Čas, december 1945 (II/184-202)

1945-12-01 / nr. 184

Finančné stráž v službách Rapublíky Roku 1919 Československa vláda vytvorila nový gbor finančnej atráže. Jeho príslušník­mi sa stali najmä zaslúžilí bojovníci Česko­slovenského zahraničného odboja, legionári To bolo symbolické. Lebo ti, čo neváhali pri­nášať najväčšie obete pre oslobodenie našiel; národov, mohli *a právom považovať za naj­lepších strážcov hraníc. Duch č*, legionárov ostal v shore finančnej stráže aj potom, keď ho doplnili odchovanci prvej republiky. Tak potom bolo prirodzené, íe slovenská finančná stráž na tzv. slovensko-protektorátnych hra­niciach, neslúžila izolácií násilne rozdelených bratských národov, ale naopak, udržovaniu spojenia medzi bratským českým a sloven­ským národom. Cítili vražedný tlak nepriate­ľa, preto sme osudové nerozlučiteľne sréstli. Finančná stráž pomáhala českým bratom uni­kať pred gestapáckym netvorom. Pomáhala im na ceste do oslobodzovacieho zahraničné­ho vojska. Nadviazala spojenie s ruskými partizánmi, aby im poskytovala cenné služby * s nimi spoluúčinkovala. Za slovenského ná­rodného povstania stála v prvých radoch od­hodlaných bojovníkov, aby priniesla najväč­šie obete za vec svätú, *a slobodu ujarme­ných národov. Keď máme. pred sebou tento veľký prínos morálnych a hmotných hodnôt finančnej stráže, nemôžeme si nepo všimnú ť životných pomerov týchto štátnych zamestnancov. Tre­ba si ich všimnúť najmä teraz, keď sa finanč­né stráž obracia k tým, ktorým bol sverený do rúk osud nášho obnoveného Štátu. Každý nezaujatý občan, ktorý je oboznámený so ži­votom finančnej stráže, uzná, že sociálne, ako *i stavovské veci finančnej stráže, sú ne­dobré. Československá finančná stráž, pri obnovení Republiky, stavia sa so stupňova­nou odhodlanosťou a neotrasiteľným sebave­domím na obnovené štátne hranice, aby ich už nikdy neopustila Pri tomto novom nástu­pe na staré miesta, je prinútená poukázať na krivdy, ktoré jej boly spôsobené. Krivda sa stala pri pôvodne vykonávanej reorganizácií zboru. Bolo jej odňaté vykonávanie dôchod­kovej kontrolnej služby vo vnútrozemí, ku ktorej mohli byť prideľovaní iba tí, ktorí boli dlhšou hraničnou strážnou službou na sdravi značne opotrebení. Skúsenosti, ktoré si nadobudli pri odhaľovaní dôchodkových trestných činov v pohraničí, tnojili tu v pro­spech štátu dobre uplatniť. Neprichodilo tak aspoň k prípadom predčasného odchádzania do výslužby. ako aj časteišej neschopností vykonávania služby následkom rozmanitých sociálnych chorôb. Finančnej stráži bele by však na atále pridelilo aj táto ľahšiu, menej vyčerpávajúco službu a neponechávať pre éelý čas aktívneho pomeru, ako by s trestu. Iba ťažká hraničné Službu. Takéto riešení* je krivda, ktorá nesie sebou stavovskú ne­spokojnosť- Keď »1 dobre prezrieme složitú pôsobnosť sboru finančnej stráže, vidíme, že finanční stráž musí ovládať celý komplex najrozmanitejších odborných znalosti, ktoré 1u už sami stavajú na oveľa vyššie miesto ako Jej zákonodarcí spomenutou reorganizá­ciou primalí. V obnovenej Československej republike, chceme odstrániť všetky chyby, najmä zo sociálneho života. Robíme tai; pre­to, že v tom vidíme jednak potrebu Času * jednak upevňovanie nezničiteľnej a existenč­nej základne našej republiky. Pri odstraňo­vaní sociálnych krívd nemôže obísť ani sbor finančnej stráže, ktorý toľko neoceniteľných ébetf priniesol na oltár vlasti Sídlo organizácie SnoJ. národov voSvalčIorekn ľ Mier v ťnrtM. prvá podmienka svetového mieru fi AS, Londýn. SO. novtynbm Predseda britskej spoločností pre Spoloč­nosť národov viscount Cedí vo svojom liste Časopisu „Times” sa prihovára, aby sídlo novej Spoločností národov bolo zasa v Že­neve. Cecil žiada, aby prípravné komisia ešte raz prerokovala otázku sídla nove} Spoloč­nosti národov a zdôrazňuje, že posledné uda­losti svedčia, že mier v Europe Je prvou pod­mienkou -vetového mieru. Podľa Jeho mien­ky by to malo byť dôvodom, aby hlavné sídlo bolo v oblasti, kde najčastejšie vznikajú politické nedorozumenia, aby sa tieto rieš ily na mieste. Podľa Cedia by Ženeva bola naj­lepším miestom pre túto inštitúciu, a keby toto nebolo možné, tak Je v Europe ešte dost iných miest s práva takou istou medzinárod­nou atmosférou é V Stefan Gečev, taitupca bulharského Ministerstva zahraničia v t SR Bratislava. — Ministerstvo za hr« niených vecí oznamuje, že Štefan Gečev bol uznaný za zástupcu bulharského Mi­nisterstva zahraničných veci v ČSR a žia­da, aby právomoc hájenia záujmov bol' banských Štátnych občanov zvlášť vo ve­ciach repatriaénýeh. ako aj správa bnl­­, hars kého štátneho majetku v Bratislave, vymedzená p. Gečevovi zvláStnym potvr­denku Ministerstva zahraničných vecí. bola tunajšími úradmi rešpektovaná a aby nm bolo podľa možnosti vychádzané v ústrety. — Stalin m predĺži dovolenku. Zprávm „Associated Pressu” oznamuje z New Yor­­ku, že generalissimus Stalin sa rozhodol pre­dĺžiť svoju dovolenku. Zpráva pochádza z dobrého prameňa a dodáva, že Stalin sa cíti výborne, ale pred Novým rokom nemá v ú­­mysle sa vrátiť do Moskvy. • Amnestia v Taliansko. Regent Umberto vydal nariadenie o amnestii všetkých proti­zákonných člnov, ktoré boly podniknuté proti fašizmu, bez ohľadu na to, či tieto priestupky boly urobené pred pochodom na Rím alebo eo ňom- CAS # Koniec zradných kariér (km; — Pozerám na fotografií« našich ry­arov «nutnej postavy, ako ich priwiezši do väznice Národného súdu v Bratislave. Tldo 3, Gašpar, — oná robustná postave akvíeť­­kovaného gavaliera, — ale si sa zmenili Ťu­ká bol súci za strašiaka, ôi v tlári univerzit­ného rektora, čt v rovnošate gardistického veľvezíra. Nie sme sni na naho zvedaví, — keď nám ho priviezli s pankráckej väznice, %cde bod© č očku fotoaparátu naň zamerať a kaziť vzácny fotapapier Buď všetkých vrstiev vraví svorne: zlikvidujte konečne už tú kauzu T u k a! Veď aa toľko a tak ne­reprezentoval pred nami, že si už nik ne­žiada ani len Jeho mena počuť. A „hlavni velitelia” Mach, Kutoala. ministri a ostatní dobrí vtáci v im patriacej klietke? — Po­skytujú človeku príčinu rozmýšľať o ich zá­vratnej kariére a — stáť s údivom nad hlú­posťou a zaslepenosťou omámených ľudí, tú­žiacich po sláve, čo jej leskom boli takí oča­rovaní, že nevideli ani ako sa im zem roz­padáva pod nohami a -- rútia asi do beadna! priepasti. ' • Dr. Vojtech Tuk a stal sa v 31. roku svoj­ho veku univerzitným profesorom medziná­rodného práva. Samozrejme, že za túto ka­riéru bol verným sluhom tých, čo ho vy­tiahli na taký stupeň. Maďar bol zo vše tkých najmaďarovatejší a keď sa aj po roku 1920 priznal za Slováka, urobil tak iba pre bo, aby sa Maďarom mohol odvďačiť za lás­ku a vedeckú hodnosť. Preto šiel do politiky a preto začínal svoju činnosť s vacuom turí*, „vedeckým výkladom” rozbíjanie jednoty Československej republiky. Po procese od­pykal si len časť zaslúženého trestu a „vrá­til sa’’ — rozbíjať, o čo nebojoval, vládnuť nad statkom, ktorý nenahospodáril Stáva to ministerským predsedom, zahraničným mi­nistrom, rektorom univerzity, — v tejto ho­rúčke vzostupu svojej činnosti • slávy, by bol germánskym čertom prepísal hoci celý svet. Len nech má ostrohy na čižmách a gar­distickú generálsku čapicu do ktorej vhnie*­­ôi! »voju hrivu’* Tiďo J. Gašpar, turčiansky mládenec — hezoft. sa nenamáhal vychodiť and len stred­nú školu. Vábilo ho remeslo „prolhaného ná­morníka Pepka” a v ňom sa púšťal na šíre moria, kým nemohol zakotviť na svojej rod­nej zemi, po jej oslobodení zpod maďarské: nadvlády. Zakotvil ako župný notár v Tur­čianskom Sv. Martine. Prolhaného námorní­ka T. J. G. pustili sme na pomerne význam­né miesto vo verejnej správe, hoci nemal ani vzdala«)«, «n! praxe, — mri len preto, že vedel po slovensky e to po prvom prevrat* naučil m l písať po slovensky. Tak išiel pe rebríku k ďalšej sláve. Zo župného notára sa stáva komisárom, potom radcom, hlavným radcom a napokon, pravda, výhradným rad­com, — lebo ešte na Bielu sobotu, keď u* musel utekať b Bratislavy, radi zotrvať pri Nemcoch a sľubuje slávny návrat ich mocí e vlády. S Bacchusom spojený, úspechmi ži-. vota, — opakujem, docielenými s veľkej časti ešte m pokoja a slobody — pomýle­ný, — slúži ej čer tou i proti hlasu rozumu, za zvod onoho rebríka zázračnej kariéry, o ktorom myslel, že končí vo voľajakých nebe­siach. T. J. G. až odtiaľ padá, — aby bol jeho pád veľký.• Saňo Mach, sedliacky chlapec m Sloven- Akého Medená, stal sa kurzívkárom v den­ných novinách. Tu aa dozvie, že Mussolini v Taliansku z novinára to dopracoval až na ministerské predsedníctvo a vodcovstvo. Pre­čo by aj on nemohol byť mini*trom, mini­sterským predsedom, ba vodcom? — To sa mu veľmi zachcelo, keď at odkukal aj roz­beh do vodcovskej slávy u berlínskeho na­tierača. Vodcom bude a vari — panovníkom1 Lenže, keď chce byť Čo ten. ministrom, — musí mať k tomu aj štát. V CSR to nepô­jde, — ale pán profesor Trnka napríklad ho­vorí, že tá CSR m môže oj rozbiť. Dá sa te­da do rafinovaného rozbíjania Republiky! Strašne sa rehú fial, keď mu to v Tukovom procese, ako spoluobvinenému, nedokázali Neodsúdili ho na šiben'cu, ale poslali na slo­bodu. To už človeka posmelí na ďalšie činy! A Saňo Mach sa veru usilovne činí. Vodcom sa stane, hlavným veliteľom, ministrom, — éo na tam, že cez Berlín e Viedeň, po nepo­dareniam pakt»» v Budapešti?! Veliteľ je. minister, •-r- až po tie reťaze na rukách, e ktorých každý mvelf. to si ich orávom >» Slúžil! Kubai«, Gíäívanek, ministri, politici, —kto­že ich vie, ako m všetci voľajú, — všetko sú to svedkovia našej, československej a slo­venskej, veľkej benevolencie s prílišnej slo­body, áno, nestráženej a nedisciplinovanej demokracie! Túto slabosť využili a dali se na pút za kariérou — stoj-čostoj. Osud však. spravodlivý a verný, prestrihol motúz ich «lávy a zatriasol rebríkom Ich túžob a ška­redého vzostupu cez mŕtvoly národných obe­tí. Čaká ich »úd a, hod ešte nerozhodol, — aiy s určitosťou právom píšeme oekrolotf n* Ich zradné kariéry Schôdzky Troch už nebudú 7ruman n aktuálnych otltkaeh — Pre é r «víziou po**up»m*kstf do’iody Washington- — President Spojených štátov Trims* vyhlási! na obvyklej tlačo­vej konferencii, to st neželá ďalšia schôdzku reprezentantov troch veľmoci, lebo súdi, k medzinárodnú situácia tná riešiť organizácia Spojených národov. Táto organizácia prevez­me «voje funkcie v najbližších troch mesia­coch. Prezident si želá úzku spolupráca Spo­jených Štátov s organizáción Spojených náro­dov. Na otázka, či I ostatné mocnosti pod­porujú túto organizácia, whlisil, Sc väčšina národov >1 letá túto spolopráen. Výnimky nechcel uviesť. Truman ďalej vyhlásil, b USA rokujú o revízií postuplmskej dohody, čo m týka administrácie Nemecka. Ku každej zmene Je potrebný súhlas štyroch okupačných mocnosti a USA sa pokúšajú získať tento sú­­hlau Rokovania sa ešte Vedú. Prezident Tru­man prisľúbil, le podá vo vhodnom čase ve­rejné vyhlásenie Prezident Truman vyhlási! na tiažovej kon­ferencii aj to, že podľa Jeho náhľadu nie J* šiadúce, aby sa kongresu predložil návrh o utvorení židovského štátu v Palestína. Juhoslávia republikou Rozhodnutí« Oítsvodárnehe shromaždenl« Belehrad. — Belehradský rozhía* ozná­mil, že juhoslovanské Ostavodamé shromai* denig sa rozhodlo vyhlásiť Juhosláviu za re­publiku a pozbaviť kráľa Petra a dynastiu Karadjordjevičov všetkých práv. Úradným názvom Juhoslávie bude. Juhoslovanská fede­rálna ľudová republika, ktorá sa stane ľu­dovým štátom • republikánskym zriadením a bude spoločenstvom rovnoprávnych obča­nov, ktorí slobodne prejavili svoju vôľu žiť v sjednotenej Juhoslávii. Toto rozhodnutie znamená zrušenie monarchie v Juhoslávii a zavrhnutie kráľa Petrs ti. ■» celého rodu Ka­radjordjevičov Budú povstalci tiahnirf na Teherán? Sltuécl« v Irén« — Moskva sympatizuje * povstalcami, Britovia s vládou Britský diplomatický sbor opnntil hranice Axeťbejdšann, ale je nepravdepodobné, žs povstalci budú tiahnuť na Teherán. V Lon­dýne sa uvažuje • tom, ako sa zachovajú úritoké vojská, keď povstanie nadobudne rozsah občianskej vojny. Prevláda náhľad, to Veľká Británia Je viazaná smluvou o ne­namiešaní aa do Iránskych «tárok. -Vládne nanesení» môže zmeniť toto opatrenie a oča­káva sa. že aa tok I stane. Neočakáva aa iladna zmena pred odpoveďou ruskej vlády na anglo-ameriekú nota. Nepriateľstvo medzi hlavným meatom a severnými kmeňmi Je starého dáta. Moskva sympatizuje s povstalcami. Britovia svládme. S Nemcami u nás zaobchádza sa veľmi dobre Spolupracovníčka švajčiarskych časopisov Schabelitzova v Bratls'ave Bratislava. — Me Márg /eríte Schabelltzo­­vé, spolupracovníčka známych švajčiarskych časopisov „Die Nation”, „Demokrat", ,X>le Tat", „Vor Ovríére", „Vorwärts" atď. priš'a i v týchto dňoch po návšteve Prahy do Bra­tislavy a navštívila tábory v Petržalke a v Patrónke, kde jej návšteve nebola vôbec očakávaná a pripravená. Pri prehliadke kon­štatovala, že tam umiestení fašisti majú pri sebe svoje vlastné veci a majú vlastnú samo­správu. Kuchyne sú čisté a strava sa podobá strave švajčiarskych vojakov. Pani Schabet Itzové pokladá za veľkodušné, ako sa s nVni zaobchádza napriek ich pre­­vínerru, iebo za bývalého nacistického re­žimu by takíto Pudla už dávno nežili a boli zlikvidovaní. Naproti tomu v Bratls'ave sa veľa Nemcov a Maďarov voľne pohybuje. V cudzine sú rozšírené chýry, že v Česko­slovensku je životu nebezpečné hovoriť po nemecky alebo maďarsky. T© všetko do-svedčuje, ž« demokracia ja v čs. ľud« hlbo­ko zakorenená e že sl neosvojuj« oésiíoicfcó metódy nacistické. Nikde nenašla nijaké sto­py nejakého šovinizmu, ale naopak, zistila. Ž# *a prejavuje živý záujem o nemeckú litera­túru a časopisy, vydávané vo Švajčiarsku a o preklady t nemčiny, ako aj vôbec o kul­túrnu výmenu medzi československom s švajčiarskom. Americký rozorovatef náhle opustil Rumunsko B u k u r e S t — Mimoriadny americky vy­slanec v Rumunsku a Bulharsku. Mark Etheridge musel skrátiť svoj pobyt v Rumunsku. Ako dôvod udáva zásah vyššej moci. Etheridge opustil Rumunsko v piatok osobitným lietadlom. 1. decembra 1945, ČO PÍŠUJnI Výsledok rakúskych volieb J* jedinečnou politickou udalosťou v strednej Europe. Ra­kúsky ľud sa manifestačné prihlásil k myš­lienke demokracie a k spolupráci národov v tejto exponovanej časti Európy. Je to veľ­ká rehabilitácia politickej minulosti Rakúska, ie to skvelý nástup na novú cestu. „Svobodné slovo" 28. »». V poslednom čase z j a vily sa v českých no­vinách posmešné zprávy o hasičoch a hasič­stve, ktoré toľko obetuje v prospech blížného. Tieto posmešné vtipy na hasičstvo sú ne­vďačnosť a urážka „Právo lidu” 28. nov. My, roľníci, vieme veľmi dobre, že je hos­podársky celkom neodôvodnené rozlišovať ceny výrobkov podľa veľkosti roľníckych osa dl osti. Je to snaha rozbíjať ľud na dedine vnášať tam nepokoj a rozpory. „Líd demokracie" 28 nov. Dekréty prezidenta Republiky strácajú vše­obecne platnosť šesť mesiacov po svolanf do­časného Národného shromaždenia. teda 28. apríla 194«. Do toho času — ak majú platiť — treba ich znova uzákoniť. A treba tak urobiť Čim skôr a prácu rozumne rozdeliť a obsah preskúmať, lebo mnohé dekréty vykazujú rôzne nedostatky. Naše dočasné Národné zhromaždenie je dosial „popoluškou”! „Právo lidu" 24. nov. Chybou pana Zápotockébo a podobných bojovníkov za ženské práva je, že sa pýtajú len, či žena je dosť vhodná pre tú alebo trnú prácu — a nie, čí tá alebo oná práca je dosť vhodná pre ženu. Práve, napr. práca žieir v priemysle pod kapitalistickým podnikaním bola ostro kritizovaná. Nedostatok pracovných síl následkom odchodu 3 miliónov Nemcov treba vyplniť tým. že sa nám čo najskôr na­rodí nové 3 milióny Cechov! Jediným zdra­vým pred Dokladom vzrastu národa Je sporí a­­daná a slobodná rodina. Treba usporiadal pomery tak, aby čo najviac žien mohlo s* venovať týmto najvlastnejším a najkrajším úkolom manželky a matky. Toto by bolo je­dine sDrávnym riešením našich sociálnych, hospodársrkych 1 národno a štátnopolitických problémov ozajstným pokrokom i v boji za «lobod u s rovnoprávnosť ženy Dr. M. Skácel ▼ „Líniovej demokracii” 2». nov. Nato nervy neznášajú dlhé odklady a za­mlčovanie nášho rozhlasu. Človek si to po­tom maľuje ešte horšie ako to je — nielen v šuškande a šeptande Tak, keď nám náš rozhlas nepovie viac ako rozhlas londýnsky »lebo hamburský, tak nech hlási aspoň toľko *kn ony ; j „Národní cwvobozenť' 27. nov. Ťwäzámkif hrdina Wartin Xfdr» ' Stane ea často, že život niektorého člo­veka je ako romáin. Zriedkakedy sa však stane, že by niekto v dráme na javisku • zabral hlavnú úlohu a stihol by ho potom podobný osud v živote- , „ . , Bolo to ešte po prvej vojne, keď melon r pod j a vori nekýoh Horných Bzinoiaoh, kde už'boly divadelné tradície, a'e aj 00 okolí brali národne veľmi účinnú českú drámu „Stanko V o d i ô k a”.o vodca rnmburskýeh rebelov. Napísala ju hrdí nov® sestra Božena Vodičková-Olsovská Hlavnú úlohu obzvlášť precítene hráva1 vtedy mladý slovenský dobrovoľník z r 1918—1919 Martin K e d r o. Za poslednej vojny «trhol ho však podobný osud ako Stanka Vodičku, skutočnej hrdinskej to postavy rovnomennej drámy. Martin Kedro, rodák z Horných Bzin-ec, hlavný revízor Obilnej «poloČuostĹ obľú­bený ľudový organizátor. so zvláštnymi iniciatívnymi schopnosťami, rázovitá ty­pická postava, známy široko-ďaleko v podjavortnskom kraji — bol obľúbeným spolupracovníkom aj nebohého Dr. Mila­na Hodžu a osobným priateľom a spolu­pracovníkom minietra Janka Ursínyho-Jeho národné presvedčenie a samóétat­­«osť v jednaní samozrejme bo len nútily k ilegálnej činnosti. Takto ako 47*ročný opúšťa svoju rodinu a odchádza hneď na začiatku povstania k partizánom s stáva sa zásobovacím referentom u Miloša Uhra v II Stalinovej brigáde. Nešťast­nou náhodou však gestapáci bo chytili aj s kamarátmi pri Srnčí a odvliekli do Tren ­čína. To však Kedrova sebavedomá a tak ty­pická povaha nezniesla, a dal sa preto na útek. Zlopovestní kati z mučiarne treu čiaoskeho gestapa, sadistickí Nemci však pri tomto pokuse o útek Martina Kedru v Trenčíne dôa 7. novembra 1944 zastrč tili. „ Štefánikov divadelný krúžok v Hor ných Briti ciach, naimfi starší osvedčení herci, z príležitosti výročia fcrasrickej smrti svojho obľúbeného Martina Kedru, brata tiež zabynnvšieho soko’ského pra­covníka a riaditeľa banky z Banskej By­strice, Jána Kedru — známeho národo­hospodára a slovenského šachistu — za* hrali nielen v rodných Horných Brin­­mach. ale tuž aj na okolí spomínanú drá­mu „Stanko Vodička”, ktorého precítene a zo zvláštnej úctv tak k Stankovi Vodič­­kovi, ako i ku Kedro vi — podal Štefan Chorvát-Okresný predseda DS Ján Macúeh — švagor martýrov — prehovoril dojem* nými slovami o bratoch Kedrovcoeh pred početným hľadiskom príbuzných zosnu­lých, v kruhu ich priateľov a partizánov. V nedeľu 25. nov. zahraM „Stanka Vodič­ku" s úspechom v Dol Smi v Sokolovni a chystá sa zájazd aj do P^šťan a i n vo h obcí. Ján Bložka*

Next