Expres, iulie-septembrie 1972 (Anul 4, nr. 27-40)
1972-07-01 / nr. 27
ČÍSLO 27 Poplach v NATO V hlavnom stane paktu NATO, neďaleko belgického hlavného mesta Bruselu, bol v minulých dňoch poplach. Nie obyčajný, lež poplach „prvého stupňa“! Vyvolala ho posádka vrtuľníka špeciálnej bezpečnostnej služby NATO: vrtuľník ustavične krúži nad budovami hlavného stanu, dňom i nocou pozoruje kraj okolo a hlási všetko podozrivé. Pred niekoľkými dňami hlásila posádka vrtuľníka: — Skupina neznámych ľudí v oblasti hlavného stanu! Správajú sa viac ako podozrivo! Kopú akési jamy! A tak v hlavnom tstane NATO okamžite vyhlásili poplach, dokonca poplach „prvého stupňa“. Bezpečnostní dôstojníci boli presvedčení, že ide o skupinu nebezpečných zahraničných špiónov, ktorí chcú vykopať tunel až >'pod hlavný stan NATO buď preto, aby takto prenikli k tajným pancierovým skriniam a zmocnili sa superprísne stráže- Tri z mnohých ných tajomstiev NATO, buď, a to by bolo ešte horšie, aby položili v útrobách zeme bomby a výbušniny a vyhodili celý hlavný stan NATO do vzduchu! Poplach „prvého stupňa“ teda vyhlásili a bezpečnostné orgány NATO okamžite aj zakročili proti „neznámym sabotérom“. Ukázalo sa, že to bola skupina belgických archeológov, ktorá v oblasti neďaleko hlavného stanu NATO objavila vyše 4000—ročné nálezisko starej, tzv. michelsbergerskej kultúry. Francov pomník Fašistickí diktátori mali odjakživa vellkášske sny. Jedným z nich bola aj ich túžba zanechať po sebe „večnú, nehynúcu pamiatku“, ktorá by ich navždy pripomínala ľudstvu. Španielsky diktátor Francesco Franco má tiež takýto sen: chce dať postaviť „najväčší robotnícky pamätník na svete“! Chce ho dať postaviť na vrcholci 984 metrov vysokého vrchu Puesto-Rey, v pohorí Alcarria, v provincii Guadalajara. Teda práve v provincii, kde za občianskej vojny padli tisíce španielskych robotníkov — v boji proti francovským fašistickým hordám! „Pamätník“ je už riadne naplánovaný a v okolí diktátora Franca o ňom vyhlasujú: — Bude ešte vyšší ako Socha slobody pred New Yorkom! Podľa plánov Francov „pamätník robotníkov“ má byť vysoký 54 metrov, čo je naozaj o 6 metrov viac ako výška Sochy slobody. V prízemí „pamätníka“ má byť veľké múzeum, v hlave sochy, predstavujúcej „robotníka“, má byť kaviareň, kým na okrajoch klobúka na hlave má byť „vyhliadková promenáda“. Všetko je už presne naplánované, prekalkulované, „pamätník“ majú začať stavať už v najbližšom čase. Francovci právom porovnali tento „pamätník“ so Sochou slobody v New Yorku: tak ako Socha slobody už dávno nie je symbolom slobody, Francov „pamätník“ nie je a nikdy ani nebude symbolom španielskeho robotníka. Lebo to by socha musela predstavovať spútanú, umučenú postavu španielskeho robotníka, s výrazom odporu a opovrhnutia pre diktátora Franca a jeho režim! Vyspieva si kreslo? Americký filmový herec, spevák, podnikateľ (a muž, ktorý mal a ešte i dnes údajne má styky s povestnou mafiou USA), Frank Sinatra, figuruje ešte stále na stránkach amerických novín, hoci jeho herecká a spevácka kariéra pomaly už končí... Teraz sa jeho meno znova zjavilo, a to v súvislosti s novembrovými prezidentskými voľbami. Svojho času bol Frank Sinatra „demokrat“ a aktívne sa zúčastňoval na predvolebnej kampani Johna F. Kennedyho. Neskôr však odskočil od demokratov a teraz sa pridal k republikánom: bude kortešovať za znovuzvolenie terajšieho prezidenta R. Nixona. Pravda, nie zadarmo: ak Richard Nixon vyhrá novembrové prezidentské voľby, sľúbil vraj Frankovi Sinatrovi post amerického veľvyslanca v Ríme (Sinatra, ako je známe, pochádza z talianskej rodiny). No keď Nixon v novembri nebude mať úspech, Sinatra sa pokúsi získať post guvernéra štátu Kalifornia, kde je teraz guvernérom tiež bývalý filmový herec Reagan. — Som predsa filmový herec ako bol Reagan a myslím si, že som oveľa lepší herec ako on — okrem toho som aj spevák, no a Reagan spevákom nebol... Dvojmesačná cesta predsedu kubánskej revolučnej vlády a prvého tajomníka Komunistickej strany Kuby Fidela Castra, počas ktorej navštívil tri africké krajiny a sedem socialistických krajín Európy, sa stretáva so živým ohlasom nielen v Európe, ale aj v celej Latinskej Amerike. Mnohé latinskoamerické noviny pripomínajú v tejto súvislosti aj nedávnu veľkú a významnú cestu Fidela Castra do Chile a Peru a v komentároch konštatujú: Kubánska revolúcia sa presadzuje čoraz úspešnejšie aj medzinárodne, revolučná Kuba svojou výstavbou, hospodárskymi úspechmi a politikou víťazne obstála aj proti nerealistickej politike blokády Spojených štátov a fakticky ju už dávno prelomila. „Stále viac delegácií Latinskej Ameriky prichádza na Kubu — konštatujú noviny — stále viac kubánskych delegátov odchádza na rôzne latinskoamerické stretnutia. Stále užšie vzťahy medzi Kubou a ostatnou Latinskou Amerikou rozbíjajú a oslabujú blokádu. Revolučná Kuba má dnes mnohostranné styky s Chile, Mexikom, no rozširujú sa aj styky s Peru, Panamou, v poslednom čase aj s Argentínou, Portorikom a ďalšími krajinami.“ Sovietska, bulharská, maďarská, poľská, rumunská tlač, ako i tlač NDR, v komentároch k návšteve Fidela Castra vyzdvihovala najmä tieto momenty: „Socializmus sa buduje už na troch kontinentoch: v Európe, Ázii i Amerike. Krajiny socializmu tvoria svetový systém, ktorý od roku 1959 zahrňuje už štrnásť krajín. Vtedy, pred trinástimi rokmi, vykročila po ceste socializmu aj štrnásta krajina — a prvá v Amerike — Kuba.“ „Kuba, malá ostrovná krajina v bezprostrednej blízkosti Spojených štátov, vedela uchovať moc ľudu, výdobytky revolúcie a nezávislosť aj proti stálej americkej agresii. Stala sa žiarivým príkladom toho, že na ceste k socializmu možno zlikvidovať stáročné kolonialistické dedičstvá a nespravodlivosti — že z niekdajšej zaostalosti možno vybudovať nový, slobodný a šťastný život.“ Noviny OTČESTVEN FRONT, NÉPSZABADSÁG, TRIBUNA ĽUDU, NEUES DEUTSCHLAND i ďalšie noviny socialistického tábora z príležitosti návštevy Fidela Castra v jednotlivých socialistických krajinách Európy zdôrazňovali, že „kubánska zahraničná politika svojou veľkou aktivitou pomáha splniť historické poslanie krajiny: boj za socializmus, pokrok a mier“. V týchto dňoch to žiarivo dokazuje aj veľká cesta Fidela Castra po krajinách socialistického tábora mieru. Budapeštiansky týždenník MAGYARORSZÁG k tomu napísal: „Aj táto návšteva je vyjadrením úzkeho a trvalého spojenectva Kuby s ostatnými krajinami socialistického sveta. Budovateľské nadšenie kubánskeho ľudu, jeho rozhodnosť a obetavosť sa spája 'so všestrannou, nezištnou pomocou Sovietskeho zväzu a ostatných socialistických krajín pomáha tak Kube k ďalšej ceste vpred.“ V zahraničnopolitickom týždenníku NDR HORIZONT člen sprievodu" Fidela Castra takto charakterizuje význam cesty: — Naša delegácia navštívila už viac revolučných a socialistických štátov a navštívi aj ďalšie. Tieto návštevy sú odzrkadlením úrovne našich medzinárodných vzťahov, našich dobrých vzťahov s revolučnými hnutiami v socialistických krajinách a predovšetkým v Sovietskom zväze. Vzťahy medzi Kubou a bratskými krajinami sa rozvíjajú na základe princípov marxizmu-leninizmu, na základe spoločných cieľov pri výstavbe socialistickej spoločnosti a medzinárodnej solidarity. Návštevy našej straníckej a vládnej delegácie na čele s predsedom kubánskej revolučnej vlády a prvým tajomníkom Komunistickej strany Kuby Fidelom Castrom predstavujú vyvrcholenie týchto priateľských, vskutku bratských vzťahov. Priebeh návštevy Fidela Castra a jeho sprievodu v jednotlivých socialistických krajinách tieto slová plne potvrdzuje. Jaime Crombet, člen sprievodu Fidela Castra a prvý tajomník Zväzu komunistickej mládeže Kuby, zhrnul svoje dojmy a skúsenosti z priebehu veľkej cesty Fidela Castra po socialistických krajinách: — Je mimoriadne dobrým a príjemným pocitom stretávať sa na každom kroku s úprimnou láskou našich priateľov v sociališWčííých krajinách, zoznamovať sa na mieste s úspechmi socialistickej výstavby, ktoré nám ponúkajú toľko osožných skúseností. Silne na nás zapôsobila najmä aktivita mladých, ich činorodá práca, ich úspechy v priemysle i v poľnohospodárstve, zapôsobili na nás aj nádherné prírodné krásy krajín. Dvojmesačná cesta Fidela Castra po siedmich európskych socialistických krajinách znova potvrdzuje pevnosť úzkych bratských vzťahov medzi revolučnou Kubou a ostatnými socialistickými krajinami. Krátko pred svojou veľkou cestou Fidel Castro o týchto vzťahoch vyhlásil, že sú pevnejšie ako kedykoľvek predtým: „sú pevné, úprimné a trvalé preto, lebo spočívajú na základoch princípov marxizmu-leninizmu“. ĎALEKÁ CESTA K PRIATEĽOM NAJBLIŽŠÍM • ČO OSTALO Z BLOKÁDY USA • OHLAS V LATINSKEJ AMERIKE • SILNÉ DOJMY NÁVŠTEVNÍKOV GEHLEN PRED StD? Bývalého všemocného šéfa tajnej služby a špionáže Nemeckej spolkovej republiky, Hitlerovho vedúceho špionáže proti Východu, neskoršie generála Reinharda Gehlena obvinili, že sa za svojej aktívnej činnosti dopustil zločinu. Štátna prokuratúra krajského súdu v Mnichove dostala v týchto dňoch udanie, podľa ktorého sa generál Gehlen vo funkcii vedúceho tajnej služby „Bundesnachrichtendienst“ (BDN) previnil pasivným úplatkárstvom: prijal od americkej špionážnej centrály CIA 250 000 západonemeckých mariek a použil ich pre svoje osobné ciele. Ako sa zistilo, z „daru“ CIA si Gehlen zakúpil pompézny stavebný pozemok na stavbu luxusnej vily v mestečku Berg pri Starnbergerskom jazere. K úplatku zo strany CIA došlo v čase, keď v Bonne sídlil spolkový kancelár, príslušník CDU, ktorý vtedy mohol nariadiť proti Gehlenovi disciplinárne pokračovanie, no nenariadil ho... V oficiálnom udani sú aj rôzne dôkazy pre tento korupčný škandál okolo Gehlena, medzi nimi opisy úradných záznamov v pozemkovej knihe, ako aj mená a adresy siedmich svedkov z NSR i zo Spojených štátov. Na listine svedkov, ktorí môžu Gehlenovo úplatkárstvo dokázať, figuruje aj popredný londýnsky novinár európskeho mena. Vo viacstránkovom písomnom udaní na Gehlena sa o. 1. žiáda, aby sa mnichovská prokuratúra pri vyšetrovaní tejto korupčnej aféry odvolala na dohodu o právnej pomoci, uzavretú medzi USA a NSR, a vypočula ako svedka aj riaditeľa americkej špionážnej organizácie CIA a vedúceho Intelligence Ressource Advisory Commitee USA — Richarda Helmsa (Washington, D. C., Fessenden Street č. 3901). Richard Helm má potvrdiť na základe úradných pokladničných záznamov CIA, že americká špionážna centrála naozaj vyplatila Gehlenovi 250 000 mariek: v účtovných knihách CIA je o tom presný záznam. Podľa paragrafu č. 331 trestného zákonníka, platného v Nemeckej spolkovej republike, pasívne úplatkárstvo štátneho úradníka možno potrestať väzením — do piatich rokov. 1 VOLKSSTIMME, Viedeň extpres Týždenník svetových aktualít a zaujímavosti Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislave 0 Šéfredaktor Codovít PETROVSKY ® Graficky upravujú Ivan HOJNY a Dušan ROGEL 0 Redakcia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefónne čísla 450-70, 472-73 a 462-61, telef. číslo šéfredaktora 477-65 ® Administrácia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefón 477-65 Q Tlač: Západoslovenské tlačiarne, n. p., Bratislava, Dukelská 51 ® Rozširuje Poštová novinová služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava, Gottwadovo nám. 48/VI1 O Cena jednotlivého čísla Kčs 4,—. Štvrťročné predplatné Kčs 52,—. Ročné predplatné Kčs 208,—. Neobjednané a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia.