Kónya Péter: Thököly Imre. Élete, felkelése és kora (Prešov, 2023)
Annamária KÓNYOVÁ: POVSTANIE IMRICHA THÖKÖLYHO A UHORSKÝ PROTESTANTIZMUS
POVSTANIE IMRICHA THÖKÖLYHO A UHORSKÝ PROTESTANTIZMUS Spolu s povstaleckým vojskom sa navracali aj pred niekoľkými rokmi vyhnaní evanjelickí a reformovaní kňazi, ktorí opäť zaujali svoje niekdajšie fary či školy. Na strane druhej však ešte stále zotrvalo na mnohých miestach napätie aj medzi evanjelickými a kalvínskymi veriacimi. Opäť dobrým príkladom bolo mesto Prešov, kde nový mestský magistrát odmietal kalvínskym veriacim určiť miesto na stavbu vlastného kostola a vznik vlastného cirkevného zboru.14 Nie práve najlepšie vzťahy medzi protestantmi oboch vyznaní vplývali aj z toho, že samotný Imrich Thököly ako oddaný evanjelik presadzoval dominanciu lutherskej konfesie a po ustanovení Hornouhorského kniežatstva v roku 1683 sa štátnou cirkvou stala evanjelická cirkev. Úspešný postup kuruckých vôjsk, ako napäté vzťahy medzi konfesiami, ktoré v podstate medzi katolíkmi a protestantmi prerástli do náboženskej vojny a ďalej eskalovali a komplikovali náboženské pomery v krajine, prinútili panovníka Leopolda I. v roku 1681 zvolať uhorský snem do zadunajského mesta Šopron. Aj keď sa samotný Imrich Thököly rokovania snemu nezúčastnil, prostredníctvom viacerých protestantských delegátov tvrdo presadzoval požiadavku obnovenia náboženskej slobody v krajine. Katolícki delegáti v duchu predchádzajúcich snemov zase tvrdo odmietali o náboženských sťažnostiach a požiadavkách protestantov rokovať argumentujúc hlavne tým, že náboženské záležitosti sú súkromnou záležitosťou a nemôžu byť predmetom rokovania. Protestantskí delegáti však tvrdo trvali na svojich požiadavkách, inak sa vyhrážali opustením rokovania. Výsledkom zdĺhavých rokovaní sa nakoniec stali známe šopronské náboženské články číslo 25 a 26 obnovujúce články o náboženskej slobode z roku 1608 s garanciou práva zemepána. Okrem toho články zrušili reverzy prešporských krvavých súdov a dovoľovali návrat duchovných z exilu. Formálne tak umožnil obnovenie náboženskej praxe obidvoch protestantských konfesií. Už nasledujúci zákonný článok však všetky jeho rozhodnutia výrazne zrelativizoval. Najmä tým, že verejnú náboženskú prax a držbu kostolov protestantom umožnil iba vo vyznačených, tzv. artikulárnych miestach, ktoré boli v zákone priamo vymenované. V tej časti krajiny, ktorá bola pod kontrolou panovníka sa sloboda vyznania protestantov povolila na dvoch tzv. artikulárnych miestach. Po dve takéto miesta boli v stoliciach Vašskej, Šopronskej, Prešporskej, Nitrianskej, Tekovskej, Zvolenskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej, Trenčianskej a Spišskej.15 Teda v tejto časti ostali práva protestantov značne oklieštené a skutočne slobodná náboženská prax ostala do veľkej miery obmedzená. Na území ovládanom kuruckým vojskom, teda v Zalianskej, Vesprímskej, Rábskej, Komárňanskej, Abovskej, Šarišskej, Zemplínskej, Užskej, Berežskej, Ugočskej, Sabolčskej, Satmárskej, Hevešskej, Solnockej, Pilišskej, Peštianskej, Šoltskej, Turnianskej, Gemerskej a Novohradskej stolici, si protestanti obidvoch vyznaní mali naďalej ponechať chrámy, ktoré vtedy užívali. V slobod 14 ŠA Prešov, ŠŽ 2, N 19/1683 List prešovských kalvínov Šarišskej stolici. 15 Kalvínske artikulárne kostoly boli tri: vo Vašskej stolici v obci Felsőőr, v Prešporskej stolici v obci Reca a v Nitrianskej stolici v Nitrianskej Strede. Evanjelické artikulárne kostoly: v Oravskej stolici: Vyšný Kubín, Istebné, Tekovská stolica: Šimonovany, Sľažany, Liptovská stolica stolica: Hýbe, Veľká Paludza, Nitrianska stolica: Nitrianska Streda, Stráže nad Myjavou, Prešporská stolica: Pusté Úľany, Šopronská stolica: Nemeskér, Vodosfa, Spišská stolica: Spišský Hrhov, Toporec, Trenčianska stolica: Uhrovec, Súľov, Turčianska stolica: Necpaly, Ivančiná, Vašská stolica: Dömölk, Nemcső, Zvolenská stolica: Hronsek, Ostrá Lúka. Corpus Iuris Hungarici. 1657-1740. évi törvényezikkek. Budapest 1900, s. 285 - 287. Zákonné články šopronského snemu z r. 1681 213