Expres, ianuarie-martie 1973 (Anul 5, nr. 1-13)
1973-01-06 / nr. 1
(SSLO 1 ŽIVOTNÝ CIEĽPRÁCA A BOJ (Dokončenie z 1. strany) venskej republiky v roku 1939 súdruh Gustáv Husák pracoval v ilegálne) Komunistické) strane Slovenska. Stal sa členom straníckeho vedenia v Bratislave. Mal na starosti predovšetkým ilegálne skupiny komunistické] Inteligencie a Studentstva. Za komunistickú činnosť bol štyri razy uväznený. V roku 1943 vytvorili súdruhovia: Karol Smidke. Gustáv Husák a Ladislav Novomeský V. ilegálne ústredné vedenie KSS, ktoré obnovilo perzekúciou hlboko narušenú organizačnú štruktúru strany a >v súlade s politickou líniou moskovského vedenia KSČ vytvorilo z Komunistické] strany Slovenska Jedinú organizovanú masovú a akcieschopnú silu protifašistického a národnooslobodzovacieho zápasu na Slovensku. Súdruh Gustáv Husák z poverenia V. ilegálneho ústredného vedenia KSS a ako jeho představitel rokoval s antifašistickými skupinami nekomunistického odboja. Rozhodujúcim podielom sa zaslúžil o vytvorenie vrcholného celonárodného Jednotného odbojového centra — Slovenskej národne] rady. Bol spolutvorcom programu, ktorý prijala SNR a ktorý vošiel do dejín ako Vianočná dohoda z roku 1943. Je] signatári sa zaviazali cestou ozbrojeného fudového vystúpenia zvrhnúť fašistický režim na Slovensku a obnoviť československú republiku ako Jednotný, fudový a skutočne demokratický štát. v ktorom sa budú riešiť ekonomicko-sociálne požiadavky robotníckej triedy a ostatných pracujúcich, vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi na princípe rovností a rovnoprávnosti, a ktorý sa bude zahraní čno-politicky opierať o spojenectvo a príatefstvo so Sovietskym zväzom. Gustáv Husák spolu s ostatnými členmi ústredného vedenia KSS a Slovenskej národnej rady stál na čele príprav Slovenského národného povstania a od začiatku SNP patril k jeho najvyšším predstavíte lom. Stal sa členom predsedníctva a podpredsedom SNR a povereníkom vnútra. Dňa 17. septembra 1944 sa v Banskej Bystrici uskutočnil zjazd KSS, na ktorom došlo k zjednoteniu so sociálnou demokraciou. Zjazd prijal Gustávom Husákom koncipované a celým vedením KSS schválené dokumenty — hlavný referát a rezolúciu. Gustáv Husák bol zvolený za člena ÚV KSS, Jeho pred sedníctva a za podpredsedu Komunistickej strany Slovenska. Po zatlačení povstania do hOr pokračoval súdruh Gustáv Husák natfalej v organizovaní protifašistického a národnooslobodzovacieho zápasu Tudu Československa. Od konca Januára do 18. februára 1945 rokoval v Moskve s Klementom Gottwaldom o úlohách komunistickej strany v je] boji za definitívnu porážku fašizmu a o rozvoji národnodemokratickej revolúcie. Po návrate na územie východného Slovenska oslobodeného Sovietskou armádou, pôsobil v Košiciach. Prispel k obnoveniu činností KSS. Do príchodu Karola Šmldkeho viedol Je] ústredný výbor, pripravoval prvú pracovnú konferenciu KSS v Košiciach a predniesol na nej hlavný referát. V marci 1945 sa súdruh Gustáv Husák ako vedúci delegácie Slovenskej národne) rady zúčastnil v Moskve na rokovaniach s predstaviteľmi československého odboja v zahraničí. Na tomto rokovaní sa dohodol program a zloženie prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov. Pôsobil v rôznych štátnych funkciách a po voľbách v máji 1948 sa stal členom Ostavodarného Národného zhromaždenia a na návrh predsedu vlády Klementa Gottwalda v auguste 1946 predsedom Zboru povereníkov. Bol vedúcou osobnosťou v ostrom politickom zápase komunistickej strany a celého revolučného hnutia s reakčnými silami sústredenými na Slovensku v Demokratickej strane a významne sa zaslúžil o Ich politickú porážku priebehu riešenia hlbokej politickej v krízy na Slovensku v rokoch 1947 a 1948. Po Víťaznom februári, o úspešný priebeh ktorého na Slovensku sa súdruh Husák výrazne zaslúžil, pracoval naďalej vo výsokých straníckych funkciách a vo funkcii predsedu Zboru povereníkov. Na IX. zjazde KSČ v máji 1949 bol súdruh Husák zvolený za člena ÚV KSČ. Koncom marca 1950 bol súdruh Husák podrobený neoprávnenej kritike, v máji toho istého roku odvolaný z funkcie predsedu Zboru povereníkov, v dôsledku vykonštruovaných obvinení z buržoázneho nacionalizmu zbavený najvyšších straníckych funkcií na Slovensku. Vo februári 1951 ho zatkli a v nezákonnom procese na Jar roku 1954 odsúdili na doživotie. V máji 1960 bo! na základe amnestie podmienečne prepustený na slobodu. Na aprílovom plenárnom zasadnutí ÚV KSČ roku 1963 bol proces proti súdruhovi Gustávovi Husákovi vyhlásený za nezákonný a na pléne ÚV KSČ v decembri toho istého roku strana odmietla ako vykonštruované a) závery IX. zjazdu KSS o takzvanej buržoáznonacionalistlckej úchylke v Komunistickej strane Slovenska. Po rehabilitácii od roku 1983 do roku 1968 súdruh Gustáv Husák pracoval vedecky v Slovenskej akadémii vied. Súdruh Gustáv Husák bol aktívnym bojovníkom proti nedostatkom, chybám a deformáciám, ktoré od päťdesiatych rokov prehlbovali krízový vývoj v strane a spoločnosti. Viedol principiálny zápas za marxistícko-leninské riešenie nahromadených problémov. V apríli 1968 sa stal predsedom československej vlády, avšak revizionistické a pravicovooportunlstické sily, ktoré postupne ovládli vedenie KSČ, znemožňovali Jeho návrat do aktívnej práce v straníckych funkciách. Keď sa 21. augusta 1968 vďaka internacionálne) pomoci bratských socialistických krajín podarilo zmariť kontra revolučné zámery pravicovooportunistických a antlsocialistických síl v strane a v spoločnosti, súdruh Gustáv Husák sa zúčastnil s Predsedníctvom ÚV KSČ na moskovských rokovaniach o riešení hlbokého spoločensko-polltického rozvratu v Československu. Po návrate do vlastí dôsledne prebojúval prijaté dohody. V Ich duchu významne ovplyvnil už druhú časť mimoriadneho zjazdu KSS koncom augusta 1968 orientáciou na postupné pre bojovanie marxlsticko-leninského vý chodlska z hlbokej krízy. Bol zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS. Dňa 31. augusta 1968 sa stal členom ÚV KSČ a Jeho predsedníctva a neskôr aj členom výkonného výboru predsedníctva ÚV KSČ. Po auguste 1968 sa postupne formovali a zjednocovali marxistícko-leninské sily v strane a spoločnosti, ktoré boli odhodlané brániť vymoženosti socializmu v Československu, obnoviť revolučný, dôsledne marxisticko-leninský a internacionálny charakter strany, upevniť a prehĺbiť naše triedne zväzky s bratskými komunistickými stranami a socialistickými štátmi a mobilizovať pracujúcich do boja za prekonanie pravicového a antisociallstíckého nebezpečenstva politickými prostriedkami. V tomto procese súdruh Husák na čele Ústredného výboru KSS 1 v orgánoch ÚV KSČ zohral významnú úlohu. Na plenárnom zasadaní ÚV KSČ 17. apríla 1969 sa vytvorilo nové vedenie Komunistickej strany Československa a súdruh Gustáv Husák bol zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ. Na čelo strany bol postavený človek čestný, principiálny, skúsený, prezieravý a koncepčný politik, plne oddaný strane, robotníckej triede a ľudu našej vlasti, komunista hlbokého internacionálneho cítenia. Nové vedenie strany už v máji 1969 vypracovalo a presadilo marxisticko-leninskú koncepciu riešenia hlbokej krízy v strane a politického a morálneho rozkladu cele) československej konsolidácie spoločnosti. V procese sa zjednotili všetky marxlsticko-leninské sily v strane, očistili sa Jej rady od pravícovooportunistických a revizionistických elementov, obnovila sa Ideová, organizačná a akčná Jednota, obnovili a prehĺbili sa bratské vzťahy KSČ a KSSZ a ďalšími komunistickými a revolučnými stranami. Ostane historickou zásluhou vedenia KSČ na čele so súdruhom Gustávom Husékom, že komunistická strana sa stala opäť pevnou revolučnou a vedúcou silou Iudu Československa. Došlo i k upevneniu a rozšíreniu internacionálnych zväzkov medzi ľudom Československa a krajinami socialistického spoločenstva, najmä so Sovietskym zväzom, čoho výrazným potvrdením sa stala sovietskočeskoslovenská Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomne) pomoci z mája 1970. XIV. zjazd KSČ v máji' 1971 potvrdil správnosť politickej línie ÚV KSČ od apríla 1969. G. Husák sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSČ. Od decembra 1968 do novembra 1971 bol poslansom Slovenskej národnej rady a od vzniku československej socialistickej federácie poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR. V apríli 1969 sa stal hlavným veliteľom Ľudových milícií ČSSR. V januári 1971 bol zvolený za predsedu Ústredného výboru Národného frontu ČSSR a za člena predsedníctva ÚV NF ČSSR. Od volieb v novembri 1971 je poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia. Súdruh Gustáv Husák Je autorom veľkého množstva článkov a štúdií, ktoré publikoval v slovenských a českých denníkoch, časopisoch zborníkoch, ako a] v tlači bratských a strán v socialistických krajinách. Napísal niekoľko kníh a publikácií. Za svoju politickú a štátnickú činnosť bol súdruh Gustáv Husák vyznamenaný mnohými československými a zahraničnými radmi a vyznamenaniami. Súdruh Gustáv Husák venoval celý svoj život rozvoju komunizmu a našej socialistickej vlasti, za čo mu právom patrí naša vďaka a úcta. Preto v deň Jeho životného Jubilea zalietajú k nemu pozdravy z cele] našej vlasti. Jednotlivci a kolektívy pozdravujú Jubilanta nielen zdravicami, ale najmä pracovnými záväzkami. A to Je tá najkrajšia oslava. R. Snímka ČSTK Zahraničnopolitický nový rok Rok 1972 bol rokom velkých iniciatív socialistického spoločenstva štátov, ktoré priniesli prvé hmatatelné výsledky, aj keď zväčša dvojstranné, hod s mnohostranným dosahom. Rok 1973 by mal priniest už ďalekosiahlejšie plody mierového úsilia mnohostrannej závažnosti a záväznosti. Rok 1973 by mal byt predovšetkým predelom v európskej situácii. V prvej polovici roka sa chystá prvá celoeurópska konferencia v dejinách nášho kontinentu — o európskej bezpečnosti a spolupráci, ktorej praktickú prípravu začali velvyslanci 34 štátov v Helsinkách. Sú možnosti, aby sa, pravdaže oddelene od politickej konferencie a v inej zostave, začalo uvažovat o obmedzení armád a výzbroje v Európe, predovšetkým v strednej. A keď sme už pri Európe, očakávame, že Nemecká spolková republika bude normalizovat svoje vztahy s tými socialistickými štátmi, s ktorými ešte normálne vztahy nemá, najmä s československom, a to ne vyhnutným anulovaním mníchovského diktátu. V Ženeve majú pokračovat sovtetsko-amerlcké rokovanta o obmedzení strategického zbrojenia, čo je síce dvojstranná a predsa nielen dvojstranná záležitost. Doterajšia čiastková dohoda, dosiahnutá minulý rok, by sa mala rozšírit na celý komplex problematiky. Chystajú sa na tento rok dôležité sovietsko-japonské rokovania o mierovej zmluve, ktorých výsledok by mohol byt nielen ukončením lednej dvojstrannej kapitoly, ale aj kvádrom do stavby nových vztahov v Ázii, projektu, o ktorý sa usiluje Sovietsky zväz. Nerobíme však diplomatický kalendár nového roku, chceme len naznačit, aké možnosti sa črtajú, aby sa rok 1973 dôstojne zapísal do análov dejín. Nehovoria z nás viac želania, ako logika realtty? Karikaturista francúzskeho denníka Le Monde nakreslil vo vianočnom čísle, ako Ntxon a Kissinger sedia pri stole nad mierovou holubicou, namiesto nad tradičným vianočným moriakom. Biely dom dal úder nádejám, že do nového roku vojde ľudstvo bez vojny vo Vietname. Hoci Ntxonov poradca Ktssinger už hovoril 15. decembra, že mier vo Vietname je na dosah ruky. Hoci text dohodí/ už bol dohodnutý. Hoci dátum podpisu určil sám americky prezident. Práve v dňoch okolo Vianoc dal Nixon zhodli koberce bômb na mestá Vietnamskej demokratickej republiky, hod výbušná sila bômb, ktoré americké letectvo zhodilo na túto malú krajinu, už oveľa prevýšila megatony bômb, ktoré USA použili na všetkých frontoch druhej svetovej vojny. Nedal nič ani na protesty pápeža, ktorý v troch prejavoch za sebou sa kriticky vyslovil o barbarstve vo Vietname. Protestován aj spojenct Washingtonu z NATO. Aj neutrálne krajiny, švédsky premiér Palme prirovnal americké výčiny vo Vietname k nacistickým. Z Bieleho domu hovoria, že si „vynútia mter" bombardovaním. Trúsia chýry, že do 15. januára, keď sa oficiálne končí prvé obdobie Nlxonovho prezidentovania a začína sa druhé, si USA vynútia „mier“, aby vraj americký prezident dodržal sľub, ktorý dal voličom pri svojom prvom nástupe do funkcie. Ntxon si však nemá čo vynucovat mter. Nte Vietnamci napadli USA, ale naopak, agresor je jednoznačný. „Mter, ktorý by chcel Washington, by však nebol mierom, ale kapituláciou napadnutej krajiny pred agresorom. A voliči zvolili o novembri m. r. Ntxona, lebo sľuboval skončenie vojny vo Vietname — tento sľub prichodí Nixonovl dodržať. Americký občan vie, že vietnamská vojna zavlieka USA stále hlbšie do krízy. Krízy, ktorá sa odráža v ekonomike, v rozrušení jdokonca celého) kapitalistického menového systému, vyvoláva morálnu krízu v americkej spoločnosti, le jasné, že Washington bude mušieľ skončit túto vojnu, tiemôže ju však skončit z „pozície sily“. Keď sa USA pustili do svojich prvých povojnových dobrodružstiev, podporovalo ich ešte veľa kapitalistických štátov, dnes už vo Vietname nijaký, okrem vyslovených zdiskreditovaných bábok. Veľká väčšina kapitalistických štátov dnes núti Washington, aby skončtl špinavú vojnu vo Vietname. Leonid Brežnev v prejave k 50. výročiu vzniku ZSSR ukázal na možnosti svetlej budúcnosti sovietsko-amertckých vztahov, ktorých rozvoj však závisí od toho, čí USA skončia vojnu vo Vietname. Dalo by sa povedat aj širšie: celý medzinárodný vývin, aj harmonogram diplomatických mierových akcií, všetko to, čo sa už rozrobilo, ale nedokončilo, závisí od toho, či Washington nájde dost odvahy a sily postavit sa pravde do očí aj v malom Vietname, ako to bol nútený urobit voči väčším realitám tohto sveta. Musí sa vyrovnat s tým, že neudáva hlavný tón svetového diania, nemôže diktovat veľkým, ale nesmie ani malým. Sovtetsky zväz vstúpil do druhého polstoročia svojej exts-, tencle a pri tejto príležitosti povedal L. Brežnev, že pätdesiat rokov je pre štát dobou mladosti, ktorá už zmúdrela skúsenostamt, a ktorá dobre vie, na čo má zameral svoju stlu a energiu. „Dívame sa do budúcnosti optimisticky, lebo vieme, že bude skvelá a krásna.“ Tento optimizmus sa nezakladá len na želaniach, je podložený morálnou a materiálnou silou, ktorá dnes vtláča stále viac pečat svetovému dianiu, vnucuje koextstenčné podmienky svetodejinného zá JÚLIUS SLIUKA Vydáva vydavatelstvo Slovanský spisovateľ v Bratislava • Šéfredaktor Ľudovít PETROVSKV. • Zástupkyňa šéfredaktora Marta LEMBOVICOVA e Grafirkv upravujú Ivan HOJNÍ a Dušan ROGEl • Redakcia: Bratislava, Štefánikove 8/a. Telefónne čísla: 456-70, 472-73 a 462-01 Telerónne číslo šéfredaktora 477 rs • Administrácia: Bratislava, St fánlkova 8/a. Telefón 477-85 • Tlačí Západoslovenské tlačiarne, n. p., Bratislava Dukelská 51 • KjzStruin p wá nnvin služba. Objednávky prijíma fcaílf poštový úrad a každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava Gottwaldovo nám 4r/vii . Cena Jednotlivého čísla Kčs 4.—. Štvrťročné predplatné Kčs 52.—. Ročné predplatné Kčs 20B.—. Neobjednané a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia exwres Týždenník svetových aktualít a zaujímavosti