Čas, november 1945 (II/159-183)
1945-11-01 / nr. 159
. ) Ako sa teda upraví dúcej výroby? Men zmení nič na kapitá na reálnom kapitál bohatstvo zostane zi viac, reforma bude tefa, ktorý toto bohai bi prístupným fudu. Predseda Nárowcj oanky čs. Dr. J. Nebesáf. Typovacia súťaž j Kupón í. 5 grr**1..11-!. ..........-----------------------------------------'= -.....................J '■ ■ ■ ----------------‘-------------------------------------1 Cena Kčs 1'50 Retlakda a administrácia: Bratislava, Lazaretská ul. 4. 4/c. Telefon 4. 64=41, 12=08. tree t Poštovej sporiteľne; 7441. Majiteľ a vydavateľ: Demokratická strana. Zodpovedný redaktor Martin iiostelný. Tiaží Slovenská Gräfin, Bratislava, Lazaretská ulica 4. $/c. Vychádza každý deň. Veci, týkajúce pa predplatného a inzercie, vybavuje administrácia. Rukopisy, zaslané redakcii, sa nevracajú. Predpláca sa mesačne: 27 Kčs a Pondelník 8 Kčs. ústredný orgán Demokratickej strany Ročník7II. — Číslo 159 Pravda víťazí! Bratislava, Štvrtok 1. novembra 1945 ♦___________________________ __ ___________- .... -------------------------- . —--------r Rozpomienky na 2. november 1938 A. G r a n a t i e r Halo, pán Graňatier, tu hovorí Mach... Čím môžem poslúžiť? Vo Viedni máte úlohu, československého experta, avšak okrem Vás a ostatných, ktorí prídu' i Prahy, budú vo Viedfii aj naši slovenskí znalci. Postaral som sa, aby sme ich mali medzi nemeckými a talianskymi delegátmi- Vo Viedni bude aj profesor Dr. Tulka. Viete, že u Nemcov a Talianov minister Ghvalkovsiký toľko nezaváži ako slovenský trpiteľ Toka... Čo poviete na to? la? Robte, čo Viete. S bohom! * Vo Viedni nás ubytovali v hoteli Imperiáli. „Slovenská delegácia" na čele s predsedom vlády. Tisom sa usalašila v prvom poschodí, Rusíni tiež so svojím ,/predsedom" vlády Volcšincm našli prístrešie povedľa Slovákov./ Čechosiováci Čhvalkovský, Kioto, Viest a my ostatní šli sme na druhé poschodie. V hotelovej hale trma-vrma. Bolo tu veľa rozličných uniforiem, prevažne nemeckých. Nevedel som rozoznať, kto tu má byť ordonanc, novinár, hotelový sluha. Medzi týmito figúrami sa vynímala drobná,, figúrka v rovnošate mne dosiaľ neznámej- Podobalo sa to talianskemu fašistovi, avšak navesilo si priveľa šnúr a brmboicov. Konečne vysvitlo, že tento hore-dolu behajúci človiečik Je pobočník nášho gardisti okého generála Tuku, Janko Farkas... Takéto reprezentácia na dušičky!* m Asi pol hodiny pred odchodom do Belvederu, kde mal padnúť ortieľ nad státisloami, po t i s m a zvedavosť, čo kutia moji sl ovenskí krajania na prvom poschodí. Reku, 1 ja som Slovák... V konferenčnej izbe našite! som troch slovenských ministrov: Tisu, Ďurčanského, Teplanského a ešte asi štyroch pánov. Medzi nimi stál pri stene Machom určený hlavný debatér Tuka. Bol nápadne bledý, utrápený; vari od úporného vedeckého uvažovania o situácii, a či vari preto, že mu pripadla osudová úloha hájiť slovenskú vec práve na dušičky. Ktohovie? Na prostriedku izby stôl a na ňom veľa kníh. Nad knihami shrbaný robustnejší pán v čiernom. Z jednej knihy čosi vypisoval. Keď sem sa lepšie rozhliadol, poznal som v pracovníkovi Dr. Bartka. Hemriško, na čom sa morduješ? Vypisujem z Czamteela, kadiaľ tiahla ^íovensko-maďarská jazyková hranica pred 50 rokmi, Tenko... ★ Onedlho nás zaviezli do Belvederu. Chvalkovsiký a Kroo boli zavedení do tajuplných komnát stredného traktu, nám ostatným pridelili ľavé krídlo paláca-, kde boli aj Maďari. P-ravda, ani nám, ani im nenapadlo, aby sme sa stýkali. Bolo už za nami Komárno... Nuž sme čakali, obyčajný expert, ministri i Tuka bez rozdielu- Hocikedy zazvonil telefón. Naši v Bratislave boli zvedaví, čo sa deje. Nič, holúbkovia, len počkajte, ako čakáme i my. Že sa nudíme, čo koho do toho? Tiso občas netrpezlivé poznamenal, že tu čosi nie Je v poriadku, Tuka mlčal. Rusíni sa utiahli do susednej izby a tiež mlčali. Boli sme si, žiaľbohu, povedať, cudzí. V Komárne sme ešte Spolupracovali, ale od tých čias sa veľa zmenilo vo svete. Pred obedom prišiel medzi nás akýsi ordoinawc pozvať miWstira Tisu na spoločný obed. Konečne prišiel medzi nás vyslanec Kmo. Čo nového, čo chcú Maďari? Teleky odôvodňoval požiiedavok Košíc tým, že celý tento kra i bo! v 18. storočí maďarský, la nato: neodvolával sa na Acsádyho? Áno. Veď íe to cfovčsňný podvod! Viete to dokázať? Viem, ruským učencom Petrovovom. Pripravte sa na popoludňajšiu konferenciu* Po obede povedali nemeckí a talianski hostitelia československej a maďarskej delegácii, aby Jen vyčkali v hoteloch, kým budú znova odvolaní. Podvečer generál Vest (či Ťa ešte uvidím?) a ja zašli sme do Belvederu znova, len tak zo zvedavostí. Skoro nás vyhodili. Bolo tam veľa novinárov, leden z nich te'efcinoval anoiicky. Nerozumeli sme, len sme počuli spomínať čosi ako Košice. Hneď sme sa vrátil1 do hotela. Slováci čakali dolu a my „Čechosiováci" zasa hore. U nás viedol rozhovor P=>ľo Fábry. la som sa chcel staviť, že Košice nestratíme, Fábry predpovedal lebovu zvesť. A mal pravdu..* Boli srne, pra'vda, všetci nešťastní. Česi líž vyše mesiaca nevýslovne trpeli, teraz beznádejnosť prikvačila aj na nás, Slovákov. ChvaMcovrký to vycítil a preto sa snažil nás tešiť, le to osud, pretrpme a pracujme, mô- Vládne vyhlásenie v parlamente schválené 8. novembra budeme maf novú vládu Praha, 51. októbra. — Vo včerajšom zasadnutí Náročného shromaždenia odznelo vládne vyhlásenie, ktoré predostrel ministerský predseda Zd. F i e r I i n g e r. Toto vládne vyhlásenie obsahovalo všetko, čo vláda pied schválením Národného shromaždenia od začiatku vykonala. Plénum prijalo vládne vyhlásenie búrlivým potleskom, menovite, keď predseda vlády vyhlásil, že do svoiania dočasného Národného shromaždenia bol utvorený orgán, ktorý je spôsobilý, aby bol spoľahlivým výrazom verejnej mienky a účinným nástrojom demokratickej kontroly vlády a jej činnosti. „Podľa nášho vzoru — povedal predseda vlády vo vyhlásení za celú vládu — jeho funkcia je dočasná, lebo želaním nás všetkých je, aby boly vypísané všeobecné, rovné, tajné voľby do ústavodarného shromaiden i a a aby nimi ľud slobodne rozhodol o ceste, ktorou má ísť ďalej naša republika.” Poslanci toto sdelenie kvitovali menovite so všeobecným súhlasom. Popoludní bola rozprava o vládnom vyhlásení, pri ktorej sa vystriedali títo rečníci: za Komunistickú stranu Slovenska Š. Baíťovanský, za Československú sociálne demokratickú stranu Hladký, za stranu Lidovú Dr. Ducháček, za Demokratickú stranu Dr. Jozef L e 11 r i c h, za národných socialistov Dr. Drtina, a za Komunistickú stranu československú Dr. Kolanský. Hovoril tiež zástupca ukrajinských poslancov. Po prejavoch rečníkov jednotlivých strán Národné shromaždenie spontánne schválilo vládne vyhlásenie. Na konci predseda vlády oznámil, že budúce zasadnutie snemovne bude vo štvrtok 8/novembra o 15. hod. a že poslanci dostanú ešte zvláštne oznámenie. Očakáva sa, že na tomto zasadnutí predstaví sa už nová vláda. Stanovisko DS k vládnemu vyhláseniu Reč predsedu strany Dr. Jozefa Lettricha v Národnom shromaždení K vládnemu vyhláseniu, ktoré predniesol predseda vlády Dr. Fierlinger 30. októbra v parlamente, za Demokratickú stranu zaujal stanovisko jej predseda a predseda SNR poslanec Dr. Jozef Lettrich. Prinášame prvú časť jeho prejavu. Slávne Národné shromaždenie! Čosi zvláštneho, priamo slávnostného pociťujem, keď 6a mám prvý raz ujať slova s tohto miesta* aby som 30. októbra ako zástupca Demokratickej strany a Slovák prehovoril k 7-mesjičnej činnosti vlády Národného frontu Čechov a Slovákov. Touto miestnosťou kráčaly dejiny československého spolužitia v prvých dvoch desaťročiach republiky, tu sa kládly politické základy našej demokracie, táto budova bola sídlom slobodného slova. Pražské Rudoilfinum bolo dielňou sjednotenébo čs. zákonodarstva, ktoré formulovalo náš politický, hospodársky, sociálny a kultúrny život. Verní demokratickým tradíciám a ideálom znova sa vraciame k slobodnému slovu, aby sme s parlamentnej tribúny hájili pravdu nášho ľudu a jeho duchovné a hmotné záujmy. Dnes je tomu práve 27 rokov, čo sa Slováci v Turčianskom Sv Martine sišli, aby manifestačné a spontánne vyslovili na základe seb aur č o Vacieh o práva trvalé a večné politické spojenie s bratským národom českým (Potlesk.) v jednotnej, samostatnej i spoločnej republike Československej. Deklaráwa slovenského národa, ktorá toto roaiodnutie vyslovila, navždy zostane historickým dokumentom československej súnáíežitosti, bratstva a sjednotenia. Toto rozhodnutie bolo do tých čias nespočetne ráz slávnostne potvrdené nielen slovami, ale aj obetiplnými skutkami a rozhodnými činmi. Nebudem sa tn zmieňo-vať o udalostiach, ktoré predchádzaly pamätnému 30. októbru 1918. Nebudem tu poukazovať ani na nezvratné skutočnosti o slovenskej príchyinosti Slovákov k republike ako vlastnému a svojskému štátu v časovom období rokov 1918—1938-. Chcem však slávnostne vyhlásiť, že slovenský ľud ako celok nemal nič spoločného so zradou a úkladmi reakčných síl, predstavovaných celkom malou vrstvou slovenských ľudáckych kolaborantov, ktoré po Mníchove boli namierené voči republike a privodili spolu s inými okolnosťami postupný zánik Československej republiky. Náš ľud tieto činy nikdy nesankcionoval, s nimi sa neztotožnil a preto nenesie za ne ani politickú, ani mravnú zodpovednosť. (Potlesk) Naopak, slovenský ľud bez ohľadu na politickú príslušnosť, bez ohľadu na_ ideové a náboženské, poťažne stavovské rozdiely, zostal myšlienke československého štátneho spoločenstva verný. (Potlesk.) A za toto svoje pevné presvedčenie prinášal i tie najväúčie mravné a hmotné obeti. História čs. odboja na pôde Slovenska od 6. okt. 1938 až do víťazného ukončenia druhej svetovej vojny vydá svedectvo pravdy aj o tom, čo vykonal slovenský ľud v službách myšlienky o obnovenie politickej samostatnosti československej. Slovenské národné povstanie s konca augusta minulého roku nepripúšťa žiadnych pochybností o skutočnom smýšľaní slovenského ľudu-Tam prvýkrát ústami celého oslobodeného slovenského národa uprostred germánskeho vojenského tábora nahlas bolo povedané „nech žije Československá republika!” (Potlesk.) Tam celý národ povstal, chytil sa zbrane a bez ohľadu na vojenské výhľady šiel sa bit, šiel masové na Istú smrť za obnovenie demokratickej republiky Československej. To neboly žiadne povrchné city ani politická a vojenské vypočítavosť, to bolo hlboké, mravné, národné a politické presvedčenie celého československého národa- (Potlesk.) Pret-o každý hreší proti týmto posvätným citoan nášho národa, kto sa už či tn doma alebo v zahraničí pokúša v akomkoľvek smysle brať v pochybnosť a tým znehodnocovať vernosť československým ideálom a spoločným štátne-politickým záujmom. Nech mi je dovolené preto zdôrazniť, že medzi politickým a národným významom a.smyslom 30. októbra 1918 a 29. augustom 1944 je Hlboká vnútorná dejinná a logická súvislosť, ktorá vyjadruje_ smyisel slovenských dejín v jeho pravej a nefalšovanej podstate. Udalosti z rokov 1938 a 1939 majú pre československú prítomnosť _ a budúcnosť neobyčajne veľký a dalekosiahly význam* Keď ich nepredpojate a vecne posudzujeme už či jednotlivé, alebo v historickej súvislosti s tým, čo im predchádzalo a ich spôsobilo, dôjdeme k poznatkom, ktoré politicky nemožno prežierať. Predo vše- \ tkým zistíme, čo zostáva nezmeniteľnou pravdou a zaväzujúcim pojítkom i pre náš politický dnešok a čo je vývojom prekonané a preto nehodiace sa do našich politických pomerov. Nezmeniteľným požiadavkou! nášho novébo života zostáva demokratické štátne zriadenie našej republiky- Ukázalo sa totiž, že ak kde na svete zlyhala demokracia, tak sa to nestalo preto, že je zlá demokracia, ale že bolj zlí demokrati. (Potlesk.) Preto sme sa jednoznačne i v nových pomeroch priklonili k demokracii, ▼ ktorej bude rozhodovať skutočná vôľa oslobodeného a rozumne vedeného ľudň= v ktorej vláda bude sa tešiť dôvere najširšícíh vrstiev ľudu, kde Ind je zdrojom všetkej moci a preto aj nositeľom všetkej zodpovednosti v štáte. / Z týchto príčin sme za čím skoršie prevedenie opravdu demokratických volieb (potlesk), ktoré právoplatne rozhodnú o tom, kto a v akej miere je oprávnený zastupovať ľud a hovoriť v jeho mene* Rozhodnutiam slobodného českého a slovenského ľudu musí sa z nás každý bez rozdielu a bezvýhradne podrobiť. (Potlesk.) Predpokladom každého demokratického režimu sú politické strany. Nevrátili sme sa k predmníchovskému systému zbytočne veľkého počtu politických strán, ktorými sa nepotrebne trieštily sily národa a ktoré medzi sebou svádzaly urputné boje a zápasy. Politické strany, ktoré sú dobové prekonané, alebo politicky nevhodné a kompromitované, n nás sa neobnovily a nebudú v nijakej forme obnovené- (Potlesk.) Na miesto stranníckej rivality a roztrieštenosti vidíme úzku spoluprácu politických stráu v národných frontoch. Táto spolupráca doniesla už svoje ovocie a úžitok pre všeobecné dobro. Nevidím preto príčin, prečo by nemala byt ďalej pestovaná a prehlbovaná. Vláda Republiky tiež vďačí za svoj pracovný úspech práve onomu duchu svornosti a spolupráce, ktorý spájal jej členov od prvého dňa vzniku až dodnes. Keď sa bližšie pozreme na zprávu o činnosti našej vlády, ale i na to, čo je v nej nie obsažené, musíme bez nadsádzky povedať, že je to práca priamo obrovská, práca, akou sa máloktorý vládny sbor, máloktorý a málokde môže pochľúbiť- Toto dielo zostane trvalo zachované v mysli nášho ľudu. Preto chcem vláde ako celku i jednotlivým jej členom vysloviť v mene demokratickej strany úprimnú vďačnosť za to mimoriadne vypätije síl a za pracovné úspechy, aké vykazuje. V tomto ohľade naša vláda môže byť vzorom a príkladom všetkým občanom Republiky. Vláda Republiky vychádzala vo svojej činnosti z jedine správneho poznatku a stanoviska, že totiž práca je jedinou oporou človeka i národa." menovite za' tak výnimočne ťažkých a, nepriaznivých čias ako boly a sú, v ktorých žijeme.' Zahraničná politika československej vlády môže sa vykázať nespornými úspechmi na poli utuženia a prehĺbený stykov so spojeneckými a spriatelenými štátmi a národmi. Celý rad veľvyslaneckých a vyslaneekých zastupiteľstiev cudzích mocností v Prahe a našieh v cudzine je toho neklamným dôkazom Naše sväzky voči SSSH ako najvččSo-i «’ovm-f-Vej veľmoci, (Pokračovanie na 2. strane.) Generál Smuts: Neblahé znamenia v Europe Je za svolanie mierovej konferencie Juhoafrický ministerský predseda generál Smuts vo svojom preslove v Kapskom Meste vyhlásil, že v Europe sa vyskytly v poslednom čase mnohé neblahé znamenia. Žiadal, aby sa zreformovaly doterajšie medzinárodné rokovania, keďže nemalý úspech. Smuts navrhuje svolanie medzinárodnej mierovej konferencie, na ktorej by vodcovia všetkých národov prispeli k rozriešeniu naliehavých problémov. Juhoafrický ministerský predseda upozornil, že Europe hrozí nový chaos a budúcnosť sa nejaví vraj práve najkrajšou. Spád udalostí v Europe je prudký a situácia po stroskotaní Rady zahraničných ministrov nie je práve sľubná. Smuts vyslovil svoju nádej, že všetky neshody sú prechodné a nakoniec sa dosiahne dohody, ako sa spojenci dorozumeli v San Franciscu. Musí sa nájsť spôsob riešenia sporných otázok v duchu zásad demokracie a Europe sa nesmie dovoliť, aby stroskotala na skaliskách, ktoré nesporne pred ňou stoja. Hodina rozhodnutia už prišla a musí sa uzavrieť mier na širokých základoch ľudskosti. žeme sa dopracovať ešte krajšej budúcnosti. Po chvíli ma zavolal dolu Tiso. Bol bez seba. Okamžite podajte mi zprávu, čo sme stratili, pán tajomník... Chcem protestovať-., ja podávam demisiu... nechcem sa vrátiť do Bratislavy... Ja na to: radím vyčkať do zajtrajška, lebo bude ešte horšie. * Chudáci Rusíni. Tak sa naľakali, že sa neodvážili vzbudiť svojho ministerského predsedu Vološina. Starší pán po dobrom obede si trochu zdriemol- Takto prespal smrteľný rozsudok mad svojou malou krajinou. ★ Vracali sme sa všetci zdrteni, ohlušení. Bolo to na dušičky 1938. *