Expres, ianuarie-martie 1973 (Anul 5, nr. 1-13)

1973-01-06 / nr. 1

(SSLO 1 ŽIVOTNÝ CIEĽ­­PRÁCA A BOJ (Dokončenie z 1. strany) venskej republiky v roku 1939 sú­druh Gustáv Husák pracoval v ile­gálne) Komunistické) strane Slo­venska. Stal sa členom straníckeho vedenia v Bratislave. Mal na sta­rosti predovšetkým ilegálne skupi­ny komunistické] Inteligencie a Stu­dentstva. Za komunistickú činnosť bol štyri razy uväznený. V roku 1943 vytvorili súdruhovia: Karol Smidke. Gustáv Husák a La­dislav Novomeský V. ilegálne ústredné vedenie KSS, ktoré obnovi­lo perzekúciou hlboko narušenú organizačnú štruktúru strany a >v súlade s politickou líniou moskov­ského vedenia KSČ vytvorilo z Ko­munistické] strany Slovenska Jedinú organizovanú masovú a akcieschop­nú silu protifašistického a národno­oslobodzovacieho zápasu na Sloven­sku. Súdruh Gustáv Husák z pove­renia V. ilegálneho ústredného vedenia KSS a ako jeho představi­tel rokoval s antifašistickými skupi­nami nekomunistického odboja. Rozhodujúcim podielom sa zaslúžil o vytvorenie vrcholného celonárod­ného Jednotného odbojového centra — Slovenskej národne] rady. Bol spolutvorcom programu, ktorý pri­jala SNR a ktorý vošiel do dejín ako Vianočná dohoda z roku 1943. Je] signatári sa zaviazali cestou ozbrojeného fudového vystúpenia zvrhnúť fašistický režim na Sloven­sku a obnoviť československú re­publiku ako Jednotný, fudový a sku­točne demokratický štát. v ktorom sa budú riešiť ekonomicko-sociálne požiadavky robotníckej triedy a os­tatných pracujúcich, vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi na princípe rov­ností a rovnoprávnosti, a ktorý sa bude zahraní čno-politicky opierať o spojenectvo a príatefstvo so Soviet­skym zväzom. Gustáv Husák spolu s ostatnými členmi ústredného vedenia KSS a Slovenskej národnej rady stál na čele príprav Slovenského národné­ho povstania a od začiatku SNP pa­tril k jeho najvyšším predstavíte lom. Stal sa členom predsedníctva a podpredsedom SNR a povereníkom vnútra. Dňa 17. septembra 1944 sa v Banskej Bystrici uskutočnil zjazd KSS, na ktorom došlo k zjednoteniu so sociálnou demokraciou. Zjazd prijal Gustávom Husákom koncipo­vané a celým vedením KSS schvá­lené dokumenty — hlavný referát a rezolúciu. Gustáv Husák bol zvo­lený za člena ÚV KSS, Jeho pred sedníctva a za podpredsedu Komu­nistickej strany Slovenska. Po za­tlačení povstania do hOr pokračoval súdruh Gustáv Husák natfalej v or­ganizovaní protifašistického a ná­rodnooslobodzovacieho zápasu Tudu Československa. Od konca Januára do 18. februára 1945 rokoval v Mos­kve s Klementom Gottwaldom o úlohách komunistickej strany v je] boji za definitívnu porážku fašizmu a o rozvoji národnodemokratickej revolúcie. Po návrate na územie vý­chodného Slovenska oslobodeného Sovietskou armádou, pôsobil v Ko­šiciach. Prispel k obnoveniu činnos­tí KSS. Do príchodu Karola Šmld­­keho viedol Je] ústredný výbor, pri­pravoval prvú pracovnú konferenciu KSS v Košiciach a predniesol na nej hlavný referát. V marci 1945 sa súdruh Gustáv Husák ako vedúci delegácie Slo­venskej národne) rady zúčastnil v Moskve na rokovaniach s predsta­viteľmi československého odboja v zahraničí. Na tomto rokovaní sa dohodol program a zloženie prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov. Pôsobil v rôznych štátnych funk­ciách a po voľbách v máji 1948 sa stal členom Ostavodarného Národ­ného zhromaždenia a na návrh pred­sedu vlády Klementa Gottwalda v auguste 1946 predsedom Zboru po­vereníkov. Bol vedúcou osobnosťou v ostrom politickom zápase komu­nistickej strany a celého revolučné­ho hnutia s reakčnými silami sú­stredenými na Slovensku v Demo­kratickej strane a významne sa za­slúžil o Ich politickú porážku priebehu riešenia hlbokej politickej v krízy na Slovensku v rokoch 1947 a 1948. Po Víťaznom februári, o úspešný priebeh ktorého na Sloven­sku sa súdruh Husák výrazne za­slúžil, pracoval naďalej vo výsokých straníckych funkciách a vo funkcii predsedu Zboru povereníkov. Na IX. zjazde KSČ v máji 1949 bol sú­druh Husák zvolený za člena ÚV KSČ. Koncom marca 1950 bol súdruh Husák podrobený neoprávnenej kri­tike, v máji toho istého roku odvo­laný z funkcie predsedu Zboru po­vereníkov, v dôsledku vykonštruova­ných obvinení z buržoázneho na­cionalizmu zbavený najvyšších stra­níckych funkcií na Slovensku. Vo februári 1951 ho zatkli a v nezákon­nom procese na Jar roku 1954 odsú­dili na doživotie. V máji 1960 bo! na základe amnestie podmienečne prepustený na slobodu. Na aprílo­vom plenárnom zasadnutí ÚV KSČ roku 1963 bol proces proti súdru­hovi Gustávovi Husákovi vyhlásený za nezákonný a na pléne ÚV KSČ v decembri toho istého roku strana odmietla ako vykonštruované a) zá­very IX. zjazdu KSS o takzvanej buržoáznonacionalistlckej úchylke v Komunistickej strane Slovenska. Po rehabilitácii od roku 1983 do roku 1968 súdruh Gustáv Husák pracoval vedecky v Slovenskej akadémii vied. Súdruh Gustáv Husák bol aktív­nym bojovníkom proti nedostatkom, chybám a deformáciám, ktoré od päťdesiatych rokov prehlbovali krí­zový vývoj v strane a spoločnosti. Viedol principiálny zápas za mar­­xistícko-leninské riešenie nahroma­dených problémov. V apríli 1968 sa stal predsedom československej vlá­dy, avšak revizionistické a pravico­­vooportunlstické sily, ktoré postup­ne ovládli vedenie KSČ, znemožňo­vali Jeho návrat do aktívnej práce v straníckych funkciách. Keď sa 21. augusta 1968 vďaka internacionál­ne) pomoci bratských socialistic­kých krajín podarilo zmariť kontra revolučné zámery pravicovooportu­­nistických a antlsocialistických síl v strane a v spoločnosti, súdruh Gustáv Husák sa zúčastnil s Pred­sedníctvom ÚV KSČ na moskov­ských rokovaniach o riešení hlboké­ho spoločensko-polltického rozvratu v Československu. Po návrate do vlastí dôsledne prebojúval prijaté dohody. V Ich duchu významne ovplyvnil už druhú časť mimoriad­neho zjazdu KSS koncom augusta 1968 orientáciou na postupné pre bojovanie marxlsticko-leninského vý chodlska z hlbokej krízy. Bol zvole­ný za prvého tajomníka ÚV KSS. Dňa 31. augusta 1968 sa stal čle­nom ÚV KSČ a Jeho predsedníctva a neskôr aj členom výkonného vý­boru predsedníctva ÚV KSČ. Po au­guste 1968 sa postupne formovali a zjednocovali marxistícko-leninské sily v strane a spoločnosti, ktoré boli odhodlané brániť vymoženosti socializmu v Československu, obno­viť revolučný, dôsledne marxistic­­ko-leninský a internacionálny cha­rakter strany, upevniť a prehĺbiť naše triedne zväzky s bratskými ko­munistickými stranami a socialistic­kými štátmi a mobilizovať pracujú­cich do boja za prekonanie pravico­vého a antisociallstíckého nebezpe­čenstva politickými prostriedkami. V tomto procese súdruh Husák na čele Ústredného výboru KSS 1 v or­gánoch ÚV KSČ zohral významnú úlohu. Na plenárnom zasadaní ÚV KSČ 17. apríla 1969 sa vytvorilo nové vedenie Komunistickej strany Československa a súdruh Gustáv Hu­sák bol zvolený za prvého tajomní­ka ÚV KSČ. Na čelo strany bol po­stavený človek čestný, principiálny, skúsený, prezieravý a koncepčný politik, plne oddaný strane, robot­níckej triede a ľudu našej vlasti, komunista hlbokého internacionál­neho cítenia. Nové vedenie strany už v máji 1969 vypracovalo a presadilo mar­­xisticko-leninskú koncepciu riešenia hlbokej krízy v strane a politického a morálneho rozkladu cele) česko­slovenskej konsolidácie spoločnosti. V procese sa zjednotili všetky marxlsticko-leninské sily v strane, očistili sa Jej rady od pravícovo­­oportunistických a revizionistických elementov, obnovila sa Ideová, or­ganizačná a akčná Jednota, obnovili a prehĺbili sa bratské vzťahy KSČ a KSSZ a ďalšími komunistickými a revolučnými stranami. Ostane his­torickou zásluhou vedenia KSČ na čele so súdruhom Gustávom Husé­­kom, že komunistická strana sa sta­la opäť pevnou revolučnou a vedú­cou silou Iudu Československa. Do­šlo i k upevneniu a rozšíreniu in­ternacionálnych zväzkov medzi ľu­dom Československa a krajinami socialistického spoločenstva, najmä so Sovietskym zväzom, čoho výraz­ným potvrdením sa stala sovietsko­­československá Zmluva o priateľ­stve, spolupráci a vzájomne) pomo­ci z mája 1970. XIV. zjazd KSČ v máji' 1971 po­tvrdil správnosť politickej línie ÚV KSČ od apríla 1969. G. Husák sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSČ. Od decembra 1968 do novembra 1971 bol poslansom Slovenskej národnej rady a od vzniku československej socialis­tickej federácie poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR. V apríli 1969 sa stal hlavným veliteľom Ľudových milícií ČSSR. V januári 1971 bol zvolený za predse­du Ústredného výboru Národného frontu ČSSR a za člena predsedníc­tva ÚV NF ČSSR. Od volieb v no­vembri 1971 je poslancom Snemov­ne ľudu Federálneho zhromaždenia. Súdruh Gustáv Husák Je autorom veľkého množstva článkov a štúdií, ktoré publikoval v slovenských a českých denníkoch, časopisoch zborníkoch, ako a] v tlači bratských a strán v socialistických krajinách. Napísal niekoľko kníh a publikácií. Za svoju politickú a štátnickú činnosť bol súdruh Gustáv Husák vyznamenaný mnohými českoslo­venskými a zahraničnými radmi a vyznamenaniami. Súdruh Gustáv Husák venoval ce­lý svoj život rozvoju komunizmu a našej socialistickej vlasti, za čo mu právom patrí naša vďaka a úcta. Preto v deň Jeho životného Jubilea zalietajú k nemu pozdravy z cele] našej vlasti. Jednotlivci a kolektívy pozdravujú Jubilanta nielen zdravi­cami, ale najmä pracovnými záväz­kami. A to Je tá najkrajšia oslava. R. Snímka ČSTK Zahraničnopolitický nový rok Rok 1972 bol rokom velkých iniciatív socialistického spo­ločenstva štátov, ktoré priniesli prvé hmatatelné výsledky, aj keď zväčša dvojstranné, hod s mnohostranným dosahom. Rok 1973 by mal priniest už ďalekosiahlejšie plody miero­vého úsilia mnohostrannej závažnosti a záväznosti. Rok 1973 by mal byt predovšetkým predelom v európskej situácii. V prvej polovici roka sa chystá prvá celoeurópska konferencia v dejinách nášho kontinentu — o európskej bezpečnosti a spolupráci, ktorej praktickú prípravu začali velvyslanci 34 štátov v Helsinkách. Sú možnosti, aby sa, pravdaže oddelene od politickej konferencie a v inej zostave, začalo uvažovat o obmedzení armád a výzbroje v Európe, predovšetkým v strednej. A keď sme už pri Európe, očaká­vame, že Nemecká spolková republika bude normalizovat svoje vztahy s tými socialistickými štátmi, s ktorými ešte normálne vztahy nemá, najmä s československom, a to ne vyhnutným anulovaním mníchovského diktátu. V Ženeve majú pokračovat sovtetsko-amerlcké rokovanta o obmedzení strategického zbrojenia, čo je síce dvojstranná a predsa nielen dvojstranná záležitost. Doterajšia čiastková dohoda, dosiahnutá minulý rok, by sa mala rozšírit na celý komplex problematiky. Chystajú sa na tento rok dôležité sovietsko-japonské rokovania o mierovej zmluve, ktorých vý­sledok by mohol byt nielen ukončením lednej dvojstrannej kapitoly, ale aj kvádrom do stavby nových vztahov v Ázii, projektu, o ktorý sa usiluje Sovietsky zväz. Nerobíme však diplomatický kalendár nového roku, chceme len naznačit, aké možnosti sa črtajú, aby sa rok 1973 dôstojne zapísal do análov dejín. Nehovoria z nás viac želania, ako logika realtty? Karika­turista francúzskeho denníka Le Monde nakreslil vo vianoč­nom čísle, ako Ntxon a Kissinger sedia pri stole nad miero­vou holubicou, namiesto nad tradičným vianočným moria­kom. Biely dom dal úder nádejám, že do nového roku vojde ľudstvo bez vojny vo Vietname. Hoci Ntxonov poradca Ktssin­­ger už hovoril 15. decembra, že mier vo Vietname je na do­sah ruky. Hoci text dohodí/ už bol dohodnutý. Hoci dátum podpisu určil sám americky prezident. Práve v dňoch okolo Vianoc dal Nixon zhodli koberce bômb na mestá Vietnamskej demokratickej republiky, hod výbušná sila bômb, ktoré americké letectvo zhodilo na túto malú krajinu, už oveľa prevýšila megatony bômb, ktoré USA použili na všetkých frontoch druhej svetovej vojny. Nedal nič ani na protesty pápeža, ktorý v troch prejavoch za se­bou sa kriticky vyslovil o barbarstve vo Vietname. Protesto­ván aj spojenct Washingtonu z NATO. Aj neutrálne krajiny, švédsky premiér Palme prirovnal americké výčiny vo Viet­name k nacistickým. Z Bieleho domu hovoria, že si „vynútia mter" bombardo­vaním. Trúsia chýry, že do 15. januára, keď sa oficiálne končí prvé obdobie Nlxonovho prezidentovania a začína sa druhé, si USA vynútia „mier“, aby vraj americký prezident dodržal sľub, ktorý dal voličom pri svojom prvom nástupe do funkcie. Ntxon si však nemá čo vynucovat mter. Nte Vietnamci napadli USA, ale naopak, agresor je jednoznačný. „Mter, ktorý by chcel Washington, by však nebol mierom, ale kapituláciou napadnutej krajiny pred agresorom. A voliči zvolili o novembri m. r. Ntxona, lebo sľuboval skončenie vojny vo Vietname — tento sľub prichodí Nixonovl dodržať. Americký občan vie, že vietnamská vojna zavlieka USA stále hlbšie do krízy. Krízy, ktorá sa odráža v ekonomike, v rozrušení jdokonca celého) kapitalistického menového systému, vyvoláva morálnu krízu v americkej spoločnosti, le jasné, že Washington bude mušieľ skončit túto vojnu, tie­­môže ju však skončit z „pozície sily“. Keď sa USA pustili do svojich prvých povojnových dobrodružstiev, podporovalo ich ešte veľa kapitalistických štátov, dnes už vo Vietname nijaký, okrem vyslovených zdiskreditovaných bábok. Veľká väčšina kapitalistických štátov dnes núti Washington, aby skončtl špinavú vojnu vo Vietname. Leonid Brežnev v prejave k 50. výročiu vzniku ZSSR uká­zal na možnosti svetlej budúcnosti sovietsko-amertckých vztahov, ktorých rozvoj však závisí od toho, čí USA skončia vojnu vo Vietname. Dalo by sa povedat aj širšie: celý medzi­národný vývin, aj harmonogram diplomatických mierových akcií, všetko to, čo sa už rozrobilo, ale nedokončilo, závisí od toho, či Washington nájde dost odvahy a sily postavit sa pravde do očí aj v malom Vietname, ako to bol nútený urobit voči väčším realitám tohto sveta. Musí sa vyrovnat s tým, že neudáva hlavný tón svetového diania, nemôže dik­tovat veľkým, ale nesmie ani malým. Sovtetsky zväz vstúpil do druhého polstoročia svojej exts-, tencle a pri tejto príležitosti povedal L. Brežnev, že pätde­siat rokov je pre štát dobou mladosti, ktorá už zmúdrela skúsenostamt, a ktorá dobre vie, na čo má zameral svoju stlu a energiu. „Dívame sa do budúcnosti optimisticky, lebo vieme, že bude skvelá a krásna.“ Tento optimizmus sa ne­zakladá len na želaniach, je podložený morálnou a mate­riálnou silou, ktorá dnes vtláča stále viac pečat svetovému dianiu, vnucuje koextstenčné podmienky svetodejinného zá­ JÚLIUS SLIUKA Vydáva vydavatelstvo Slovanský spisovateľ v Bratislava • Šéfredaktor Ľudovít PETROVSKV. • Zástupkyňa šéfredaktora Marta LEMBOVICOVA e Grafirkv upravujú Ivan HOJNÍ a Dušan ROGEl • Redakcia: Bratislava, Štefánikove 8/a. Telefónne čísla: 456-70, 472-73 a 462-01 Telerónne číslo šéfredaktora 477 rs • Administrácia: Bratislava, St fánlkova 8/a. Telefón 477-85 • Tlačí Západoslovenské tlačiarne, n. p., Bratislava Dukelská 51 • KjzStruin p wá nnvin služba. Objednávky prijíma fcaílf poštový úrad a každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava Gottwaldovo nám 4r/vii . Cena Jednotlivého čísla Kčs 4.—. Štvrťročné predplatné Kčs 52.—. Ročné predplatné Kčs 20B.—. Neobjednané a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia exwres Týždenník svetových aktualít a zaujímavosti

Next