Expres, octombrie-decembrie 1973 (Anul 5, nr. 40-52)

1973-10-06 / nr. 40

ČÍSLO 40 ispmsaptMxu KROK ZA KROKOM (Doknnčentp r 1 «frnnvl nom odzbrojeni, o zákaze a likvidácii jadrových zbraní a o rozpustení všetkých vojenských blokov, potom by to bol skutočne posun vo svetovej politi­ke. To všetko, čo sa teraz robí, sú vraj len poloviča­té opatrenia. Naivita takéhoto prístupu k vecí je po­divuhodná. Bolo by zaiste dobré dosiahnut všeobec­né a úplné odzbrojenie vrátane vyriešenia problé­mu nuklečrwirh zhrnní Q nr-msmn imjpn^riqh blokov. Sovietsky zväz za dosiahnutie týchto cieľov už dlho a dôsledne bojuje. Naši zá­padní partneri však, žiaľ, nie sú na takéto roz­hodnutie dosiaľ pripravení. Máme teda nečinne še­­dtet a čakaf, až nám manna nebeská sama spadne „do rúk? Nie, v medzinárodnej politike rozhodne ne­možno uplatňovat zásadu, všetko alebo nič. Treba ' sa usilovat jednostaj postupovat vpred a využívat každú možnost. Ten, kto nečinne vyčkáva, premár­­fíuje příležitost urobit hoci len malý, ale reálny krok vpred, a tým veci mieru škodí." K tomu netreba veľa dodávat. Hádam iba toľko, že slová Leontda Brežneva sú nie iba zámerom, ale ui dávnejšie jedným z princípov sovietskej zahraničnej politiky. Politiky, ktorá má veľké historické ciele — uvedomuje si však, že na ceste k nim treba mat okrem energického úsilia neraz aj kus trpezlivosti, uvážlivosti t taktiky. Každý úsek, kratší či dlhší, sa vždy skladá z jednotlivých krokov — a ani jeden z nich nemožno vynechat. Najčerstvejším príkladom tohto postupu je soviet­sky návrh, ktorý na 28. zasadaní Valného zhromaž­denia OSN predniesol minister zahraničia Andrej Gromyko. Ide o to, aby stáli členovia bezpečnostnej rady (pät mocností: ZSSR, USA, CľR, Francúzsko a Britániaj znížili svoje vojenské rozpočty o desat percent. Nebolo by to málo, veď napríklad ame­rický vojenský rozpočet sa pohybuje okolo osemde­siat miliárd dolárov a znamenalo by to uvoľnenie značných súm, z ktorých by sa časť — podľa so­vietskeho návrhu — použila na podporu rozvojovým krajinám. Nejde však iba o hospodársky efekt, lei nemenej aj o nie práve malý krok na ceste odzbro­jovania. Tento návrh a doterajšie reakcie naň sú priam školským príkladom ilustrujúcim slová Leontda Brežneva.. Dakto by hádam povedal: čože desat per­cent, to nič nie. je —7 ak to nemá byt aspoň o polo­vicu, to nemá ani zmysel. Iste, desat percentné zní­ženie výdavkov na zbrojenie neznamená' radikálne odzbrojenie. Ukazuje sa však, že aj takáto požiadav­ka sa stretla u ostatných štyroch veľmocí s dost neurčitou reakciou — nevedia jednoznačne, čo od­­povedat, neboli na takúto veľmi konkrétnu výzvu pripravené. Žiadať biac by v danej chvíli sotva malo logiku. Na druhej’ strane sa však v kruhoch OSN ozvala nielen podpora sovietskej myšlienke, ale via­cero ďalších krajín sa vyslovilo, že tento krok by sa nemal dotýkat iba stálych členov Bezpečnostnej rady, lež všetkých štátov vo svetovej organizácii. Niekoľko delegácií sa už prihlásilo medzi tých, čo by spoločne s inými svoje vojenské rozpočty zníži­li. A takto sa postupne utvára front podpory vý­znamnému návrhu, takto začínajú zriet plody novej iniciatívy. Napokon celá odzbrojovacia tematika je konkrét­nym potvrdením správnost t sovietskeho postupu, ako ho približujú slová L. Brežneva. Ide o otázky mimo­riadne zložité a citlivé, dotýkajúce sa bezpečnosti štátov a to všetko v období, keď napriek zlepšo­vaniu nemôžeme ešte jednoznačne hovořit o plnej Vzájomnej dôvere. A predsa sa už podarilo viacero klokov, krokov iste iba čiastkových — ale t tak pri­nášajúcich veľa pre mier, pre ľudstvo. A najmä so­­vietsko-americké dokumenty, obmedzenie strategic­kých zbraní a najmä historická dohoda o zabráne­ní vzniku atómovej vojny hovoria, že takýchto kro­kov je čoraz viac, sú čoraz väčšie, závažnejšie. Pravda, nie všetko je už vyriešené. Mier nie je neodškriepiteľná istota a vojna nemusí byt iba prí­zrakom z rozprávok. Treba spravit ešte veľa, aby sa toto stalo skutočnostou. Generálny tajomník HV KSSZ o tom hovorí: „Sme za trvalý mier, a to ne­predpokladá len odmietnutie vojny ako prostriedku riešenia sporných otázok medzi štátmi, ale aj do­siahnutie určitého vzájomného porozumenia a dô­very medzi nimi, rozvoj spolupráce na základe pl­nej rovnoprávnosti a vzájomných výhod.“ Najmä ta­kýto zámer má sovietska zahraničná politika pri roz­víjaní stykov s viacerými krajinami s odlišným spo­ločenským zriadením. Zlepšovanie týchto kontaktov neznamená iba dvojstranný prínos, ale aj vklad pre širšie medzinárodné súvislosti. Utvárajú sa ňové prv­ky v situácii vo svete a dodržiavať, presadzovať a podporovať ich, „na to treba úplne iný prístup, iné metódy a hádam aj iná psychológia, než aká existo­vala predtým“ — ako nedávno povedal Leonid Bret­­nev v Sofii. Ano, sú to všetko úlohy veľmi náročné — ale cieľ stojí zato. Miloš NEMECEK Zámery Leonid Brežnev v Taškente jasne vyjadril zámery Sovietskeho zväzu pri uskutočňovaní mierového progra­mu XXIV. zjazdu KSSZ. V jeho zmys­le cieľom dohôd medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi, Fran cúzskom a inými kapitalistickými krajinami je zmiernenie mier a rozvoj spolupráce. napätia, Záujmy ľudstva vyžadujú, aby sa zásady mie­rového spolunažívania stali pevnou súčasťou vzťahov medzi krajinami s rozličným spoločenským zriadením. Prejav Leontda Brežneva v Taškente je výrazom úprimného mierového úsilia Sovietskeho zväzu a jeho pev­ného rozhodnutia kráčať neochvejne leninskou cestou. : •,. .• RABOTNICESKO DELOr Sofia Posledné roky sú naplnenémieru - nilovnými zahraničnopolitickými čln­mi Sovietskeho zväzu. Zásluhou hú­ževnatosti a cieľavedomosti Leontda Brežneva majú aj úspech a uvádzajú sa do života. Teraz,.ked sa dosiahlo uvoľnenie napätia medzi Východom a Západom, odstraňujúce nebezpe­čenstvo vojny, položil v Taškente ve­dúci predstaviteľ ZSSR dôraz na potrebu zabezpečiť mier v Ázii. To plne zodpovedá záujmom národov v tejto časti sveta. DZAN JCG, Dillí Čínski vodcovia, ktorí do celého sveta volajú o akomsi „ohrození zo severu“, zamlčujú návrh Sovietske­ho zväzu na zmluvu o neútočení s Čínskou ľudovou republikou, o kto­rej sa zmienil Leonid Brežnev v Taš­kente. Peking naopak odpovedá po hraničnými provokáciami vočj súse-,. dom a manévrami v pohraničí, o kto­rých nedávno písala mongolská tlač. Mnohé fakty svedčia, že míerdvá po­litika nezodpovedá záujmom pekin­ských vodcov, ich túžbe po „veľkej Cíne“ siahajúcej od Tichého oceánu po Ural. ZOLN1ERZ WOLNOSCI, Varšava í v podstate schválila, a dať prísluš­nému jej výboru nevyhnutnú právo­moc. DER MORGEN, Berlín Nová sovietska iniciatíva je mi­moriadne aktuálna z dvoch príčin. Prichádza k nej v čase, keď sa pre­chádza od „studenej vojny“ k uvoľ­ňovaniu napätia a k utváraniu novej sústavy medzinárodných vzťahov. Tá­to iniciatíva je súčasne konkrétnym prejavom internacionalizmu a huma nizmu sovietskej zahraničnej politi­ky. Prichádza vo chvíli, keď mnohé krajiny Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky pociťujú hospodárske ťaž­kosti, spôsobené v niektorých oblas­tiach týchto svetadielov živelnými pohromami. "u;c' NÁRODNÁ MLÁDEŽ, Sofia ' ' 'i Konštruktívne a nové Novým, konštruktívnym prvkom v prejave Andreja Gromyka v OSN je, že spojil zníženie vojenských roz­počtov s pomocou rozvojovým kraji­nám. O tejto pomoci sa vo svete roz­práva už dlho, no urobilo sa v pod­state málo. Je teraz čas prikročiť k posledným prípravám na svetovú konferenciu o odzbrojení, ktorú ÔSN Dôvera Predseda rady ministrov ZSSR pri­šiel do Juhoslávie v čase, keď sa kladne rozvíjajú juhoslovansko-so vietske vzťahy, a ked sa vo svete prejavujú, povzbudivé tendencie. Tie­to. vzťahy majú dobrý základ. ZSSR a Juhoslávia sa navzájom sústavne informujú o otázkach, týkajúcich sa Európy. Terajšia situácia si vyžaduje ešte veľa úsilia, aby sa Európa stala svetadielom mieru, ako sa o to usi­lujú Juhoslávia a Sovietsky zväz. Ovzdušie dôvery a priateľstva medzi Juhosláviou a Sovietskym zväzom bo­lo zárukou, že návšteva Alexeja Ko­sygina v SFRJ bude úspešná. BORBA, Belehrad Leonid Brežnev je toho názoru, že predpokladom ozajstného vyriešenia ľudských problémov je najmä odstrá­nenie nebezpečenstva vojny. V sofij­­skom prejave načrtol optimistický obraz uvoľňovania napätia v Európe. Vyzval krajiny Západu aj Východu k novému úsiliu o zabezpečenie úspe­chu konferencie o európskej bezpeč­nosti a spolupráci* LE MONDE, Paríž Generálny tajomník ÚV KSSZ ob­jasnil ľudom na Západe; ktorí vystu­pujú s nereálnymi požiadavkami, že dohoda medzi Východom a Západom nie je nijakou diplomatickou „vý­menou tovaru“, ale jej podstata je v spoločnom úsilí o spoluprácu. POLITIKA, Belehrad Leonid Brežnev vo svojom úprim­nom prejave v Sofii potvrdil nemen­nosť internacionálistickej politiky KSSZ a sovietskej vlády, zameranej na podporu boja národov za slobo­du a nezávislosť. , ■ t NHAN-DAN, Hanoi jii Nijaké spochybnenie Bolestná skúsenosť z Chile nezna­mená pochybnosť o jeho ceste k so­cializmu, ale naopak, potvrdzuje jej platnosť. Treba odsúdiť čílsku kres­ťanskú demokraciu, ktorej pravica prejavila ochotu spolupracovať s pu­čistickými generálmi. Jej vedenie sa nemôže zbaviť politickej, historickej a mravnej zodpovednosti za posled­né udalosti. RINASCITÄ, Rím Pablo Neruda zanechal Chilanom svoju poéziu, nádeje, svoju nádhernú vidinu sveta. Všetci, ktorí ho mali radi, veria vo víťazstvo' jeho nádejí a ideí, veria v budúcnosť jeho kraji­ny, jej vlastencov a bojovníkov. Ve­ria, že na námestiach Santiaga Valparaísa, na útesoch tichomorské­a ho pobrežia budú raz stáť pamätníky básnika, bojovníka a občana Pabla Nerudu. KOMSOMOLSKAJA PRAVDA, Moskva Súkromné banky v Spojených štá­toch prejavili ochotu spolupracovať s novým čílskym režimom. Napríklad Banker’s Trust informovala čílsku štátnu banku, že Je ochotná zdvoj­násobiť pôžičku na stavbu ropovodu. Junta oznámila, že vyšle misiu k medzinárodnému menovému fondu, ktorý zastavil úvery Allendeho vláde. Fond prisľúbil dohodu, ktorá by mohla znamenať až 200 miliónov do­lárov, keď sa dosiahne dohoda o sta­bilizačnom programe. Medziameric ká rozvojová banka už ohlásila pô žičku 65 miliónov dolárov na -pro­jekty, ktoré zdržiavali vyše dvoch rokov. Nezávislí národohospodári však hovoria, že robotníci, ktorí boli hlavnou oporou prezidenta Allende­ho, budú postihnutí programom hos­podárskej stabilizácie najskôr, lebo bude zahŕňať zníženie miezd, zvýše­nie vládou určených cien a prepúš ťanie z práce. NEW YORK TIMES, NeW York Masový základ Tvrdilo sa, že nairobská schôdzka umožni prispieť rozhodujúcim spô­sobom k utvoreniu menového systé­mu kapitalistického sveta. Na roko­vaniach „výboru dvadsiatich“ sa však jasne ukázalo, že hlavné krajiny na Západe, ktoré udávajú tón tak vo výbore, ako aj v medzinárodnom menovom fonde, nie sú schopné vy­riešiť svoje pálčivé rozpory. Nijaká menová reforma pripravovaná navy­še v pomerne úzkom „privilegova­nom“ kruhu nemôže vyliečiť trvalú chorobu. Veď jej príčiny sú v samej kapitalistickej sústave, ktorá prežíva čoraz hlbšiu krízu. TASS, Moskva Mena v závoze Nevyhnutnosť zmien si uvedomili čoraz širšie vrstvy argentínskej spo­ločností najmä v dôsledku siedmich rokov vojenského režimu. Argentína stála pred vyhrotenými hospodár­skymi a spoločenskými problémami. To vyvolalo nevídané vzplanutie bo­ja pracujúcich. Tým vzrástla úloha justiclallstickej strany vedenej gene­rálom Jivanom Perónom. Napriek rôz­norodosti získal justicializmus ako hnutie masový základ a veľký vplyv na pracujúcich, lebo jeho heslá zod­povedajú potrebám ľudu a záujmom Argentíny. Gspech Juana Peróna a síl, ktoré ho podporujú, sa dosiahol v čase, keď v susednom Chile reakcia prešla do protiútoku. Vplyv imperializmu je citeľný aj v Argentíne, lebo imperia­lizmus nikdy neustal v odpore a ne­priateľstve k slobodne zvoleným vlá­dam a vždy poskytoval pomoc diktá­torským režimom. ex nes Týždenník svetových aktualít a zaujímavostí Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislave ® Šéfredaktor Ľudovít PETROVSKY 0 Zástupkyňa šéfredaktora Marta LEMBOVlCOVÁ <ä Graficky upravujú Ivan HOJNÝ a Dušan ROGEL 0 Redakcia: 80100 Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefónne čísla: 456-70, 472-73 a 462 61. Telefónne číslo šéfredaktora 427-49 ® Administrácia Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefón 477-65 0 Tlač: Západoslovenské tlačiarne, n. p., Br&tlslava, Dukel­ská 51 0 Rozširuje Poštová novinová služba Objednávky prijíma každý poštový úrad á každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII O Cena Jednotlivého čísla 4 —. Štvrťročné predplatné Kčs 52,—. Ročné predplatné Kčs 208.—. Neobjednaní a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Registračné číslo SÚTI 6/32,

Next