Evanjelický Posol Zpod Tatier, 1915 (V/5-6)

1915-03-28 / No. 5-6

Str. 66. EVANJELICKY POSOL ZPOD TATIER Čís. 5. a 6. No K Veľkému piatku. ilosť vám a pokoj od Boha Otca a Pána nášho Ježiša Krista. Amen. Mark 15. 37. Ježíš pak zvolav hlasem velikým, pustil duši. Nesmrteľný umrel. Nenávisť Ho zabila, oheň lásky vyhasil Jeho život. Otec obetoval Svojho Syna, priniesol najväčšiu obeť, ktorej napredhodeným, ale veľmi bľadým tieňom je obetovanie Izáka, lebo Otec nebeský hoden bol ovšem najväčšej obete, ale hriešny svet zaslúžil od Boha všetko inšie, len nie obetovanie Vykupiteľa. Syn poslušne vyplnil i v tomto žiadosť Otcovu: aj na Golgatu Ho nasledoval, ani nie tak, ako Abraháma Izák, ktorý nevedel, čo sa s ním diať bude na vrchu Moriah, ale, áno, v povedomí toho, že tam očakáva Ho najpotupnejšia smrť. A ľudia, ktorých Ježiš prišiel vykúpiť, ukrižovali Ho; spáchali ten najhroznejší hriech. Tvrdé bolo smrteľné lôžko Jeho, no tvrdšia a príkrejšia bola obsluha, akú okúsil počas umierania Svojho. Nebolo tu ani znaku po tom, čím chceme uľaviť druhým ich smrteľný zápas. Zlobou Ho napájali, posmechom a nadávaním potešovali. A smrť šesť hodín vyčkávala. Ježiš za šesť hodín mučil sa na kríži. Preto odťahovala snáď smrt svoju podkopmi prácu, lebo cítila, že nemá práva vniknúť do svätého srdca Ježišovho? Či snáď neverila, že premôže život? Alebo možno i ona tŕpla od myšlienky, že sebou má strhnúť nevinného? Úbohá! Svojou váhavosťou len množila Ježišove muky. Konečne predsa po nesmiernych boľasťach zavŕšil Ježiš Svoj život. Ach, ako nariekali nad týmto smutným pádom anjeli, ktorí jednúc na poliach betlehemských spievali radostné hymny! Ako sa ohlášalo nebo od plaču tých, ktorí v noci narodenia Spasiteľa zvestovali radosť veľkú. Ale nech dosť bude z tejto príležitosti nášho bôľu! Nech sa premení náš smútok v pokánie. — Spatrujúc prácu smrti, nech príde nám na myseľ život. Vieme, že cirkev neshromaž­ďuje nás okolo rakve Spasiteľovej preto, aby sme zomretou dušou obstali Jeho kríž. Vtedy — dlä slov Jeho — mrtví po­chovávali by mrtvého, a z toho nemal by osohu náš du­chovný život. Volá nás k usnutému preto, aby sme sa pre­budili k novému životu.

Next