Gardista, november 1940 (II/44-68)
1940-11-01 / nr. 44
Strana 2. nového sveta nie nóm je vecou politickej taktiky, obozretnosti, fígliarstva alebo niečoho podobného, ale vecou rozumu a srdca, hlbokým presvedčením, nezlomnou vierou, za ktorú, keď bude treba, ochotní sme prinášať aj obete. Po to prichodíme. No, mohol by sa nés niekto ešte opýtať: — Nuž a čo? Nerobili sme to predtým? — Áno. Robili sme, — odpovedáme my. — Robili sme to v minulosti, a robíme to aj teraz. Lež v živote je veľa protichodných síl, ktoré hamujú aj tie najlepšie snahy, ktoré zatiahnu do slepej uličky aj obozretnejších a najhúževnatejších. tých naj- V takýchto chvíľach vypichne odvaha; duší sa zmocnia pochybnosti, nechuť, ochabnutie, vynoria sa rozličné predsudky, pod tlakom, ktorých nejeden ocitne sa na rázcestí a nevie — kde. Nazdávame sa, že táto chvíľka nodlila aj u nás: že mnohí váhajú, že mnohí podľahli predsudkom a teraz nevedia, kde, v ktorú stranu a ktorou cestou. My im v týchto rozpakoch prichodíme na pomoc. Chceme im poradiť, chceme im dodať odvahy a viesť ich bludiskom dnešných čias. Chceme Ich vyslobodiť zo začarovaného kruhu rozličných škodlivých predsudkov a chceme im ukázať cestu, ktorou sa dostanú ďalej — do budúcnosti. Toto chceme a — len nijaké obavy. Opakujeme: —■ Neprišli sme porušiť zákon slovenského živote, ale doplniť ho. Neprišli sme drobiť a ubíjať, ale práve naopak — prišli sme pomáhať všetkým, ktorí to so slovenskou vecou úprimne a statočne myslia, prišli sme odstraňovať choré a dopĺňať zdravé, aby slovenský národ nezastal na polceste, lež aby šiel za odkazom svojich dejín a svojich vodcov — stále vpred, v ústrety lepším a krajším dňom svojho života. Napokon nie je to nič nové. Všetko toto Gardista robil aj doteraz. Rozdiel je len v tom, že odteraz bude to robiť ešte sústavnejšie, ešte vytrvalejšie a húževnatejšle — ako denník, To je všatkol Do očisťovacej práce I V pre tvormi nášho života sme nesporne mnoho vykonali, ale natíska sa ném otázka, či a kolko sme zameškali a či sme nemohli byť aj ďalej. Keď si tak rozobereme jednotlivé polia práce, prídeme k záveru, že sú veci, ktoré stoja v ceste vývoju, . • Najvážnejšou hospodárskou složkou je peňažníctvo, ktorého nezdravé složenie u nás už dávno, snáď ešte v časoch prvých rokov ÖSK bolo známe, a celé desaťročie sa hovorilo o ozdravení peňažníctva, o koncéntiráeii, boly robené rozličné sanácie, zákroky, budovaly sa nové složky. ba ri púšťali sa i nekorektní vedúci cinitea, a snáď nikde nebolo tak zrejmé, že nás považujú za vojnovú korisť, ktorú treba od základov využiť, ako práve v peňažníctve. Mysleli sme, že v svojskom živote medzi prvými prácami bude odstrániť politicky komprom i tovanýoh Iudí tejto najvážnejšej složky hospodárskej. čakali sme dosadenie schopných a spoľahlivých Iudí na vedúce miesta a za dva roky samostatnosti, keď sa na bilanciu doteraz vykonaných prác dívame, žasneme nad výsledkom. V tomto obore sa okrem príprav takmer nič nevykonalo a väčšinou tí istí Iudia sedia na vedúcich miestach a hatia hospodársky vývin ako predtým. Ba svedkami sme i takých zjavov, že sa stal vedúcim direktorom veľkej banky exponovaný politik, bývalý obecný notár, ktorý tam financoval protištátne akcie (Lionmer). Po novinách sa polemizuje o úverovej politike a keď hlbšie nazreine do problému a počúvame o osemdesiatiniliónovom bezúročnom žírovom účte istej banky v Národnej banke a súčasne, že sa na prevzatie financovania veľkého podniku nevie nájsť tuzemský úver 15 miliónový, nevdojak sa informujeme i o rozhodujúcich činiteľoch tej banky, a vidiac tam tú starú gardu politicky kompromitovaných, prichádza nám na um myšlienka, či to snáď nie je v ráinel zákonných predpisov hatenie vývinu, čo mi ľudové nazývame sabotáž. Skúste sa pustiť do debaty s tákým „odborníkom”, odchovaným v demokracii a presviedčajte ho, že národohospodárska teória, spočívajúca na modle zlata, sa už zrútila a je nahradená osvedčenou teóriou, ktorá vymenila zlato za prácu a uvidíte, že sa vám vysmeje a bude vás považovať za utopietu. Darmo sa budete odvolávať na nemeckých odborníkov a na úspechy Nemecka, pre takého „odborníka”, odchovaného exponantami slobodomurárskych lóží niet hospodárskej kapacity, ktorú by uznával. Nuž, a na kontrolu týchto máme niekoľko ľudí, ktorí sa s hospodárskymi vecmi len tu-tam zaoberali a ktorí preberajú na seba toľko funkcií, na zdolanie ktorých by ani ten najslávnejší odborník nestačil a pri tom úzkostlivo dbajú, aby sa. imí tam nedostali. Následky vidíme v tom, že pod firmou tých niekoľkých bývalých autonomistov ide všetko po starom, v hospodárskych inštitúciách márne ešte veľa „nenahraditeľných” Čechov, ba i Židov. Preskúmajme bez rozdieľu každý podnik a prečistime od nežiaduceho elementu náš hospodársky život, dokiaľ nie je neskoro a keby nebolo dosť odborníkov v centre, poobzerajte sa aj po vidieku a autoritatívne zapriahnite do práce do ústrania sa odtiahnuvších odborníkov a nedovoľte, aby poľovačky, vlastný dom a podobné osobné pohodlnosti boly na prekážku pri povinnostiach, ktoré ukladá záujem národa. Rodobranci, do práce! Preskúmajte každý prípad do podrobnosti a s uvedením mien začnime očisťovaciu akciu s uverejnením najkrikľavejších prípadov v našom Gardistovi. GARDISTA Hospodársko- vy ži vo vada výzbroj Nemecka R. Walter Dané, ríšsky minister výživy a poľnohospodárstva ldeový záMud obnovy nemeckého vyživovacieho hospodárstva položili už v rokoch predtým, než sa národný social bmus ujal vlády. Záchrana roľníctva bola práve tak otázkou pozemkového práva aiko otázkou hospodárskeho zttbtíjSpečcnia. Tieto dve veci baly roku 1933 pripravené ideove a plánovité už tak dailoko, že sa onedlho mohlo aaíat s ich uskutočňovaním. Ríšsky zákon o sedliackych dvorcoch stvoril nové pozemkové právo a trhový poriadok upravil jasne odlbyt a ceny poľmoihospodársikyoh výrobkov. O rok neskoršie položila výzva na výrobný boj základ k zvýšeniu produkcie, ktorá pri vtedajšej veľkej agrárnej nadvýrobe zdala sa byť smelou celému svetu. Nemohol ho chápať nikto bez základného pochopeniu národnosiooia! btiokého úsilia o zabezpečenie životného priestoru a pozemkovej slobody. Zo začiatku nebolo ľahké oboznámiť našich zahraničných susedov so zásadami národmosoeialistickej vyživovacej politiky. Pravda, celý juhovýchod Európy napríklad je prevažne poľnohospodárskou oblasťou. Najlepšie sily jeho štátneho vedenia sa ešte dnes regrutujú z vrstiev roľníckych. No práve okolnosť, že v podstate žije z vývozu svojich poľnohospodárskych produktov, vyvolávala obavy, že zabezpečenie nemeckej výživy súčasne sníži možnosti vývozu do Nemecka, Skúsenosti posledných siedmich rokov však dokazujú, že trhový poriadok a produkčný boj ani v obchodnopolitickom ohľade nie sú prekážkou, ale základnicou pre regulovanú a stupňovanú tovarovú výmenu. Pevné 'kontingenty a pevné ceny, zásady vnútorného nemeckého hospodárskeho po-riad'ku, pôsobil y plodne na všetky štáty, ktoré v týchto rokoch nadviaizaly užšie styky s dynamicky sa rozvíjajúcim celkovým nemeckým hospodárstvom. Preto sa nemožno čudovať, že myšlienka regulovaného hospodárstva sa stala dnes v mnohých agrárnych štátoch kontinentu všeoliecnou zásadou hospodárskeho vedenia. Rok vojnovej výživy bol zaťažujúcou skúškou novej nemeckej agrárnej politiky, od ktorej si nemožno predstaviť väčšiu. Anglicko a celý liiberalistioký západ, ktorý pokladal nemecký vyživovací program za premrštenú romantiku, alebo bluf, produkčný boj označoval za nútené obrábanie a trhový poriadok za regiementovamie nedostatku, preukázal svoju neschopnosť a draho zaplatil svoje sklamanie, ktoré pocítil práve tak ťažko, ako svoj neúspech na bojiskách. Podľa skúseností zo svetovej vojny súdili, že Nemecko pod tlakom blokády veľmi rýchlo vyčerpá svoj liospodársko-vyživovací potenciál. Napokon sa zdalo, že jestvujú preto v mnohom ohľade paralelné predpoklady. Pri vypuknutí vojny opustil y posledného septembra s tátié í oe pracovných síl poľnohospodárstvo. Vojsko — prirodzene — potrebovalo značnú čiastku konského materiálu. K tomu pristúpilo ese i to, že jeseň 1939 bola nepriaznivá pre poľnohospodárstvo, práve tak ako i tuhá zkna a stále vlhká jar. V takýchto okolnostiach bola zrejmá otázka, či nenastane podobné sníženie výkonnosti ako za svetovej vojny. Ako je známe, »nížil sa za svetovej vojny výnos obilia na 66 percent, a sena so 41 na 28 miliónov ton, nehovoriac o stratách vo veľmi intenzívnej kultúre okopanín. Co sa však nestalo — nepriatelia Nemecka i tu nepochopili jedno, a to, že Nemecko z roku 1939 je už nie Nemeckom z roku 1914, ani politicky, ani hospodársky. Za 7 rokov produkčného boja dosiahlo Nemecko taký výrobný potenciál, že produkovalo viac nielen v čase pokoja, ale s úspechom mohlo podstúpiť i najťažšiu zaťažujúcu skúšku vo vojne, ktorá presvedčila svet o jeho zabezpečenej základinici. V týchto siedmich rakoch nevydali sme zby točne miliardy na zmechanizovanie poľnohospodárstva, nestarali sme sa zbytočne tuhou a vytrvalou prácou o zveľadenie stavu dobytka, nezlepšovali sme zbytočne pôdu, hnojenie a nevyberali sme najlepšiu siatbu. Celá táto práca donáša dnes svoje plody. K tomu pristupuje ešte susedská pomoc našich obcí a spoločné používame traktorov a strojov, takže aj vo vojne a v nepriaznivom počasí nezostal vo Veľkonameckej ríši neobrobený ani najmenší kus pôdy. Treba vidieť neobrobené, alebo zanedbané role Francúzska, aby sme pochopili, čo znamená táto výkonnosť. Úspech však ospravedlňuje túto námahu. S pýchou možno povedať, že nemecký sedliak vyhral svoj boj, ktorý sa vyrovná úspechom vojska. Je to bitka proti anglickej blokáde, bitka proti vyhladovaniu. Y tomto prvom vojnovom roku sa nemecký národ presvedčil, že prídalový systém, založený na mierovom trhovom poriadku, nie je znakom slabosti alebo nedostatku. Nemecko udržalo po celú vojnu prídely potravín na úplne postačujúcej výške a v niektorých prípadoch tieto prídely dokonca už zvýšilo, kým Anglicko muselo zaviesť rozličné obmedzenia. To svedčí o hlbokom rozdiele medzi Anglickom, ktoré zanedbáva svoje roľníctvo v prospech burzového obchodu a vysokých financií a medzi Nemeckom, vedomým si významu svojho roľníctva, odkázaného na pôdu. A to je i prognózou pre ďalší priebeh vojny. Anglicko pocíti vo svojej vlastnej krajine vždy viac prítomnosť „generála Hladu’’, ktorého si zvolilo za svojho spojenca proti Nemecku. Dnes sa znova dokazuje správnou stará historická pravda: Bez poľnej práce národ hladuje. Bez roľníctva národ umiera. pilo proti Nemecku. Je to boj presýtených kapitalistov proti statočným a usilovným robotníkom, hľadajúcim slobodu a možnosť života. Boj vládcov proti potlačovaným a bezprávnym, ktorí nijaké otroctvo už trpieť nechcú. Ako inalá hŕstka, shromaždená okolo jedného muža, začali sme vnútropolitický boj, ako hlásatelia novej idey, národného socializmu. Keď proti nám postavili násilenstvo, uderili sme a výsledkom nášho boja bolo víťazstvo nového sveta nad starým. Náš Vodca potom, ako hlásateľ nového spravodlivého poriadku, vstúpil do svetovej politiky. Aj tu, ako predtým vo vnútornej politike, napravil mnohé krivdy, priniesol slobodu a nezávislosť, odstránil žriedla nebezpečenstiev a prekážky stojace v ceste svetovému mieru. I tu mu však odpovedali násilenstvom, ale sa nenechal vo svojej práci pre konečný mier v Europe rušiť a zdržiavať. A znova prišli tí starí, večne včerajší, ktorí lúpežou, potláčaním a vraždou vykorisťujú národy, aby uskutočnili veľký úder proti mladým tvorivým silám, ktoré chcú dať svetu lepší a spravodlivejší svetový poriadok. Vždy Boha menujúci, ale bavlnu mysliaci Angličania posadia sa na svoj mech so zlatom a hľadajú podľa starého vzoru toho, kto by miesto nich znova vytiahol gaštany z ohňa. Aj v tomto prípade je vec tá istá, ako bola za nášho vnútropolitického boja. Vtedy, ako dnes, ideme neradi proti-tým, čo bohvie z akého dôvodu myslia, že majú pomáhať iným. Tým tvrdšie a brutálnejšie však uderíme na ozajstných vinníkov tohto krviprelievania. V našom boji o česť a slobodu stáli sme mi, mužovia SA, ako prví národní socialisti, uprostred národa ochotní dobrovoľne priniesť každú obeť, ako bojovníci za nášho Vodcu. Dnes stojíme všade vo všetkých druhoch zbraní uprostred ríšskej armády, zas ako bojovníci za Vodcu a národ a tak, ako sme kedysi v našom národe prebrali viac povinností a chceli podať väčší výkon než druhí, tak dnes, zaradení do branných síl národa, snažíme sa vzorne a príkladne bojovať. Viem, že aj keď to od nás Vodca očakáva, predsa väčšiu radosť nachádza v tom, že starý duch ostal ten istý a vždy ten istý ostane aj teraz, iba práve teraz v tejto vojne nám nanútenej. Je to boj o bytie a nebytie, a to nielen vojenský, ale predovšetkým boj svetonáhľadov a tu mi stojíme ako politickí vojaci a ako vojaci zbraní. Nie nadarmo vytvoril Vodca po roku 1918 typ politického vojaka. Nie nadarmo vytýčil som v posledných rokoch ako hlavný cieľ našej práce túto syntézu a nie nadarmo sme žiadali tak silne svetonáhľadové vyzbrojenie popri predvojenskej a povojenskej výchove. Vzájomné pôsobenie branných vedomostí a brana nej vôle, sily a viery ostane prvým najspoľahlivejším predpokladom úspechu v poslednom rozhodnutí. Viera vo Vodcu a jelio ideu musí v nás byť silná a tak neotrasiteľná, aby sme ňou mohli podopierať aj našich kamarátov a spoluobčanov. Ako predtým, chcem aj dnes, byť viac ako sa zdá. Nikdy sa ozajstný chlap lepšie neukáže, ako v časoch skúšky. Vždy sme boli najlepšou čiastkou národnej pospolitosti a budeme práve tak najlepšou čiastkou bojového kamarátstva, o ktorom člen SA a vojak Herybert Menzel výstižne hovoril: Keď niekto z nás sa unaví, bdie miesto neho druhý, keď niekto z nás chce zúfať, druhý sa dôverčivo smeje, keď jeden padne, druhý stojí za dvoch, pretože každému bojovníkovi dáva Boh dobrého kamaráta. Mnohí z našich radov umreli ako vojaci. Nosíme ďalej ich odkaz, či je to už vysoký vodca SA ako parašutista alebo pešiak, či je to vodca oddielu ako úderný poručík, alebo vodca štandardy ako letec, alebo úderník na ponorke, či starý, v predošlej vojne dva razy, štyri razy i viac ráz zranený alebo mladí, ktorí idú po prvý raz di) boja, všetci pochodujeme za veľké Nemecko a všetci bojujeme za Adolfa Hitlera tak dlho, dokiaľ front utláčateľov nebude definitívne rozbitý. Ako sme proti hane, výsmechu, teroru a násilenstvu niesli pred naším Vodcom naše štandardy víťazne brandenburskou bránou, tak vtiahnu aj štandardy našej ríšskej armády napriek lži a násilenstvu ako znak víťazstva a mieru do vlasti a pozdravia nášho Vodcu, Vodcu slobodného, silného, veľkého Nemecka. Rozhodujúci boj dvoch svetov Viktor Lutze, štábny šéf SA Keď sa Ríša dozvedela o svojom najhlbšom ponížení, keď vonkajší a vnútorní nepriatelia robili všetko, aby ju navždy zničili, našli sme sa všetci spoločne v úderných oddieloch. Pod zástavou novej, v zákopoch vyrastlej idey, pochodovali sme proti odporcom oduševnení plamennou vôľou vybojovať cestu lepšiemu Nemecku. Tí druhí nechceli a nemohli nás porozumieť, smiali sa, posmievali sa a osočovali nás. Keď toto všetko nepomohlo a stávali sme sa čoraz väčšími a silnejšími, pokúsili sa ísť na nás potmehúdskym terorom a brutálnym násilím. Ani to však neosožilo. Robilo nás to ešte rozhodnejšími, ešte tvrdšími, práve preto, že to bolo tak ťažké. Z nás sa stalo nové Nemecko. Náš zásah postavil základ, na ktorom sa mohlo povznášať. Aj dnes znova stojíme v bojových šíkoch. Vtedy v hnedom, dnes v poľnej šedi. Bojujeme znova proti živoriacemu a života neschopnému systému. Ešte nedávno nás vysmievali, hanili, bojkotovali a rozširovali o nás strašlivé historky, teraz ale, keď toto všetko bolo márne, pokúšajú sa použiť násilenstvo a chcú nás, nemecký národ, rozdrviť. Vnútropolitický včera, zahraničné politicky dnes, vždy to isté a vždy tí istí. Vtedy boli medzi nemeckým národom našimi protivníkmi, dnes stoja mimo národy ako naši protivníci. Vtedy hľadali spojencov alebo lepšie povedané, sbierali, štvali a svádzali a dýkou a pištoľou posielali ich proti nám, pretože boli priveľkými zbabelcami. A dnes? Nie je to to isté, nie sú to tí istí v úzadí, tie isté metódy, tie isté ciele? Neľutovali nás ako úbohých, zlým vodcom nacistov zvedených ľudí? Nie sme aj dues vodcom nacistov spútaný a zotročený národ, ktorý chcú oslobodiť zpod tyranstva? Nerozpadla sa vždy nacistická strana, keď niekde odhalili a odstránili škodcu, keď sa niekto stal slabým v boji a utiahol sa? A -neupadne aj dnes Nemecko do všetkých odtieňov revolúcie, ktorá zajtra alebo pozajtra, určite však nasledujúceho týždňa vypukne? Ako a s ktorejkoľvek strany sa na veci dívame, nič sa nezmenilo. Čo predtým išlo proti strane, dnes nastú J. novembra 1940.