Gardista, august-október 1940 (II/32-40)

1940-08-08 / nr. 32

2 EZ! Jozef V o z á r: D.c.'Julyôsmy júl 1940 je významným medzní­kom slovenských dejín. Slovensko nastupuje podľa slov nášho najväčšieho martýra v boji za sloven­skú štátnosť, Dr. Vojtecha Tuku a jeho verného žiaka Šaňa Macha, cestu k národnému socializmu. Pracujúci Slovák musí nájsť doma spravodlivé ocenenie svojej práce, časy, keď náš robotník šiel za prácou, za lepšou sociálnou úrovňou preč do cudziny, tieto časy budú patriť zajtra už len minulosti. Stavia sa nové Slovensko, Slovensko, kde nie fa­lošnou kresťanskou láskou, ale k prevedenej práci primeranou odmenou bude umožnené žiť všetkým, ktorí chcú a budú pracovať podľa svojich síl a schopností na vybudovaní slovenského nórodne­­socialistického štátu. Nové Slovensko, vybudované na zásadách nacionálnesocialistických, chce dať všetkým svojim deťom chlieb tu v slovenskom ži­votnom priestore medzi Tatrami a Dunajom. Nové Slovensko nesmie mať na jednej strane v biede a podvýživou živoriacich, kým na druhej strane bu­dú prežraní pažravci, ktorí v svojej sebeckosti a neľudskom nazeraní na sociálne slabých nezmôžu sa v prospech sociálne najslabších na nič, v naj­lepšom prípade zmôžu sa na prázdne, falošné a otrepané frázy o nevecnej láske o falošnom kres­ťanstve. Nie slová, ale skutky sú merítkom skutočného národného socializmu a tým súčasne najvecnejším uskutočňovaním pravého, nepokrytého kresťanstva. Nie je národovcom ten, kto necíti národnesocia­­listickyl Tisíc a dvadsať ročná hegemónia, nám Slovákom neprajná, nás všestranne vyciciavala a vykorisťo­­vala. Sociálne slabý jedinec a podobne aj štát, je hračkou v rukách sociálne silných. Na prahu rodiacej sa novej Európy zrodil sa nový štát, štát nacionalisticko-slovenský, kým na druhej strane padaly štáty malé, stredné ba i veľ­mocenské. Vodcovia a bojovníci, za toto, dnes už jestvu­júce Slovensko, dobre vycítili blízkosť rodiacej sa novej Európy a po boku veľkého Nemecka a jeho najväčšieho syna a vodcu Adolfa Hitlera, vedeli sa zapojiť do tejto novej výstavby, zpečatenej krvou najlepších synov oboch národov, bojujúcich ruka v ruke proti spoločnému nepriateľovi, za uskutočnenie novej lepšej budúcnosti. Týmto skut­kom Slovensko opäť dokázalo, že ideme za kaž­dých okolností a bez výhrady s veľkým Nemec­kom a jeho vodcom’ Adolfom Hitlerom, keďže už za trvania ČSR kamarátstvo slovensko-nemecké sa osvedčilo a otvorilo nám prvú etapu cesty slo­venskej štátnosti. Náš ideový vodca Dr. Vojtech Tuka Vám ohlásil nový smer, nové posolstvo nášho chránenca kan­celára Adolfa Hitlera. Toto nech je Vám pozván­kou k práci I Týmto Vám bolo ohlásené, že príde výmena všetkých tých, ktorí tak majstrovsky vedeli sa prispôsobovať ešte ozda pred pár dňami, ba aj v dávnejšej minulosti a ktorí stáli v službách starého sveta, sveta riadeného žoldniermi pluto­kracie, neprajnej nám a ostro zahrotenej proti slovensko-nemeckému kamarátstvu. Títo jedinci v službách hmoty, falošnej kresťanskej lásky, ochotne kryli a účinne intervenovali za záujmy toho-ktorého bohatého 2ida, Čecha a Čecho­­slováka, nikdy však nie za záujmy slovenského pracujúceho ľudu, slovenského nezamestnaného robotníka a jeho podvýživou trpiacu rodinu. Týmto sebcom, majúcim na zreteli len vlastné hmotné záujmy, nešlo nikdy o nič, ako o vlastné „ja" a títo nemajú miesta, aby v budúcnosti zastávali zodpovednejšie miesta a aby rozhodovali o život­ných otázkach pracujúceho slovenského robotníka, ktorý vždy ochotne sa prihlásil k plneniu svojej národnej povinnosti, keď náš štát bol ohrožený. Pracujúca vrstva slovenského národa obetovala vždy najviac na oltár štátu a preto právom patrí týmto sociálne slabým, aby v novom Slovensku našli ochráncu svojich životných práv vo vláde ta­kých ľudí, ktorí slovenskú vec nikdy a za žiadnych okolností ani len myšlienkou nezradili. Chránenci Židov, Čechov, čechoslovákov a ne­priatelia nemecko-slovenského kamarátstva musia byť vypojení! Týchto ľudí poznáte dobre! To sú tí, ktorí denuncovali a všemožne existenčne ničili najosvedčenejších Slovákov-nacionalistov, starých pracovníkov, rodobrancov, gardistov, obráncov slovenských hraníc, ba nerešpektovali oni obete krvi a obete na slobode, danej s ochotou na oltár slovenského národa. Ľudia tohto smeru v dávnej a celkom blízkej minulosti, vedeli siahnuť k naj­radikálnejším prostriedkom, keď zbadali, že ten, ktorý bol a je odchovancom politickej školy nášho prvého rodobranca Dr* Vojtecha Tuku a jeho po­mocníkov Šaňa Macha o Karola Murgaša a kto prejavil podozrivý nesúhlas s ich sebeckým počí-Jel Fi hasú kupuj vUsu 7 Bratislave, námestie Badreja Uliato Na novej ceste naním, bol pre nich krajne škodlivý, hoci dobre vieme, že tento smer hmotárov hrubého zrna ohro­­žoval existenciu slovensko-nemeckého priateľstva a dával v sádzku slovenskú štátnosť. Neverte za nijakých okolností tým, ktorí Vás v biede znovu a znovu pod rozličnými titulmi opu­stili a zapredali, a dnes, keď náš smer zvíťazil, znovu sa snažia pokrytecky Vás presvedčiť, že oni vlastne patrili tajne do Vašich radov. V biede po­znáš priateľa, v dobrom len sebcovi Nové Slovensko patrí do rúk ľudí s pevnou chrb­tovou kosťou a čistých rúk a keď toto bude splne­né s neúprosnou a tvrdou dôslednosťou, až potom môžeme pokojne veriť, že obstojíme v novej, vod­com Adolfom Hitlerom rekonštruovanej, Europe. Preč teda oj s posledným spojencom kliky, na ktorú sa toto vzťahujeI Nekompromitovaná časť tých slovenských vod­cov, ktorí v minulosti i prítomnosti zaslúžili si plnej dôvery a oddanosti národa, volajú Vás k ďalšiemu boju, k ďalšej práci, spravodlivému a najkresťanskejšiemu spôsobu vybudovania sloven­ského štátu, štátu národnesocialistického, štátu, ktorý ,svoj vzor dôsledne hľadá pri našich moc­ných ochráncoch vo Veľom Nemecku a jeho vod­covi Adolfovi Hitlerovi, ktorý už tak často nepo­kryte, vecne a za každých okolností dokázal, že áno, malý slovenský národ je vecou srdca a citu tohoto najväčšieho muža sveta, vodcu, kancelára Adolfa Hitlera. Kamaráti gardisti, toto prvenstvo nás zaväzuje na ďalšiu cestu, ktorá je na život a na smrť spo­jená s osudom Veľkého Nemecka! „Nezabúdajte, že sympatie Veľkého Nemecka a jeho vodcu Adolfa Hitlera, daly nám možnosť slo­venskej štátnosti. Tieto dve veci značia za určitých predpokladov život, — nepochopiť značí zradiť a tieto dve veci by boly hrobom naším ..." Kamaráti, gardisti, buďte oporou, buďte hrdin­­nou armádou, pomôckou v snahách a v práci vše­tkých tých dobrých Slovákov-nacionalistov, ktorí svätú vec slovenského národa nikdy a za nijakých okolností nezradili, ktorí vo svätom boji za náš lepší zajtrajšok bok po boku a vždy s Vami tiahli ulicami a víťaznými heslami vlievali vieru v prí­chod slovenského štátu, a ktorí bez výhrady vedeli nastúpiť cestu i do žalárov a vyjdúc z nich, stali si na čelo Vašich radov, bojovali, pracovali, žili, pa­dali a vieali Vás, č’r už v boji proti vnútorným ne­priateľom a či s puškou v ruke, stáli a viedli Vás v marcových časoch na východnom Slovensku a či v septembri 1939 bok po boku s nemeckým voja­­kom-kamarátom proti Poľsku. Títo Slováci, na čele s naším prvým rodobrancom a najväčším martý­rom slovenských dejín Dr. Vojtechom Tukom, sú povolaní viesť výstavbu slovenského štátu tak, aby obstál v rekonštruovanej novej Europie. Kamaráti, rodobranci, gardisti, hor' sa do boja a práce za nové národnesocialistické Slovensko 111 Na stráž! Strážca národného majetku Gardista — aký má bvf Keď národ vložil do gardistu všetku svo­ju dôveru a sveril mu vlastný svoj život, majetok a celé dedičstvo našich predkov, musí gardista vedieť i vykonávať skutoč­ného strážcu. Mnohí si len pomaly a ťažko uvedomujeme túto azda najťažšiu zodpo­vednosť a to len preto, že nazeráme na to­to poverenie ako na niečo, že sme boli v právu, aby nás národ týmto vyznačil, vy­znamenal, ba dokonca odmenil. Nuž veru, keby gardista len v takomto svetle vedel pojať do seba hlboký význam HG, nebol by hoden tej vePkej dôvery národa, tým me­nej, aby sa menoval strážcom národného majetku! Pokladáme si azda naše poverenie, ako­by sme boli využívaní, alebo dokonca zne­užívaní, keď na prvý pohľad žiada sa sku­točne na nás viac, ako od ostatných. Keď myslíme alebo si takto domýšľame, tak ve­ru nemáme jasný rozhľad o pojme HG, tým menej o povinnosti ako národovcovi. Robíme alebo sa azda žiada od nás gardis­tov viac, ako od každého statočného člena národa, ako Slováka? Nie! To čo má za úlohu HG, platí, alebo by malo platiť pre každého, ktorý sa hlási a cíti, že je Slovák! Že je ešte nie tak, musíme si pripísať na vlastné svedomie všetci, že nie sme ešte bez rozdielu gardistami. Gardistom musí byť každý, ktorý si nárokuje, aby bol uznaný alebo bolo mu priznané, že je Slovák. Nie to, že diplom, čiže dekrét gardistu zrodí v každom vedomie, byť ním, ale konať to, čo HG prikazuje a žiada, musí sa zrodiť vo veľkej miere v každom Slovákovi. HG ne­robí separatizmus v národe, ba práve opak toho, jej úlohou je a bude sjednotiť všetko čo dýcha životom slovenským! HG nepo­zná ani nebude poznať chudobného alebo bohatého, lebo jej úlohou je a bude, aby každý Slovák mal jednakú hodnotu, bol jednako v majetku bohatstva všetkých hodnôt. HG nemala a ani nebude mať v úmysle rozpoznávať gardistov podľa viero­vyznania, lebo keby azda toto mala v pro­grame, priečila by sa dejinám vlastným, priečila by sa i menu „Slovák“, ako tiež národu samému a hlavne musela by pad­núť a večne sa zatratiť v najdrahšom poj­me zosobnenia národa, v novom občanovi štátu, najvyššieho veliteľa HG, vodcu a prezidenta. HG musí byť zrkadlom národa, v nej musí sa vidieť každý Slovák a celý národ! HG nesmie skrývať v sebe tajnosti ale ani nemôže, lebo v nej sa po júna celý národ. Poverené funkcie v HG nikoho ne­­vyzdvihujú, len ho určujú pre taký úkol, ktorý ten alebo onen zvládze. Preto nikto nech si nepripisuje, že je hodnotený za viac gardistov, ako azda iný, lebo každý koná a každému je uložené toľko, čo zmôže on sám, podľa jeho vývinu tela a umu! Gar­dista nech sa neunáša do vysokých sfér, niekde nad oblaky, lebo by mohol stratiť pôdu, ktorú zdedil po našich otcoch. To, že jeden vie vyvinúť zo seba viac a väčšie hodnoty ako ten druhý, nesmie sa unášať fatamorganizmom, ale nech si je vedomý, že to je jeho gardistickou a národnou po­vinnosťou, keď jeho um a telesná vyspelosť je na vyššom stupni, o toľko vydal zo se­ba i väčší výkon! Ten gardista, ktorý nie je obdarený natoľko vyspelosťou, musí vy­dať tú istú energiu ako ktorýkoľvek iný, umovo alebo telesne vyspelejší. Ten gardi­sta, ktorý vo svojom zamestnaní vykonáva prácu niekde v továrňach alebo na poli, ro­bí taký istý osoh, ako ten niekde za písa­cím stolom, alebo i so zbraňou v ruke, ale­bo i ten vládny činiteľ! Menší výkon je u toho, ktorý nemal možnosť školenia, alebo vlastného bohatstva ducha, práve tak veľ­ký, ako ktorý mal možnosť vyškoliť sa ale­bo lepším postrehom dosiahnuť zodpoved­nejšie postavenie. HG nebude nikoho obdi­vovať a unášať sa ilúziami za jednotlivcov, ale prísne bude pozorovať ťažšie a význam­nejšie poverenia a ich splnenia. HG nikoho nevyznačuje a ani nebude pochvalou alebo radmi oslavovať, ale naopak bude takýmto gestom len prejavovať svoje uznanie čo na­čim pripísať, že HG od každého takéhoto bude žiadať ešte viac. HG nestrpí, aby ten alebo onen založil si ruky len preto, že ulo­ženú úlohu už splnil alebo že dokonca uro­bil viac ako sa od neho žiadalo, naopak, je povinnosťou každého takéhoto gardistu, aby sa i bez ďalšieho rozkazu ujal ďalšej práce! HG nemôže byť útulkom politických vypočítavcov, lebo vtedy narušila by sa jej vyrovnaná línia, ktorú garda potrebuje, aby bola hodná svojho mena. Gardista mu­sí byť apoštolom národa, viery a ľudstva vôbec! Naproti tomu musí byť bičom bo­žím, potierať zlo v zárodku a to najprv v sebe a všade tam, kde plevel a hnis zapúšťa korene! Gardista musí byť majákom či vo dne či v noci, musí svietiť jasným svetlom, aby neustále prerážal tmu ľudskej hrieš­nosti, aby ukazoval smer večného života, a aby bol záchrancom padlých a poblúde­ných. HG je nie na to, aby prostredníctvom jej dosiahol gardista hmotného zisku na treťom mieste, ba dokonca dosiahol slávy ctižiadosti na škodu gardy! Gardista musí všetky ctnosti dosiahnuť v HG ako gardi­sta, nie však ako plutokrat! Gardista je nie na parádu, ale na prácu, aby v tejto práci žiaril večne ohňom zdravého života národa, kresťana a človeka! Gardista nesmie byť len preto gardistom, aby na všetko kýval hlavou len preto, aby ukrytou hriešnosťou udržal sa seba, dokonca zamlčal iného, na­opak musí vedieť obetovať i seba, aby hriešnosť zabil v sebe a okolo seba! Gardi­sta musí si byť vedomý svojho postoja a dôležitosti poverenia, nie však byť pyšný, ale národne hrdý! Hrdosť sama nech sa zračí v postoji, že som gardista a Slovák, teda v slove nie čím som ale „čo som“! Keď sa ťa ktokoľvek opýta, nech sa ozve v tebe gardista a Slovák, nie však funk­cionár. Slovo funkcionár použi tam, kde po­treba vyžaduje, slovo gardista a Slovák musíš užiť vždy a všade! Maj zrak orla, du­šu čistú, silu čerstvú, vôľu nezlomnú, vieru hlbokú, päsť istú a tvrdú, hruď vypätú, hlavu vztýčenú, krok rázny, svedomie otvorené, zbraň pripravenú, rozum v hrsti, lásku nekonečnú, jazyk pravdovravný, sluch otvorený, v práci statočný a sudca spravodlivý! Budeš hoden strážcom majet­ku národa, hoden mena Slováka a gardi­stu! Na stráž! T. Š. GARDISTA Slovenský prerod v znamení poriadku a očisty podľa vzoru Veľkonemecka ide nekom­promisne vpred. Každý s pocitom vd’ačnos víta uistenie nášho hlavného veliteľa, že vš tkým intervenciám za Židov ktoréhokoľve. stavu bude urobený radikálny — definitívny koniec. Je najvyšší čas zúčtovať s machľami tal­­mudistických kudrnáčov, čo cicali, gniavili a ešte gniavia zdravé korene nášho národného života v každom odvetví. Židia sú a vždy budú škodcami nášho zdravého sociálneho vývoja. Preto nekonečne hriešneho luxusu a samo­vraždy sa dopúšťa každá verejná ustanovizeň, keď ďalej trpí demokratické rukavičkárstvo kresťana so Židom. Zradcom je každý, kto Ži­da podporuje a považuje za seberovného, po­prípade nenahraditeľného v štáte. Mýlnou te­óriou starých tradícií je, že Žid je element s vyššími schopnosťami, ako náš človek. Slo­vákovi musí až dokonca platiť: Žid je parazi­tom, rasa osobitná, sama pre seba, ktorá vždy ubíjala našich ľudí nábožensky, národne i hmotne. Ešte aj dnes, keď chceme dať príle­žitosť slúžiť národu a tak upravovať lepšie podmienky sebe i našim deťom, neodstraňujú sa hnilobné zárodky zo špiku a miazgy ná­roda. Na úkor slovenskej rasy ešte kde-tu uplatňujú sa izraelské vši a trucovité zdví­hajú svoje kuvičie hlasy s krivým nosom a červeným plátnom. Chránia ich niektorí naši milosrdní internacionálni hyperhumanisti. Tiež smutnou skutočnosťou ostáva náhľad nášho drobného ľudu o tom, ako by Židia boli určení k vyšším úlohám ľudstva. Dodnes sa ešte udržujú na dedine tituly pre jednodu­chých židovských bezdomkov »pán veľkomož­ný, ich milosť, osvietený pán a pod.« Podľa toho kritéria kastovníckej výchovy, ktorá ob­choduje, infikuje, rozbíja, znemožňuje a otročí tvorčie samostatné a sebavedomé sily a ambí­cie v našich dedinách jeden každý šábesgój. Nenapraviteľný Antikrist od kolísky po hrob, telom i dušou. Či my: roľníci, robotníci, úrad­níci nie sme viac ako Židia? Či my nie sme oprávnení, ba povinní v našej otčine, ako fun­dament a súca kresťanská masa odstrániť a zdeptať každú ťarchu, čo tlačí, rozbíja a po­nižuje nás? Nevinné slovenské kresťanské dievča, prá­ve čo opustí školu, ide slúžiť k Židovi. Tam robí všetky hrubé práce od svitu do nesko­rých nočných hodín. Obsluhuje a podkladá plienky pod rabínovo dieťa, kŕmi husi, umýva sedemdesiatročnej Židovke cez sviatky nohy, alebo obhryzuje zbytky jedál z bohatého ko­­šeru. Starý mládenec-Žid po čase svedie diev­ča chcej-nechcej na krivé nemravné chodníč­ky, ba v inom prípade verejne obchoduje s kresťankami. Len bližšie analyzujme a pozo­rujme, ako kupčia s našimi Slovenkami dobre vypasení pajesáči. Hľa, úmyselná mravná de­generácia. A výdatne v tom pomáhajú Zidia­­lekári, drogisti, lekárnici. Tak využívajú naše devy a ženy za mesačných 40—60 Ks. Koľ­kým rozbijú a znemožnia vydaj, rodinné šťa­stie a náboženský cit v útlom, ale i v neskor­šom veku. Obstálo by to v Nemecku, kde je národný socializmus a čistenie rasy? Však aj my sme pánmi sami sebe a chceme očisťo­vať a budovať na princípoch kresťanských, t. j. mravných. Sú prípady, že staré, utrápené, vyrobené, ubité kresťanské ženy venovaly celý život obsluhe posmievačných Židov a poton ako siroty, zohavené, bez groša, túlajú sa po­medzi ľudí, až sklonia hlavy v chudobincoch, alebo na perifériách. Videli ste už, aby bola Židovka niesla ťažký balík ná stanicu nášmu roľníkovi, alebo žeby drhla dlážku, prala ne­čistú bielizeň? Nechcem podceňovať robotu posluhu, ale z príkladu jasne vidieť, ako pr rástol židovský keťas našu kresťanskú so­ciálnu úroveň. Aká veľká diferencia medzi ži­votnými podmienkami cudzinca Žida a svoj­ského našinca Slováka. Napriek všetkým zrelým argumentom o vylúčení a odstránení Židov z verejnosti, boli zradcovia, hazardéri, čo ich zastávajú a hatia koleso vývinu novej Európy. Jedni aj druhí patria dokopy a úder má byť pre obidvoch rovnaký. My gardisti v tej zauzlenej proble­matike máme stanovisko voči Židom. Nestrpí­me, aby literu zákona Božej i ľudskej spra­vodlivosti nenasledovaly skutky a rázne činy. S čistým svedomím a rukami dávame sa. k dis­pozícii našej vláde, s ktorou ideme nemilo­srdne proti vykorisťovateľom a poburovačom. V novej etape, na starej priamej línii, ale s účinnejšími prostriedkami, aké vyžaduje roz umné prispôsobenie sa novým pomerom, krá­čame vpred. Hamborčan. Spoľalilive sa dá nakúpiť najlepšie tam, kde majú pevné ceny, kde sa vo veľkom sku­­pu, í , spracúvajú suroviny a kde racionálne vyi ajú svoj tovar. V takých podnikoch sa vo veľkom získava spokojnosť zákazníkov sve­domitým skúmaním a splňovaním ich potrieb a želaní. U nás je takým podnikom B a ť a.

Next