Kónya Péter - Annamária Kónyová (szerk.): Mezővárosok Magyarországon a koraújkorban (Prešov, 2022)
Annamária KÓNYOVÁ: SLÁVNY RODÁK MOLDAVY NAD BODVOU, MARTIN CSOMBOR SZEPSI
SLÁVNY RODÁK MOLDAVY NAD BODVOU, MARTIN CSOMBOR SZEPSI1 Annamária KÓNYOVÁ Moldava nad Bodvou bola najvýznamnejším zemepanským mestečkom v severnej časti Abovskej stolice. Moldava leží v západnej časti Košickej kotliny v náplavových kužeľoch rieky Bodva. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1255 v znovuzakladajúcej listine jasovského prepošstva. Tu sa uvádza ako dedina Szekeres (ville curiferorum). Dedina patrila ku kráľovskému panstvu Turňa. A teda išlo o slúžnovskú osadu (predium), ktorej obyvatelia vykonávali pre panovníka povoznícku službu, 0 čom svedčí aj pôvodný názov sídla.1 2 V 60-tych rokoch 13. storočia po tatárskom vpáde bola dedina osídlená aj novým, nemeckým obyvateľstvom, ktoré sem prišlo pravdepodobne zo Spiša a podľa nich dostala dedina svoj nový názov Szepsi (Szepesi). Miestni Nemci však dedinu nazývali podľa rieky Molda (dnes Bodva) Moldau. Niekedy v rokoch 1272 - 1274 kráľ Ladislav I. daroval Moldavu Reynoldovi, svojmu najvyššiemu stolníkovi. Tento Reynoldus dostal aj mnohé ďalšie majetky v Zemplínskej a Sabolčskej stolici, medzi nimi aj v Rozhanovciach, podľa čoho sa rod začal nazývať Rozgonyi (páni z Rozhanoviec).3 Status Moldavy sa počas stredoveku menil, v listine z roku 1317 sa spomína ako villa, v dokumentoch z polovice 14. storočia sa jeho obyvatelia označujú ako civitas, cives, v inej listine, takmer z rovnakého obdobia je uvedená ako possesio Scepsy. Od konca 14. storočia sa však už objavuje ako zemepanské mestečko (oppidum). Rovnako bola počas stredoveku striedavo v rukách panovníka a členov rodu Rozgonyi. Obyvateľstvo mestečka sa venovalo hlavne remeselnej výrobe, pestovaniu viniča a dorábaniu vína, čo dokladali aj početné pivnice. Význam 1 Štúdia vyšla v rámci riešenia projektu VEGA 1/0626/21 Horné Uhorsko, špecifický fenomén stredoeurópskeho vývinu v ranom novoveku. 2 Z maďarského szekeres, čo znamená povozník. VARSÍK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny II. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1973, s. 247. 176