Expres, aprilie-iunie 1979 (Anul 11, nr. 14-26)
1979-04-07 / nr. 14
strana 2 expres číslo 14/1,979 Obavy Cypru Vedúce kruhy NATO vyvíjajú horúčkovité úsilie na prehodnotenie svojej vojenskej stratégie, na reorganizáciu svojho spojeneckého systému. Káhirská a jeruzalemská návšteva amerického prezidenta Cartera nechcela iba podporiť čím skoršie uzavretie separátnej dohody medzi Egyptom a Izraelom, ale zároveň aj vytvoriť medzi Izraelom, Egyptom, Saudskou Arábiou a Jordánskom politické predpoklady vojenského paktu, ktorý sa nedávno pokúsil zlepiť americký minister obrany Brown, no bez najmenšieho úspechu. Otázka arabsko-izraelského vojenského bloku je predbežne hudbou budúcnosti, resp. dôsledkom politického usporiadania na Blízkom východe. Pentagon má naproti tomu dobré výhľady na posilnenie juhovýchodného krídla NATO. Zrušenie embarga dodávok amerických zbraní Turecku umožňuje Spojeným štátom znovu použiť vojenské základne a spravodajské kanály v Turecku. Časť elektronických špionážnych zariadení, ktoré Američania museli odmontovať pozdĺž iránsko-sovietskych hraníc, už - podľa niektorých správ - premiestili na turecké základne. Nasledujúcim krokom by bolo urovnanie grécko-tureckých rozporov v rámci dvojstrannej zmluvy, ktorá by vyriešila vlastníctvo naftových polí, objavených v oblasti Egejského mora, umožnila by Turecku používať vzdušný priestor Egejského mora a napokon by garantovala, aby Turecko ďalej nerobilo prekážky návratu Grécka do vojenských organizácií NATO. Keďže grécko-turecké názorové diferencie už raz viedli takmer k vojnovému konfliktu, Washington a Brusel -sídlo NATO -starostlivo pripravujú zblíženie týchto krajín, ktoré by malcrbyť korunované aj podpísaním zmluvy o neútočení. Grécko-turecké rozpory sú, prirodzene, neoddeliteľné od cyperskej krízy, najmä od faktu, že z Atén organizovali roku 1974 cyperský puč, ktorý mal za následok, že turecké vojská obsadili štyridsať percent ostrova. Spojené štáty a NATO od začiatku prekážajú spravodlivému usporiadaniu cyperskej krízy, nastoleniu nezávislosti Cypru, jeho suverenity a územnej integrity. Americkí „sprostredkovatelia” sa znovu pokúšajú vyvolávať nepokoje medzi gréckym a tureckým obyvateľstvom ostrova, mariť rokovania, ktoré prebiehajú pod záštitou OSN. Po „strate” Iránu sa vo zvýšenej miere dostalo do popredia úsilie o usporiadanie amerického typu, veď iba takto si možno predstaviť ponechanie britských vojenských základní a predĺženie mandátu zahraničných vojsk, patriacich NATO, na Cypre. Ezekias Papaioannu, hlavný tajomník strany AKEL, upozornil cyperský parlament, že časť amerických vojenských zariadení, odmontovaných v Iráne, umiestili na britské základne na Cypre, resp. na cyperské územie pod tureckou okupačnou správou. Cyperské obavy sú naozaj odôvodnené. Veď cyperský problém nie je dôsledok svárov medzi Grékmi a Turkami na Cypre, ale dôsledok imperialistického sprisahania, ktoré si už pred rokmi vytýčilo za cieľ likvidáciu nezávislého cyperského štátu, jeho rozdelenie medzi Grécko a Turecko a vybudovanie predmostia NATO na jeho území. Všetko nasvedčuje, že sa imperialisti „po Iráne” s obnovenými silami rozhodli uskutočniť svoj starý plán. O to nástojčivejšie je riešenie cyperskej krízy v súlade so záujmami obidvoch skupín obyvateľstva, pod kontrolou OSN, v rámci medzinárodnej dohody, ktorá by rovnako slúžila miestnym potrebám i svetovému mieru. NÉPSZABADSÁG 58/79, Budapešť (spracované) panoráma Demografická explózia V New Yorku vyšlo najnovšie vydanie svetovej demografickej ročenky. Vyplýva z nej, že podľa odhadu žilo roku 1977 na svete 4 124 miliónov ľudí, čo je o miliardu viac ako začiatkom roku 1963 a dvakrát toľko, ako pred polstoročím. Kým na zvýšenie počtu obyvateľov Zeme z jednej na dve miliardy bolo potrebných niekoľko storočí, pribudla tretia miliarda za necelých tridsať rokov a na štvrtú nebolo treba ani celých pätnásť rokov. Toto čoraz rýchlejšie a v povojnových rokoch dokonca závratné zvyšovanie počtu obyvateľov si nie náhodou vyslúžilo názov demografická explózia. Z údajov OSN však vyplývajú aj ďalšie-závery: tempo prírastku obyvateľstva dosiahne v tejto päťročnici hornú hranicu. Priemerný prirodzený prírastok dosiahne 19, 7 promile, čiže bude o 2,5 promile vyšší, ako na začiatku päťdesiatych rokov. Ale už v osemdesiatych rokoch sa začne znižovať a koncom tohto storočia sa priblíži k úrovni, ktorú dosiahol v polovici 20. storočia. Z tohto hľadiska bude teda druhá polovica sedemdesiatych rokov prelomová. Absolútny ročný prírastok obyvateľstva sa však bude aj naďalej zvyšovať až do začiatku budúceho storočia a v rokoch 2000 - 2005 dosiahne 100 miliónov. V týchto číslach sa však neodzrkadľujú podstatné rozdiely v počte a tempe rastu obyvateľstva medzi rozličnými časťami sveta: v polovici r. 1977 žilo len necelých 1,2 miliardy obyvateľov našej planéty v rozvitých oblastiach a takmer 3 miliardy žili v rozvojových krajinách. Kým sa ročný prírastok v rozvitých krajinách pohybuje v druhej polovici sedemdesiatych rokov okolo 8,5 promile, v rozvojových krajinách dosahuje až 24, 0 promile. Na tieto krajiny bude pripadať najväčší prírastok obyvateľstva v nasledujúcich desaťročiach (81 miliónov ročne v r. 1980-1990 a 89 miliónov ročne v r. 1990-2000, čo zodpovedá 89 percentám resp. 91 percentám celosvetového prírastku.) Výsledky mnohostrannej analýzy nezvratné dokazujú, že najrozvinutejšie kapitalistické krajiny prešli od rozšírenej reprodukcie obyvateľstva k prostej reprodukcii a v niektorých (Veľká Británia, Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Holandsko, Japonsko, Luxembursko, NSR, Švajčiarsko a Švédsko) sa v poslednom čase prejavujú dokonca depopulačné tendencie. Pre niektoré kapitalistické krajiny (napr.: Argentína, Grécko, Španielsko, Taliansko) a európske socialistické krajiny je charakteristická mierne rozšírená reprodukcia a mierny ročný prirodzený prírastok, ktorý dosahuje 8-11 promile. V typických rozvojových krajinách (napr.: Barma, India, Indonézia, Keňa, Nigéria, Pakistan, Zair) a v hospodársky málo rozvinutých krajinách (napr.: Etiópia, Nepál, Sudán, Uganda) aj naďalej prevláda model mnohodetnej rodiny a relatívne nízky priemerný vek (z 33-38 u mužov a 35-38 u žien sa v priebehu posledných dvadsať rokov zvýšil u mužov na 42-48 a u žien na 44-49 rokov). Koeficient pôrodnosti v nich prevyšuje 40 promile, kým úmrtnosť klesla z nedávnych 26-31 promile na 17-22 promile, čo malo vplyv na vysoký alebo dokonca stúpajúci prirodzený prírastok. Podiel týchto dvoch skupín krajín na celkovej štruktúre obyvateľstva sveta je takmer 30 percent, čo rozhoduje o ich neobvykle vysokom podiele na celosvetovej štruktúre pôrodnosti (takmer 45 percent). Práve o nich možno bez veľkého zveličovania hovoriť ako o skutočnom epicentre demografickej explózie. Pozornosť si zasluhuje fakt, že oblasť, v ktorej je umiestnené toto epicentrum, sa výrazne zúžila. Za jej hranicami sa ocitli neeurópske socialistické krajiny, ktoré disponujú obrovským demografickým potenciálom . V týchto krajinách je koeficient reprodukcie takmer dvakrát vyšší ako v najrozvinutejších kapitalistických a európskych socialistických krajinách. Avšak súčasne je aj jeden a polkrát nižší, než v slabo rozvinutých kapitalistických krajinách, typických rozvojových krajinách a hospodársky málo rozvinutých krajinách. Priemerný vek, vypočítaný spolu pre obidve pohlavia, už v týchto krajinách prekročil 60 rokov. Práve táto skutočnosť dovoľuje vysloviť predpoklad, že rozsah demografickej explózie sa bude aj naďalej zužovať, a postupne „vyhasne”. „Demografická bomba” vybuchla tam, kde sa demografická revolúcia zastavila na pol ceste, kde po neobvykle rýchlom poklese úmrtnosti nenasledovalo zníženie pôrodnosti. Predsa však všetko nasvedčuje tomu, že demografická revolúcia trvá a zasahuje nové krajiny. Jej konečné víťazstvo na celom svete bude súčasne odzvoněním obdobiu, ktoré vojde do histórie ako obdobie demografickej explózie. TRYBUNA ĽUDU 38/79, Varšava (spracované) míM ivr , f M B** ' Počet obyvateľov v rozvojových krajinách aj ďalej stúpa rýchlym tempom. V roku 1977 žilo v krajinách tretieho sveta takmer 75 percent obyvateľstva našej planéty. V súvislosti s plánovanými pseudovoľbami rasistický režim lana Smitha ešte viac zosilnil teror proti pôvodnému obyvateľstvu krajiny, čoraz - častejšie podniká barbarské nálety na susedné štáty, v ktorých sa nachádzajú tábory zimbabwijských utečencov. Každý deň v Zimbabwe zavraždia niekoľko desiatok ľudí. V samot „ Voľby” nom Salisbury zaviedli policajný čas. Každý (pravdaže, černoch), koho prichytia v uliciach mesta bez príslušných dokumentov medzi 19. a 5. hodinou, môže byť na mieste zastrelený. Nepretržite prichádzajú správy o bombardovaní územia Angoly, Zambie a Mozambiku. Pod heslom „vnútorného urovnania“ páchajú rodézski rasisti zločin za zločinom, snažiac sa zúfalo o udržanie pri moci a o využívanie „práva“ okrádať a vykořisťovat ľud Zimbabwe. Ako je známe, plán „vnútorného urovnania“ sa uskutočňuje v súlade s tzv. „ústavou“, prijatou koncom januára referendom, ktorého sa smeli zúčastniť len belosi. Tento hanebný dokument má novou formou upevniť nadvládu hŕstky rasistov nad väčšinou obyvateľstva krajiny. Stačí spomenúť, že podľa Smithovej „ústavy“ budú mať belosi, tvoriaci len dvadsatinu obyvateľstva, jednu tretinu miest v parlamente a právo veta. Imperializmus, ktorý sa snaží v Rodézii o zachovanie svojich rozkolísaných pozícií v tejto časti Afriky, sa všetkými silami pokúša zachrániť zlovestný Smithov režim. Egoistické záujmy neokolonizátorov bez okolkov formuloval istý člen snemovne reprezentantov amerického Kongresu: „Zemepisná poloha a prírodné bohatstvo Rodézie a Juhoafrickej republiky robia tieto krajiny životne dôležitými pre národnú bezpečnosť USA.“ Medzinárodná verejnosť rozhodne protestuje proti činnosti bielych rasistov v Rodézii a proti všetkým tým, ktorí ich podporujú. Nedávno Rada bezpečnosti OSN prijala rezolúciu o Rodézii. Tvrdo sa v nej odsudzuje agresia rasistov proti nezávislým štátom a represie I. Smitha vo vnútri krajiny. Rezolúcia vyhlasuje rasistami plánované voľby za nezákonné. Rada bezpečnosti upozornila, že cieľom tejto akcie je zachovanie moci rasistickej menšiny. Vlastenecké sily Zimbabwe označujú „voľby“, ktoré mieni uskutočniť Smith, zä podvod. Vlastenecký front Zimbabwe zosilňuje svoju činnost proti rasistom. Nezastrašili ho trestné výpravy Smithových žoldnierov. Joshua Nkomo vyhlásil, že ľud bude pokračovať v boji proti Smithovi. Boj ľudu Zimbabwe má veľkú podporu medzinárodnej verejnosti. Bez ohľadu na lúpežné prepady rasistov, štáty na „frontovej línii“ podporujú vlastencov, bojujúcich proti kolonizátorom. Národy sveta veria, že čas, keď sa Zimbabwe stane nezávislým štátom, už nie je ďaleko. PRAVDA 77/1979, Moskva Joshua Nkomo - predseda Vlasteneckého frontu Zimbabwe, ktorý je vedúcou silou v boji proti rodézskym rasistom. Čierna vládna väčšina na Smithov spôsob (Siiddeutsche Zeitung)