Evanjelický Posol Zpod Tatier, 1927 (XVII/1-12)

1927-01-01 / No. 1

2 t Na prahu XVII. ročníka Posla. ozdvihují očí svých к horám, odkudž by mi přišla pomoc. Pomoc má jest od Hospodina... (Žalm 121.) — S pokornou prosbou к Pánovi o pomoc a so želaním najhojnejšieho požehnania Božieho ct. čitateľstvu, v Novom roku začíname XVII. ročník Posla, ktorý prináša predovšetkým zmenu vo svojej redakcii, keďže býv. dlhoročný p. redaktor pre svoju inostrannú veľkú zaujatosť zriekol sa redaktorstva, čo všetci úprimne že­­lieme. Cím bol odstúpivší p. redaktor nášmu Poslu — zprvu čo jeho hlavný spolupracovník a od aug. 1920 čo zodpovedný redaktor, — správne vyzdvihol a pekne ocenil v poslednom čísle m. r. vydavateľský spolok Tranoscius. K jeho úprimným slovám zaslúženého uznania dokladáme so svojej strany íu ešte aspoň toľko: býv. p. redaktor, sám oduševnený, vedel povzbudiť a oduševniť za prácu pri Posle každého, čoho krásnym ovocím a výmluvným svedkom je slušná úroveň ním redigovaných bo­hatých ročníkov a rastúci záujem o Posla v našom evanj. ľude. Ďakujúc srdečne býv. p. redaktorovi za jeho namáhavú, vernú a požehnanú prácu pri Posle, nelúčime sa s ním: ostáva i na­ďalej s nami čo tichý spolupracovník v práci dobrej za svätú vec Ježiša Krista. Redakčná zmena neznačí zmenu v doterajšom duchu a smere Posla. Duch a smer Posla ostáva starý. Posol chce stáť i v budúcnosti vždy v službe najjasnejšej pravdy, pravdy Božej. V nebezpečnej záplave rozličných, Krista križujúcich novín, kníh, letákov, dobývajúcich sa húževnaté i do našich evanj. chalupiek, v krútňave rozvratných hesiel a programov, vo víre cirkvi Pánovej nepriateľských spoločenských pohybov: Posol chce byť roznášačom zachraňujúcich večných hodnôt, šíriteľom zdravých a spasných naúk, bojovníkom a misionárom Kristovým. Burcovať bude evanj. povedomie a svedomie, — zdá sa, že ochabujúce a usínajúce, — nietif lásku, z viery v Pána prýštiacu, lásku, ktorá objíma cirkev, vlasť, národ, svet, viesť bude na jasné výšiny činorodého kresťanského života, aby ľud evanjelia stal sa ľudom zvláštnym — soľou zeme a svetlom sveta... V tomto svojom úprimnom snažení spolieha sa Posol v prvom rade na milostivú pomoc Hospodinovu. Ona nikdy nesklame 1 A spolieha sa i na pomocnú ruku svojich už zapracovaných, i novších spolupracovníkov, rady ktorých potešiteľne rastú. Volá do práce každého! Prosí si mravnej i hmotnej pomoci od všet­kých, ktorým na srdci leží rozkvet mučeníckej cirkvi a blaho slov. evanj. ľudu. Tá pomoc prídel Boh pomáhaj ďalej, ako pomáhal dosiaľ! Redakcia.

Next