Bude zodpovedať približne potrebám nášho hospodárstva, keď v budúcom roku náš vývoz bude asi z 20% smerovať do dolárovej, asi z 22% do librovej oblasti, z 20—21% do slovanských štátov, asi z 5% do Maďarska, Rakúska a Rumunska a z 32—33% do ostatnej kontinentálnej Európy, kým dovoz by sme rozvrhli na dolárovú' a librovú oblasť po 15%, na slovanské štáty z 28—30%, na Rak., Maď. a Rum. zo 7% a na ostatnú kontinentálnu Európu z 34—-35%. Je veľmi pravdepodobné, že v budúcom roku sa v našom dovoze zmení tiež pomer medzi surovinami a hotovými výrobkami v neprospech hodnoty surovín, lebo v ňom už môžeme očakávať dodávky strojových investícií, najmä ak sa nám podarí vypožičať si na ich nákuí. Problém cien v našom exporte Ak vývozný plán, ako ho spomíname vyššie, porovnáme s dnešným stavom exportu má teda náš vývoz pred sebou značné úlohy ktorých splnenie predpokladá zvýšenú vývoznú činnosť. A tu si so dňa na deň viac uvedomujeme, že vyšší vývoz už nie je — ako donedávna — len problémom výrobným, ale aj predajným. Je všeobecne známe, že často nevyhovujeme kvalitou, ale najmä nie cenami. Preto dostávame sa v mnohých prípadoch k nemilej úlohe vyvážať stratové, len aby sme udržali výrobu a získali devízy na nákup súrolom. Naša výroba je príliš zaťažená daňovými, cenovými, menovými a soeiálnópolitickými úpravami, ktorých ťarchu exportná kalkulácia neznáša, lebo konkurent je týchto tiarch oprostený a zahraničný kupec ich nechce platiť. Za tejto situácie väčšinu exportných článkov ťažko postihuje každé nové zaťaženie výroby alebo obchodu. O 20—306/d drahší od konkurencie Takýto účinok na náš, export majú aj cenové vyrovnávacie čiastky, zavedené zákonom č. 51 z 1. apríla 1947. Celé rozsiahle exportné odvetvia, ako hutníctvo, kovopriemysel, výroba fliaš, dreva a reziva, boly zpod platenia vyrovnávacích čiastok oslobodené už zákonom, avšak prax ukazuje, že neznesie ich ani rad ďalších vývozných odvetví. Napríklad sklársky priemysel, ktorý podľa plánu má vyviezť 76% svojej produkcie, pri stálom vzraste cudzej súťaže zaostáva ďaleko za predpokladom a ak sa chce prispôsobiť stále klesajúcej svetovej cenovej hladine, bude musieť urýchlene snížiť ceny o 20—30%. Toto vo zvýšenej miere platí o sklenej bižutérii a o ozdobnom kovovom tovare a tovare z ušľachtilých kovov, ktorého ceny sa opätovne musia snižovať na úkor režijnej kalkulácie. Čs. export textilu, ktorý by mal reprezentovať skoro štvrtinu celého nášho vývozu, zápasí pri väčších dodávkových partiách často s konkurenciou, ktorá je až o 25—30% lacnejšia, a preto z vývozu, preliminovaného na r. 1947 čiastkou 8628 miliónov Kčs, za prvé štyri mesiace uskutočnil len vývoz za cca 850 mil. Kčs. Z podobných príčin zaostávajú za plánom aj exporty výrobkov kožušinových, z peria a niektorých výrobkov chemických. Ako sa ukázalo pri vývoze spální do Anglicka, stratové musí vyvážať aj nábytkársky priemysel a exportu hudobných nástrojov vážne konkurujú odsunutí odborníci. Väčšina exportu nemá absorbčnej schopnosti zniesť vyrovnávacie cenové príspevky Takto sa ukázalo, že okrem odvetví, ktoré boly od vyrovnávacích čiastok podľa zák. 51/47 oslobodené už ex lege, zaťaženie príspevkami do Intervenčného cenového fondu ani vo výrobe ani v obchode pri exporte neznesú ďalšie výrobky, ktorých sa ročite vyvezie asi za 6—7 miliárd a ktoré teda predstavujú takmer štvrtinu hodnoty celého exportu. Aj najvyššie hospodárske miesta uznaly oprávnenosť tejto ponosy, a tak v najbližších dňoch vyjde na návrh ministra zahraničného obchodu vládne nariadenie, ktorým sa od vyrovnávacích čiastok vo výrobe i v obchode oslobodia tieto výrobky, pokiaľ sú určené pre vývoz: sklo všetkého druhu a výrobky z neho, sklená bižutéria, kovová bižutéria, ozdobný kovový tovar, tovar z ušľachtilých kovov, alpaky a doublé, textilné a konfekčné výrobky všetkého druhu, kožušiny, perie, dusičňan amónny, sírouhlík, dehtové farbivá, anylín ä organické medzivýrobky, litopon, bieliaca hlinka, ochranné prostriedky proti rastlinným škodcom, všetky výbušniny, smola, umelé vlákna všetkého druhu, drevené uhlie, výrobky z umelých hmôt, nábytok všetkého druhu a hudobné nástroje. Okrem toho bude od vyrovnávacích čiastok oslobodený všetok reexport a tovar, spracúvaný v zušľachťivacom styku. Oslobodenie bude mat zpätnú účinnosť od 1. apríla 1947, bude sa však vzťahovať výlučne len na tie množstvá tovarov, ktoré sa preukázateľne vyvezú. Za pochopiteľného protestu Ministerstva financií, ktoré má pred očami potrebu vyrovnávacieho fondu, predstavujúcu čiastku vyše 6 miliárd Kčs a súbežne s týmto návrhom idúce požiadavky na oslobodenie mnohých ďalších výrobkov pre domácu spotrebu, ktoré by skrátilo príjem Fondu o ďalších 1300—1400 miliónov Kčs (viď „Budovateľa“ č. 25) — takto sa teda odľahčia naše exportné ceny o celkovú čiastku 300—350 miliónov Kčs ročite. Táto čiastka však nebude ešte ani zďaleka liekom na našu exportnú drahotu, pretože táto viazne najviac v našich vysokých výrobných nákladoch, zavinených zastaralým technickým zariadením, nedostatkom zapracovaných síl, drahou administratívou, nedostatočným využitím výrobnej kapacity závodov a v neposlednom rade aj v organizačných nedostatkoch nášho zahraničného obchodu. Toto oslobodenie bude preto len jedným z mnohých opatrení, ktoré majú náš. zahraničný obchod zlepšiť a zvýšiť. Medzi ne patrí aj vládne nariadenie o riadení zahraničného obchodu k zabezpečeniu plnenia úloh, stanovených dvojročným hospodárskym plánom, ktoré vyjde v najbližších dňoch. Týmto sa sleduje jednak účel, aby v dovozoch dostali prioritu dodávky pre osobitné úlohy dvojročného plánu a v záujme lacnejšej výroby aby dovoz surovín zlacnel, jednak ten smysel, aby sme vyvážali hospodárskym potrebám najprimeranejšie a pritom najvýhodnejšie. Zlacnenie dovozu základných surovín má sa docieliť jeho sústredením. Minister zahraničného obchodu dostáva nariadením zmocnenie,, aby postupne sústredil dovoz surovej a odpadkovej bavlny, bavlnenej priadze, ovčej vlny, vlnenej priadze, ľanu, konopí a juty, prírodného surového i umelého hodvábu a hodvábnych vláken na spracovanie, hovädzích a teľacích surových koží, triesloviny, kaučuku, kýzu žel., rúd, železa, ocele k taveniu a sváraniu, ferrosliatiny, surových obecných kovov, fosfátov, soli, draselnej soli a obyč. živice, nafty a polotovarov z nej, čierneho uhlia, kakaových bobov, olej. plodín, mastných olejov a tukov na priem, spracovanie; prípadne môže tento sóznám rozšíriť o iné základné suroviny, alebo niektoré z neho môže vylúčiť. Sústredenie sa uskutoční tak, že pre dovoz každej spomenutej základnej suroviny, prípadne pre viaceré z nich, sa určia v celei Republike len dvaja dovozcovia, jeden pre štátne a národné podniky a jeden pre podniky súkromné; v tých prípadoch, kde by sa sektor verejný so súkromným o tom dohodly, môže byť pre celý štát určený tiež len jediný dovozca. Oproti tomu, keď to záujem 2-RP vyžaduje, môže minister zahraničného obchodu určiť pre jeden druh alebo skupinu spomenutých tovarov aj dovozcov viacerých. Pred určením -dovozcu má si MZO vyžiadať návrh vrcholných a tiež slovenských záujmových organizácií priemyslu a obchodu. MZO určí dovozcom ich pôsobnosť a kontroluje ich. Pri povoľovaní dovozu bude mať prednosť tovar pre úlohy dvojročnice, pritom ale nesmú byť dotknuté záväzky z obchodných smlúv. ÍJčasť Slovenska na sústredených nákupoch Pri sústredení nákupu, ako ho zavádza vládne nariadenie, bolo treba osobitne pamätať na záujmy slovenského obchodu, aby mal na dovoze zabezpečený potenciálu slovenského hospodárstva primeraný podiel. Túto požiadavku vl. nariadenie splňuje paragrafom 4, ktorý hovorí: „Hospodárstvu na Slovensku sa zaručuje primeraný podiel na sústredených dovozoch tak, aby v pomere slovenskej dovoznej potreby k celkovej dovoznej potrebe štátu malo účasť no. priamom nákupe a dovoze tovarov určenými dovozcami so sídlom na Slovensku. Ďalej sa zaručuje primeraný podiel pomocným službám na Slovensku, ako poisťovníctvu, bankovníctvu, zasielateľstvu a pod. Pritom nemá však byť porušená zásada sústredeného nákupu“. Takto toto nariadenie stáva sa vzorom pre opravdu priateľské a bratské riešenie hospodárskych otázok medzi českými krajinami a Slovenskom a v jeho duchu malý by sa niesť aj ostatné reformistické návrhy na usporiadanie vecí v čs. hospodárstve. Pôjde len o to, aby tohto ducha nariadenia si osvojila aj ministerská byrokracia. Okrem tohto zmocnenia nariadenie ukladá ministrovi zahr. obchodu povinnosť postarať sa o zabezpečenie najlepších vývozných podmienok a zamedziť podnúkaniu a nezdravej súťaži čs. vývozcov na zahraničných trhoch. V záujme zabezpečenia potreby devíz všetok dovoz i vývoz — podľa nariadenia — podlieha povoľovaciemu pokračovaniu u Min. zahraničného obchodu, a pokiaľ pôjde o úhrady dovozu, aj povoľovaciemu pokračovaniu u Národnej banky čs. Monopolizuje sa polovica importu Tovary, ktoré sa podľa tohto nariadenia dostanú do výhradného nákupu monopolných dovozcov, predstavujú podľa dnešného stavu asi 50% všetkého československého dovozu. Navrhovatelia tejto normy vidia v sústredení nákupu tú výhodu, že bude možné kupovať naraz veľké partie surovín, že takto sa docielia nižšie ceny a snžžia sa aj režijné výdavky viacerých dovozcov. Nevieme však, či dostatočne uvážili, aké dôsledky bude mať vylúčenie konkurencie na kvalitu i ceny a či bude jednému dovozcovi možné obsiahnuť vo vhodnej chvíli všetky nákupné trhy, v čom je základná podmienka úspešného nákupu surovín. Tiež nie sme veľkými optimistami, pokým ide o využitie výhod masového nákupu, lebo aj dnes často vidíme, že naše veľké podniky pemôžu nakúpiť suroviny v zodpovedných množstvách, na výhodnom mieste a vo vhodnej chvíli, pretože obvykle narazia na nedostatok devíz. Sústredením nákupov na jeden objekt sa táto ťažkosť ešte zväčší, lebo budú sa nárazovite vyskytovať väčšie požiadavky. Výkaz obratov Odúčtovacieho sdruženia v Bratislave. Na vzájomnú výmenu podané zmenky, šeky, poukážky a faktúry v období cd 24. VI. ďo 30. VI. činily - spolu Kčs 377,300.533.50 proti tomuže obdobiu tu. r. Kčs 202,428,363.60. Súhrn všetkých podaní od 2. januára 1947 činí Kčs 7.416,983.057.85 a porovnajúc ho s úhrnom toho istéhb obdobia r. 1946 4,312.679.630.05 Kčs, javí sa prírastok Kčs 3.104,303.427.80 Slovensko buduje moderný priemysel Púchovská „Matadorka“ s najmodernejším strojným, zariadením z USA (K) Praha, 3. júla. Ako je známe, v Púchove sa v rámci dvojročného plánu vybuduje továreň na pneumatiky náhodného podniku „Matador“ nákladom 311.3 mil. Kčs, Výstavba podniku je plánovaná tak, aby začal s výrobcu už i. augusta 1948 a ešte do konca budúceho hoku vyrobil 250.000 bicyklových plášťov, 30.500 pneumatík na osobné ,a 19.500 na nákladné autá. Kapacita podniku po úplnej jeho dostavbe však bude omnoho vylššia; bude môcť do roka vydeb'-ť až 900.000 veloplášťov a velcduší, 180.000 osobných a 120.000 nákladných pneumatík a na 380.000 rozličných autoduší. Závod má byť vybavený najmodernejším zahradením a pri jehjo výstavbe sa má použiť najnovších skúseností výrobných aj organizačných. Aby sa tento predpoklad splnil, stavebník továrne, národný podnik „Matador“, sa rozhodlo! gumárenské zariadenie, až na vulkanizačné formy a pomocné zariadenia, doviezť zio Spojených štátov severoamerických. S ohľadom na ťo, že konštrukcie gumární, vyrábané nateraz u nás, sú zaistaralé, sa uznávala výhodnosť tohto dovozu, avšak úmysel narážal na jednu ťažkosť: na plánovacích miestach sa uvažovalo, či je dovez zariadenia hospodársky účelný a úniosný s hľadiska devízového krytia, keďže stroje budú stáť 204 miliónov Kčs. Keď sa _ však ukázalo, že domáca výroba zariadenia by otvorenie podniku príliš oddialila a za pneumatiky, ktoré si dovtedy môžeme už v novom závode vyrobiť, by sme zaplatili omnoho viac, ÜPK schválila navrhnutý dovoz. MZO medzi časom už na dovez zariadenia vydalo tiež svoje povolenie. Púchovská pneumatikáreň bude teda môcť započať so svojou výrobou včas a zariadením bude patriť medzi najmodernejšie závedy svojho druhu. Hospodárska kurzívka STUPŇUJEME FAKT „KORUPCIA“ (Muž korupčný.) Stalo sa na stanici istého mesta, kde vás na perón pustia len tak, keď sa preukážete buď cestovným, alebo perónnym lístkom. V záujme úspornosti sa predávajú perónne lístky pri tej istej pokladnici, ako ' cestovné. Obchodný priateľ odprevádzal svojho partnera a keďže chcel byt pozorný, mal dobrý úmysel ísť s ním aj k vlaku. Pred pokladnicou bol však veľký nával a času bolo málo. Obchodník požiadal zriadenca, či by nemohol prijat od neho Kčs 3.— a pustiť ho na perón. Vychádzal totiž z toho, že takto nebude štát nijako poškodený. Muž, ktorý strážil bariéru pred vchodom na nástupište, sa prísne zatváril. To, vraj, nie je možné. V služobných predpisoch sa výslovne uvádza, že treba mat v každom prípade lístok. Občan už chcel v duchu aj pochválit isvedomitého človeka, keď sa tento k nemu naklonil a pošepkal mu: Pôjde to. Nebude to však štát 3.— Kčs. ale S— Kčs. Vrátit sa budete musieť tiež cez ■vchod, lebo keby ste išli cez normálny východ, museli by ste môjmu konkurentovi zaplatit tiež 5.— Kčs. A vec sa podarila k spokojnosti obidvoch strán. Bol tento ' muž v uniforme korupčníkom? (Muž korupční ckejš í.) Nie je úrad ako úrad. Je vždy rozdiel, čo riadite, alebo čo máte na starosti. Podľa toho sa striedajú tiež stránky, dochádzajú intervencie od vplyvných pánov, ba veľmi často sa vám stane, že vás zdvorilým tónom telefonicky zavolá aj minister alebo povereník a požiada vás o priaznivé vybavenie prípadu. Ste vlastne každý deň mocnejší. Ľudia vám to prajú. Sú však v tomto prípade skutočne altruistickí a vychádzajú z toho, že k moci netreba len úradu, ale treba sa postarat aj o materiálne fundovanie. Takto sa vám stane, že návštevník zabudne u vás obálku, keď prosí o dobré vybavenie. Najprv je z toho rozčúlenie, ale potom svedomie hovorí čosi o tom, že platy štátnych zamestnancov sú dnes neobyčajne nízke, drahota je veľká a aj rodine sa treba postarat o najdôležitejšie veci, počnúc zimníkom pre syna a končiac dovolenkou. A tak si úradník zvyká na biele obálky. Už ich priamo preberá. od hosta a nepozastaví ša nad jednotlivými ponukami. Nevýhoda je však iná. Typ, ako získat mocného úradníka pre priaznivé vybavenie, sa dôverne a spoľahlivo šíri. Dozvedajú sa o ňom nakoniec dve kategórie ľudí. Jedni, ktorí by sa chceli dostat na jeho miesto a druhí, ktorí sú mu nadriadení. Iniciatíva vyjde obyčajne od tých prvých. Nadriadení len dokončujú vec a podpisujú predbežne dekrét o náhlej dovolenke na neurčito. To je konečne všetko, lebo iného sa obyčajne nič nestáva, okrem straty výhodnej funkcie. Starý zákazník prichádza za svojím dobrým známym, ktorému sa ešte včera telefonicky ohlásil. Nechce vérit, keď v jeho pracovni vidí novú tvár. Kalkuluje, čo stála investícia a či sa rentovala. Muž korupčníckejší odpočíva zatiaľ v kúpeľoch a bilancuje. (Muž n a j k o r up č n í c k e j š í.) Prišiel človek s veľkými exportnými skúsenosťami z cudziny. Mal odporúčanie najvyšších miest svojej krajiny a veľmi seriózne chápal svoje poslanie. Navštívil zodpovedných rezortných činiteľov a dostalo sa mu všade prísľubu plnej morálnej podpory. Začínal byt optimistom a na tejto základni prikročil po poznaní celkovej hospodárskej štruktúry krajiny k detailnému skúmaniu konkrétnych vývozných a dovozných možností. Vyhľadal medzi inými predovšetkým v istom úrade zodpovedného činiteľa sekcie. Rokovania prebiehaly hladko a celkový rámec obchodu sa rysoval. Naraz však padla celkom egoistická otázka: „Mohli by ste mi povedať, akým percentom budem zainteresovaný na tomto obchode?“ Obchodník medzinárodného štýlu myslel najprv, že ide o anekdotu, alebo o otázku, ktorá mala vyprovokovať slovné uznanie za ochotu úradníka. Tento muž však zvážnel a opakoval dôrazne svoju otázku. Odpoveď bola dramatická. Exportér vstal, slušne sa poďakoval a vzdialil sa z kancelárie. Zatiaľ niet zpráv, či zostal optimistom pre budúce obchody, alebo či znechutený opustil štát. Čudoval sa však, keď tento prípad rozprával, ako môže byt muž najkorupčníckejší na tak zodpovednom mieste. Korupcia je, vraj, práve taký defekt, ako chór omy seľnost. Jedno aj druhé svádza k bezodpovedným činom. Liečiť možno v každom prípade len radikálne, pokiaľ liečba prichádza vôbec do úvahy. V tbmto štádiu je však málo nádeje na nápravu, (an)