Evanjelický Posol Zpod Tatier, 1920 (X/2-12)

1920-06-01 / No. 6-7

131 »Bude-li Pán chtíti,« toto slovo vychovávalo z ľudí — lud Boží, nesebecký, spravedlivý, nepoddajný. »Budem-li ja chcieť,« v tomto ovzduší bujnie ne­­neíudská tvrdosť a bezcitnosť к nižším, slabším, chudob­ným — a úlisné, bojácné uhýbanie sa a krčenie kolien pred priazňou a svevoľou vyšších, mocných, bohatých. Nuž, ktorú z dvoch výpovedí si vyvolíme? Pozrime na tú prvú z nich. »Bude-li Pán chtíti.« Áno, stane sa s nami len to, čo chce On, všemohúci Boh a laskavý Otec nás. Či mohli by sme veriť, že zle smýšľa s nami! Nebojme sa! Láska, ktorá nám a za nás dala samú seba, je toho nie schopná. A to ona urobila na Golgatě. Stojac tam, môžeme si povedať: »Hľa toho Pán chcel.«- Nič ho ne­nútilo, aby toto podstúpil, len to veliké chcenie Jeho lásky, aby nám pomohol z hriechu k odpusteniu, zo smrti — k životu. A táto, všetku neistotu odzbrojujúca láska vidí nás i teraz, nech sme kdekoľvek. Myslíš, že si sám a opu­stený? Nie,! Ona nás nespustí s očí! Vidíš všade len nenávisť a klam? V Ňom, Ježišovi svojom, nájdeme len pravdu a milovanie! Nedúfaš už, že by ťa čo krásneho mohlo potkať v tomto živote? V Ňom nám kynie šťastie, spokojnosť! Cítiš sa mdlým, hriešnym a biednym? Pa­mätaj : On nechce, aby si taký zostal: »Toho, kdož ke'mné přijde, nevyvrhnu ven. Nebo jsem sstoupil s nebe, ne abych činil vůli svou, ale vůli toho, kterýž mne poslal.« (Jan 6, 37—38.). Ničoho nám netreba, len celú tiaž složiť Jemu к nohám a ísť k Nemu takí, akí sme. »Bude-li Pán chtíti,« On. zachová nám život, hoc by so všetkých strán smrť na. nás hľadela. A »bude-li Pán chtíti« — skoro nás odvolá. Ale nebojme sa ani vtedy. Vezme nás tíško v náručie a prenesie tam, kde smrti už viac nebude, ale bude plno »svetla, blaha a pokoja.« Dľa „Pozdrav z domova“. Kríž Kristov. Aký je široký? Taký široký je kríž Kristov, aký široký je celý tento svet, veď zomrel pre hriechy celého sveta. Písmo hovorí: „Kristus jednou jest obětován k zhlazeni mnohých hříchů.“ (Žid. 9,28.) 9*

Next