Československý Šport, júl-september 1968 (XXII/153-229)

1968-09-17 / nr. 218

■ ■ Ročník XXII., č. 218. 40 hal. BRATISLAVA, utorok 17. IX. 1968. DRUHÁ ČASŤ OLYMPIONIKOV ODLETELA Budeme vám držať palce! V nedeľu odletela prvá časť • V druhej 26 účastníkov • Doc. dr. Vaněk: „Reprezentanti majú zdravé seba­vedomie" • Kozičová: „Chcem sa dostať do finále" • Plachý je stále rovnako „plachý" Ešte nikdy neodchádzala naša olympijská výprava za takých pod­mienok ako na XIX. olympiádu do Mexika. V ned^J'u opustila Prahu pod vedením ÜV ČSZTV O. Hradeoa prvá časť, v ktorej bol päť­­bojár Kupka, müiar Odložil, štvorica boxerov, skupinový vedúci V Múdra, lekár dr. Horák a masér dr. Stejskal. Druhú časť olympijskej výpravy, ktorá odletela v pondelok dopo­ludnia tvorilo 15 veslárov s tré­nerom Janouškom, plavkyňa Kozi­čová s trénerkou Wawrovou, zápas­níci Engel a Kormaňak a atléti Jungwirth, Plachý, Jehličková Daněk. Túto výpravu viedol tréner a bežcov dr. Fišer a psychológ našej olympijskej výpravy doc. dr. Va­něk. NÁLADA REPREZENTANTOV BOLA DOBRÁ — a to je iste potešiteľné. Slzy netiekla, strach z letu nemal nikto ale všetci už mysleli na Mexiko a na nezvyklú nadmorskú výšku. Ako prehlásil dr. Horák, jeden z leká­rov výpravy, v prvom týždni sa môžu objaviť drobné obtiaže, kto je však odolný a dobre preaklima­­tizovaný, nemusí mať starosti. Fak­tom zostáva, že vytrvalci môžu počítať s plným výkonom až po troch-štyroch týždňoch pobytu. A teraz dávame slovo našim olympionikom o ich pocitoch pred ich odletom na OH. A O. Kozičová: „V príprave v tvrdom tréningu som vlastne nemala časť uvedomiť si akékoľvek pocity. Prišlo to až včera, keď som balila kufre. Mojím cieľom je dos­tať sa do finále dvojstovky. Isté je, všetky moje súperky sa stále lepšia. Nebude to ľahké . . . A Trénerka Wawrová: „Pocity? Aké môžem mať pocity, keď som dosiahla cieľ, ktorému som zasvä­tila svoju prácu. Čaká nás však s Oľgou pred vlastným závodom ešte mnoho práce. Účasť vo finále by bola veľkým úspechom.“ ik Tréner veslárov Janoušek: „Po prílete chceme využiť skúsenosti dvojky a dvojskifu, ktorí sa zú­častnili predolympijsk'ého týždňa v Mexiku v minulom roku. Najväčšie obavy mám z nadmorskej výšky — u veslárov sa rozdiel prejaví najviac.“ A Václav Kozák trojnásobný olympionik: „Na OH som odchádzal už dvakrát, ale atmosféra bola aká­si slávnostnejšia. Dnes cítim určitý tieň. Myslím, že naša veslárska partia medailu pri vezie.“ A Jozef Plachý: ,,Je to môj prvý zájazd na takú vzdialenosť, neviem ani poriadne čo všetko ma tam stretne. Doma mi priali úspech, cí­tim sa dobre. Tréner Liška mi klá­dol na srdce, aby som sa nebál súperov a aby som bežal ako nor­málne.“ A A nakoniec slovo povolaného, psychológa dr. M. Vaněka: „Uda­losti posledných týždňov ovplyv­nili psychicky celú našu verejnosť a pochopiteľne aj olympionikov. To sa prejavilo na ich forme, nemohli sa plne sústrediť na tréning, chý­bali preteky. Na druhej strane si ale myslím, že udalosti pôsobia na všetkých členov výpravy ako veľmi silný motív pre zvýšenie, bojov­nosti. Tak ako sa dokázal zjedno­tiť náš ľud, tak sa dal dokopy aj celý olympijský kolektív.“ Ivan Veselý juhoslovanskí profesionálni hokeüsti Pre nás dosť čudná správa pri­chádza z Juhoslávie. Piati hokejoví reprezentanti, a to Feie, Ja«, Rav­­nik, Tišler a Gale odleteli do USA, kde majú hrať za menšie profesio­nálne kluby v St. Louise, Vinsore, Bostone. Za podpis dvojročnej zmlu­vy dostali po 3000 dolárov, kým zvyšných 14 000 hn vyplatia v me­sačných splátkach počas ich pobytu v USA. Juhoslovanskí hokejisti nepatria medzi európsku špičku a ich naj­väčším úspechom bolo prvenstvo v B-skupine na šampionáte v Gre­­nobli. Tam Felca vyhlásili za naj­lepšieho hráča a strelca skupiny a Gale za najlepšieho brankára. No­viny píšu. že odchodom týchto pia­tich najlepších hráčov sa juhoslo-vanský hokej zase dostane na nižší stupienok. -dzo- SOUTH LAKE TAHOE; Ryun posledných 400 m za 52,0 V nedeľu pokračovala kvalifikácia amerických atlétov na OH 1968 vo vysokohorskom stredisku Summit Echo, kvalifikáciou výškárov a semifinálovými behmi na 1500 m. Včera, po uzávierke tohto vydania, mali obe disciplíny na programe finále a to bola súčasne bodka za jedným z najpozoruhodnejších mítingov v histórii tohto odvetvia športu. Limit výškárov bol 205 cm. Z 11 účastníkov sa 10 kvalifikovalo do finále. Medzi nimi držiteľ bronzovej medaily z Tokia John Rambo, Dick Fosbury, Ed Caruthers, Otis Bur­rell, John Hartfield atď. Prvý se­mifinálový beh na 1500 m vyhral Patrick vo. veľmi dobrom čase 3:48,8, pred Liquorim (rovnaký čas) a Divineom 3:49,3. Druhé semifiná­le vyhral Ryun za 3:53,0 (posled­ných 400 m za 52,0) pred von Ru­­denom 3:53,4 a Bairom 3:53,8. Vo finále sa teda stretnú prakticky všetci najlepší míliari USA. Niekoľko výsledkov, ktoré svojho času agentúry nepriniesli: Neil Steinhauer skončil vo vrhu guľou na 5. mieste 19,71, Ken Patera bol 6., keď mu namerali 19,57. V me­­dzibehoch na 110 m prek. namerali Davenportovi 13,3 a Pomphreyovi 13,4, Flowers, ktorý bol vo finále 5. časom 13,7, bol y medzibehu o 0,1 sek. rýchlejší. T. Smith a John Carlos, ktorí ooli hlavnými zástancami bojkotu OH spomedzi čiernych atlétov USA, vyhlásili, že už možnosť bojkotu sa neminula účinkom a poukázala na pomery v ľahkej atletike, ktoré by nemali byť. Carlos dodal, že dnes majú atléti v rámci mužstva oveľa väčšiu samostatnosť a ne­­oodliehajú natoľko rozmarom tré­nerov a funkcionárov. Vyjadril pre­svedčenie, že tento trend bude po­kračovať i naďalej . .. • V rakúskej futbalovej lige vyhral Rapid Viedeň nad Wac­­kerom Innsbruck 2:0. Na obrátku Grausam z Rapidu (v bie lomí bojuje s Eschmiillerom a našim '•■’tonám Urbanom /vpravo). Foto: F. Fink NOMINOVALI PROTI RAKÚSKU ‘ (gd) — Predsedníctvo Slo­venskej futbalovej sekcie schvá­lilo nomináciu dorastencov Slo­venska pre odvetné medzinárod­né stretnutie Rakúsko — Slo­vensko, ktoré sa uskutoční 13. októbra na viedenskom Prátri ako predzápas kvalifikácie pre MS 1970 Rakúsko — NSR. Naši dorastenci vyhrali v apríli t. r. v Senici nad Rakúskom 5:0. Pre odvetu sú v širšej nominácii títo hráči: Svoboda. Žitný, Juraj Polák, Ondruš, Nagy (všetci Slovan), Gál, Kohút, Slovák, Lup­­rich (všetci Inter), Keketi, Zá­vada, Mrva, Mičheler (všetci ČH Bratislava), Herda, Novotný (obaja Topoľčany), Kovács, Ba­ka (obaja Komárno), Piecka, Šrobár (obaja Martin), Chobot (Žilina), Krško a Toman (obaja Prievidza), Tréner Jozef Hodu­­lik vyberie z tohto širšieho kád­ru 16 hráčov, ktorí pôjdu do Viedne. O týždeň neskoršie 20. októbra budú niektorí z repre­zentantov Slovenska hrať v dre­se ČSSR proti Rumunsku v Bra­tislave. -A V nedeľu dopoludnia odlete­la prvá časť našich olympioni­kov do Mexika. Šťastlivci! Celé štyri týždne sa budú môcť pri­pravovať na boje priamo v de­jisku hier. Na prvom obrázku zľava tesne pred odletom na Ruzynskom letisku v Prahe, na druhom s Odložilom sa prišla rozlúčiť Věra Čáslavská, na tre­ťom vidíme poloťažkého boxera Kapína s manželkou, na štvrtom Vladimíra Kučeru v kruhu svo­jich rodičov a na piatom vidí­me moderného päťbojára Kupku, ako si vyberá na cestu naie najčerstvejšie noviny. (Foto: A. Tóth) NOMINÁCIE PRE MEXIKO Vyše 40 francúzskych atlétov ★ FRANCÚZSKO nominovalo na OH 1968 41 atlétov (31 mužov, • 10 žien), 20 šermiarov, 19 futbalistov, 16 plavcov, 17 cyklistov atď. Atléti: 100, 200 a 4x100 m Bambuck, Dele­­cour, Fenouil, Bourbeillon, Pique - mal, 400 a 4x400 m Nallet, Nicolau, Berthould, Boccardo, Carette, 800 m Dufresne, Sibon, 1500 m Nico­las, Boxberger, 5 km Wadoux, 110 m prek. Duriez, Schoebel, 400 m prek. Poirier, 3 km prek. Texereau, Villain, skok do výšky Sainte-Rose, Elliot, skok do diaľky Pani, Co­chard, Ugolin, žrď d’Encausse, guľa Colnard. Beer, desaťboj Anyamah, maratón Combes, chôdza Delerue. ŽENY: 100, 200 a 4x100 m Tellie­­zová, Montandonová, Meyerová, Alayranguesová, 400 m Noirotová, Besoonová, 800 m Dupureuová, výška Bamayová, Deniseová, päťboj Bantegnyová. + NOMINÁCIA plavcov NDR: muži — Matthes, Rother, Hennin­­ger, Katzur, Mann, Müller, Gregor, Herbst, Wiegand, Poser, Gericke, ženy — Seidelová, Steinbachová, Grunertová, Schmucková, Wetzková, Goralové, Lindnerová, Strübingovó, Perthesová, Krauseová, Kohadrtová,­­Wittkeová a Rantzschová. ■A NOMINÁCIA plavcov Francúz­ska: muži — Mosconi, Luyce, Grue­­ner, Ravelinghien, Russeau, Letast, Moreau, ženy — Kersaudiová, Ca­­ronová, Mandonnaudová, Dorlean­­sová, Duprezová, Canetová, Grojea­­nová, Mollierová, Hannerová. Druhý ťah Sportky Ďalších päť šťastných výhercov automobilov V druhom ťahu 37. týždňa Športky vyžrebovali športy: 26 — vo­lejbal, 4 — česká hádzaná, 6 — hádzaná, 12 — kanoistika, 9 — jach­ting, 40 — šerm. Ako dodatkový šport vyžrebovali č. 2 — pästiar' stvo. Súčasne vyžrebovali vecné výhry Športky podané v 37. týždni. osobné autá — na tieto tikety Zberňa_____________________Séria Číslo______________Por, čísilo Pošta Vysoké Mýto, okr. Ústí n. Orlici Rj 842444 454 Pošta Vodňany, okr. Strakonice F j 744592 639 TJ VŽKG Vítkovice Oe 027424 20295 TJ Sparta ČKD Praha Oj 856047 2685 TJ Baník Ostrava OKD Ej 131716 30705 Výherca osobného auta sa prihlási o výhru v zberni, kde tiket po­dal, a predloží diel „A“. (ČSTK) S tretávať známe tváre vo svo jom meste nie je nijaká ra rita. Stretávať však známe tvár v meste valčíkov je nezvyklé. As poň nie v takých množstvách Tváre známe z obrazoviek, či di­vadelných scén, z úradov i inšti­túcií a, žiaľ, i zo športovísk. Na­pokon, prečo nie! Veď Viedeň je prechodná stanica z južných kra­jín Európy smerom k našim hra­niciam ... i opačne. Mesto, ktoré sa stalo aktuál­nym pre našich ľudí v poslednom čase. Žije si naďalej svojím po­kojným tempom, ..gemütlich“, s trochou vzruchu, ktorú spestru­je miestna tlač. Prirodzene o nás. Stretávať na ,.Mariahilf“ hlúčky ľudí, ktorí živo gestikulujú v slo­venčine alebo češtine stalo sa vo Viedni bežným zjavom. Akoby to­to mesto sa stalo ..pridruženým“ mestom našej krajiny. Jeden z našich známych repre­zentantov ma celkom srdečne po­zýval: „Príď do nášho hlavného stanu — v Donauhalle. Bývam v prvej tretine pri mantineli!“ Išiel som. Každý človek v živote prežil mnohé smutné chvíle, chvíle bez­nádeje a zúfalstva, ale — v tej­to hale . . . Ten prvý pohľad — to bol extrakt smútku, ktorý ne­zadržateľne vtláčal slzy do očú. Koncom januára tohto roku bolo v hľadisku nového zimného štadióna v Donauparku len nie­koľko najzaťatejších fanúšik«, krasokorčuliarskeho športu. Uchá­dzači o tituly majstrov Európ\ usilovne kreslili svoje povinné fi­gúry na ľadovej ploche. Rozhod­covia si kresby poctivo zametali líhali na ľad, aby správne odhad li nasadenú os a pravidelnosť Bytom v tretine Potom vyťahovali zo škatúľ „vy­svedčenia“ — prvý krok k úspeš­nej maturite na Engelmanovom storočnom štadióne. Ako chytro sa svet pri tejto ploche zmenil. Hrozné! Skladacie postele uložené do ra­dov nedali poznávať čiary, kedysi rozdeľujúce plochu na tretiny. Vo voľných priestoroch hľadiska ďal­šie desiatky postelí a matracov. A na nich polihujúci. či horlivo diskutujúci so susedom o vyhliad­kach na zajtrajšok. Strach je zlým radcom. Mnohí uviazli v tomto objekte cestou do J. Jedľovský lasti a v mysli hľadajú vyrieše­­úe dilemy: kam a ako ďalej. Ne­­hýbajú, pravdaže, medzi nimi ani akí, ktorí chcú prežiť tú prvú úrku, ani takí, ktorí si prišli oddýchnuť“ za lacný peniaz. Ale ak to býva, že pšenica nie je nikdy bez kúkoľa. Z rečí väčšiny však vyznieva strach vystriedaný s pableskami nádeje. V takomto prostredí ne­má im však kto naliať optimiz­mu. Najmä keď strachu dodáva­jú veľké oči rôzne fámy. nafúk­nuté bubliny. Našiel som ho. Tak ako pove­dal. dér. S celou rodinou. Náš rekor­Vráti sa? Neviem. Bol na vážkach. Dobrý harcovník na športovisku, srdnatý a odrazu — nerozhodný, akýsi stratený, bez ducha. Ako človek, ktorý stratil pôdu pod nohami. Len on? Akože možno stratiť rodnú pôdu pod nohami? Rodný chotár? Všetky tie známe ulice svojho rodiska, známe tváre pria­teľov i súperov. Dá sa toto všet­ko jednoducho hodiť cez pleco bez najmenšieho otrasu vo vlast­nom vedomí a svedomí? Či sa už vlastne skončil svet? Tiesnivé pocity tlačia ako mo­ra. Nie všetky slová padnú na úrodnú pôdu . . . ho Biedny náš národ. Toľko strastí stihlo za uplynulú paťdesiat­­ročnicu. Koľko ľudí vyhnala z rod­ného hniezda nezamestnanosť, hlad nenávisť a závisť. Opäť sa musia otvárať boľavé rany na te­le nášho národa? šej Veď naše miesto je tu, na na­postati. Náš rodný kraj — zo všetkých najkrajší . . . ★ Desiateho t. m. sme v rozhovore s podpredsedom cyklistickej sekcie na Slovensku K, Hatapkom uviedli, že na štvoretapových pretekoch Tour de Bohemia, ktoré sú posled­nou časťou CS, štartujú zo Sloven­ska len cyklisti Interu. Tréner Lok. Rača F. Javorka nás však informo­val, že do N. Boru idú aj 3 jeho zverenci Pátek, Hosťovecký a Ši­mon. (IV) jamesáci v Tatrách Na tohoročnom, v poradí už 44. horolezeckom týždni, ktorý sa ko­nal za nie veľmi priaznivého poča­sia, bolo 237 horolezcov z celej republiky a rad hostí z Rakúska,. Francúzska, Nórska, Dánska, Ho­landska, Anglicka a NSR. Medzi účastníkov zavítal aj jeden zo za­kladateľov JAMESU, a to p. Mly­­narčík zo Žiliny. Na záverečnom stretnutí sa zúčastnil aj predseda Čs. horolezeckého zväzu dr. V.: Lachout z Prahy. Na tomto stret­nutí v kine v Novom Smokovci pre­mietali tiež film o II. čs. expedícii na Hindúkuš. (rou) Spartak Dubnica aj bez olym­pionika, ľahkostredného Stantiena, ktorý už s boxermi odletel do Me­xika. dosiahol v boxerskej extra­­lige pekný úspech, keď v I. kole súťaže v domácom ringu zvíťazil nad obávanou Duklou Olomouc 12:8. Dubničania boli kondične výborne pripravení. Celé stretnutie prebie­halo v znamení taktických manév­rov trénerov a sekundantov — Za­­charu na jednej, H. Netuku na druhej strane. V ringu i okolo neho vládla veľká nervozita, na ktorej bez viny nebol ani ringový rozhodca, v posudzovaní duelov ne-: istý Roman. Všetko zlo vyvrcholilo, keď bodoví vyhlásili domáceho Mlá­­deka za víťaza nad Heczeiom. Na znak protestu vojaci opustili ring a vrátili sa doň až po niekoľkých minútach. Z Dubničanov vo vyni­kajúcej forme zaboxoval Brázdil. Na obrázku ho vidíme vpravo. Svojho súpera, mladého nádejného čs. reprezentanta Procházku, vy­bodoval. (Foto: M. Šmátrala) Ide aj Rača

Next