Evanjelický Posol Zpod Tatier, 1947 (XXXVII/1-13)
1947-01-05 / No. 1
Vladimír Krivoš: Nový rok — sferý plán „Nebe a země pominou, r ale slova má nikoli nepominou.“ Mat. 24, 35. Nový rok — nový život! Takto slýchávali sme už dávno pred vstupom do nového roku. Túto devízu počúvame z rozhlasu, z prednášok, čítame v novinách, Od Nového roku má zavládnuť nový, rezký život v každom sektore verejného života u nás. 1. januára vstupuje do života zákon o dvojročnom budovateľskom pláne. Má priniesť ozdravenie hospodárstva. má mať efekt materiálny i dosah morálny. Každý opčan v medziach svojho povolania má sa zúčastniť na plnení dvojročného plánu, roľník pri pluhu, robotník v továrni, úradník v kancelárii, každý zvýšením výkonu. Toto je plán dvojročný. Ale my máme budovateľský plán aj hodne starší, skoro dvetisíc ročný. Plán na vybudovanie kráľovstva ducha, kráľovstva pokoja na zemi. Je ním Písmo a v ňom zákon Boží ako pravidlo života, plán Шп4 nosti. Plán, ktorý viedo* ľudí tisíc rokov a pretrvá E veky í „Slova má nikoli nepominou.“ S ním vyriešime ľahko otázku práce: „Kdo nechce dělati, aby také nejedl“ a „Hoden jest dělník mzdy své.“ S ním vyriešime ľahko otázku sociálnu: „Kdo má dvě suk* ně, dej nemajícímu.“ S Bibliou v ruke, lež nie iba tak, so zákonom Božím v srdci, s týmto starým plánom splníme dvo.iročnicu na 100%. Ba viac, — i prekročíme hranice postavené dvojročnicou na ceste do kráľovstva pokoia. „Milovati budeš bližného svého jako seba samého." Týmito je povedané všetko. Tu je naliehavosť i aktuálnosť. Nuž, poďme v novom roku do rezkejšej práce poďfa nášho starého skoro dvetisíc ročného plánu. Ak splníme plán, okrem blaživého pocitu zo šťastne a dobre vykonaného diela neminie nás ani odmena zasľúbená; „Blahoslavený jest ten. o ktorom povedaf možno, že v zákoně Ho** podinově jest libost jeho.“ A tak už ak sme Hospodinu podali ruky, tak pri руе* M. Lístia k : Na novej púti Rok nový zasa, Kriste, prežívať budeme, vo viere, láske, v Tvojom mene, daj Kriste, nech kroky naše sú isté, nápoj duše, stvor nám srdcia čisté ! Na novej žitia púti k Tebe kráčať chceme, posilňuj nás, by sme v Tvojom mene v láske vraveli, o čistote srdca, spolunažívaní, zbav hriechu, keď celých nás maní. Buď pri nás a s nami, Pane, vždy len tvoja vôľa nech sa stane, neopusť synov ani dcéry svoje, veď Tvoji sme večne, a sme deti Tvoje. Sprevádzaj nás Ty sám i v tomto roku, by sme žili Tebe a šli Ti po boku, daj, nech v zdraví, šťastí, rok zas prežijeme, potom v mene Tvojom žiť v novom začneme. ----------,——> ° <—--------------- ' Ivan Brest: Novoročné posolstvo (Evanjelická rozprávka) A zas a jeden rok. Ozvena ,jeho ovlažuje snehom navoňaný chodník, po ktorom sa uberá žobrák. Je len kosí a koža. Otiera ta deravou topánkou o hodváb mäkkého snehu, ktorý ešte stále ta kúdolí a ťažká svojou váhou drevené domky, pričupené k úbočiu. 2 Evanjelický posol zpod Tatier kračovaní hraničného kameňa roku nového do budúcich dní hľadieť môžeme s pevnými nádejami a na rtoch s piesňou: „Vítej, Pan-. rokem novým, ozdob jej svým požehnáním.“ --------------------- Lad. Čoliák: Novoročná súvaha Každý poriadny hospodár koncom kalendárneho roka urobí bilanciu celoročnej činnosti svojej. Skúma prínosy a úbytky, zisky a straty, prospech a škody a nakoniec uzavrie toto'všetko s jasným vyznačením, či gazdoval aktívne alebo pasívne. Je to istý druh spytovania aj vlastného svedomia, aby konštatujúc vlastné nedostatky, prejavené v minulom roku, snažil- sa ich zbavit pre budúcnosť. Vecné zistenie nedostatkov je potrebným skutkom k náprave vlastnej a prejav takejto účinnej ľútosti je zdrojom k zmene k lepšiemu. Čo platí v tomto smere o jednotlivcovi, tobôž platí to mnohonásobne o celku. Súhrn jednotlivcov tvorí celok a keď chceme skúmať nedostatkv celku, núti sa potreba analyzovať každého z nás jednotlivé. Život národa je složitým ústrojom. Je to značné množstvo problémov, či už so stránky biologickej, fyziologickej, sociologickej, hmotnej, duchovnej a pod. Zvládnuť všetky tieto problémy v súborný celok novinársky. je nemožnosťou. Keď sme počuli niekedy učené reči politické, v ktorých rečiach sa kopily slová o dialektickom materializme, liberalizme, socializme, demokracii, humanizme, atď., refrainom našich myšlienkových odrazov na tieto reči bolo vždy, aby sme sostúpili s vysokých plání abstraktných politických úvah a hľadali politiku skutočného života. Človek sám, ako tvor Boží, s jeho starosťami a radosťami, kladmi a zápormi, dobrými a zlými vlastnosťami, hľa kus vďačnej látky pre politický rozbor. Jeho život duchovný a hmotný, jeho včlenenie sa do ľudskej spoločnosti, postoj jeho k inému tvoru ľudskému, štátu. Kto je ten žobrák, čo sa opováži rušit novoročnú idylu svojím úbohým stavom? Je to opravdu žobrák? Bez prístrešia, domova, rodičov, matky, súrodencov, blízkych, kde b y zakotvil v tento, srdcia naše rozplamenújúci čas, ktorý sa pýta Teba brat, ako si sa pripravil pre nový rok? A ty možno odpovieš, bol som sa pomodlit, zaspievať, vypočuť novoročnú kázeň, alebo v srdci si povieš, veď som ho čakal v kruhu známych na Silvestra. A viac sa nepýtaš vlastného svedomia, či je spokojné so stavom, do akého ho priviedla tvoja silvestrovská nálada. Со myslíš drahý brat, kto je ten poľutovaniahodný žobrák, ktorý v taký nepríhodný čas, kráča so sklonenou hlavou popred tvoje okná? Chcem Ti pomôcť. Nepovažuj ma za radcu, za lekára, za proroka, za kňaza, som len úbohý človek, ktorého srdca sa dotkol Lekár, ktorého zrod si svätil pred niekoľkými dňami. Nevrav o mne ako o človekovi, ktorý rozsieva semä večného kráľovstva, ale predstav si ma ako chlapca, ktorý sa hrá s včielkou len preto, že nosí mnoho medu do klátov svojho otca, a ktorý med on ľúbi. Možno'sa ti zdajú divnými moje myšlienky ako aj stavba môjho Novoročného posolstva. Počkaj, hneď Ti to vysvetlím. Áno, som chlapec ihrajúci sa s včielkou v kalichu rozpuknutého kveta. A potom, keď včielka nedopriala mi radosti pozorovať jej prácu a pichla ma žihadlom pod oko, že mi opuchlo, zaplakal som. Prečo? Lebo som sa chcel len dívať na včielku, ako opyľuje kvit. Nechcel som jej ublížiť, ani vziať jej drahocenný poklad pyľu. Nie, chcel som sa len pokochať s kvetom, v ktorom seýela. A povedz mi brat môj, hrešil som tým? Veď som bol iba nevinným deckom, ktorého oči žiaria zorou a líca rudnú krvavou pivóniou. A predsa som bol potrestaný, lebo som rušil zákon prírody o živote hmyzu. Chcel som ukradnúť len pohľadom z medu, lebo som ho ľúbil a bol som deckom. A teraz sa ťa pýtam, milý brat, či i ty nekradneš svedomiu jeho vzácny poklad — mravnú vyrovnanosť, keď hľadáš uspokojenie, pobavenie v ovzduší, infikovanom alkoholom a oplzlými rečami silvestrovskej nálady? Tu staviaš plány do budúcnosti