Gardista, február 1942 (IV/26-49)
1942-02-08 / nr. 32
8. februára 1942. K ultúra Slovenská kultúrna minulosť a prítomnosť O socializácii knihy a duchovného majetku vôbec, hovorilo sa u nás už veľa, písalo sa ešte viac, ale výsledky boly nepatrné. Ťažko sa bolo rozhodnúť a ešte ťažšie začať tú prácu, lebo problémov sa nazhromaždilo nečakane mnoho a málo bolo kvalifikovaných a povolanýcn spolupracovníkov, ktorí by boli vedeli technicky zvládnuť rozsiahly materiál. Teraz sa ukazujú obrysy takej socializácie kultúry. Ten fakt vďačne vítame a upozorňujeme naň ako na sľubný čin. Nedávno začalo agilne nakladateľsvo „Čas” v Bratislave vydávať edíciu drobných publikácií pod názvom „Slovenské dielo“, kde sa majú hodnotiť literárne, umelecké a výtvarné problémy dneška, kde majú vychádzať drobné monografie o dielach slovenských umelcov, o spisovateľoch, maliaroch, alebo majú tu nájsť miesto aj všeobecné úvahy u jednotlivých umeleckých problémoch nášho verejného života Na tomto mieste nejdeme spomínať, či edícia splnila doteraz svoj cieľ a aký bol výsledok z prvej publikácie. Je isté, že raz môže mať tá práca dobré výsledky. Akoby zároveň prichádza zas zpráva, že nakladateľstvo Pavla Gardelána v Trnave začína vydávať sériu podobných menších štúdii o slovenských výtvarníkoch v minulosti aj dnes, kde sú už prichystané a pod tlač pripravené niekoľké menšie práce, ktoré osvetlia život a prácu mnohých zabudnutých maliarov a sochárov našej minulosti, ktorí len pod vplyvom cudzej nadvlády v minulosti museli chytro zapadnúť, lebo nebolo prostriedkov a nebolo schopných ľudí, ktorí by ich boli už vtedy verejnosti predstavovali, ktorí by boli kliesnili cestu ich umeleckým ambíciám medzi širokú verejnosť, a ktorých iba dnes riadne oceňujú, kde sa hodnotí nielen ich dielo, ale spomína sa aj ich život, aby sa aj tým dokazovala slovenská húževnatosť a slovenská odolnosť: vyrástať a duchovne sa vzdelávať aj v cudzom, nežičlivom a často nepohostinnom prostredí, aby potom svojou prácou, svojím umením okrášľovaly sa cudzie, iné národy. A tretím záslužným činom je rozhodnutie Matice slovenskej, ktorá tiež pripravila malé prekvapenie: začne v najkratšom čase vydávať sériu monografií pod názvom „Slováci", kde povolaní historici a literárni pracovníci zachytia prácu význačných slovenských pracovníkov na poli vedy a histórie, ktorí boli duchovnými ohniskami našej slovenskej minulosti. Aj Matica slovenská má už v tlači niekoľko menších prác, ktoré budú iste len napomáhať pri skúmaní a štúdiu ďalšieho materiálu. Lebo kto dnes vie, kto bol Janko Slovenský? A koľko je ich celkom zabudnutých!? Tieto tri podujatia našich nakladateľov treba len vítať, ako prvý krok k socializácii literatúry. Blížime sa do stého výročia reformy slovenského jazyka, keď každý povedomý Slovák mal by aspoň v hlavných rysoch spoznať sa s dielom a učením veľkého vodcu a borcu Slovákov, Ľudovítom Štúrom, ktorý pre slovenský národ na ktoromkoľvek odvetvi vykonal za niekoľko rokov viac, ako ostatní za celé desaťročia. Poznať v hlavných rysoch Štúrovo dielo, by bolo svätou povinnosťou každého člena národa a tobôž dnes, keď spoznávanie kultúrnych hodnôt našej minulosti je také aktuálne a nevyhnutne potrebné. Prípravné oslavy na dôstojné pripamätanle sa na tieto časy začaly a sú už v plnom prúde. Nedávno vyšiel krásny a hodnotný výber z jeho článkov pod názvom „Slovo na čase“, o krátky čas vyjde väčšie dielo o literárnej práci Ľudovíta Štúra. r Z časopisov Živena 1. číslom vstúpila do 32. ročníka. Živenu, časopis pre kultúrne a ženské záujmy, orgán spolku Živeny, redigujú Anna Škultéty a Zora Jesenská. Čísla pestré a svojou obsahovou náplňou spĺňa poslanie, lebo slovenské vzdelané ženy nájdu v ňom veľa takého žensky svojbytného materiálu, s akým by sa v inom časopise nestretly. Tento moment by mala Živena ešte väčšmi sledovať ako doteraz. No toto číslo, hovorím, je vonkoncom zredigované v tých intenciách, za aké tu horlíme. Vynímame aspoň tieto príspevky: Ako som sa soznámila s Dostojevským. (Z rozpomienok Anny G. Dostojevskej.) Slovo na čase, Libuša Hanulová, Sufražety. (Búrlivá kapitola z dejín ženského hnutia.) Jo van Ammers-Küllerová, Buričky. Prof. Anton Jurovský má cennú psychologickú úvahu o vzdorovitosti u malých detí. Takých a podobných psychologických príspevkov by neškodilo i viac a častejšie. Ján Stefko prispel článkom Účasť ženských na polí umenia husľovej hry. Redaktorky nezabúdajú ani na módu a kuchyňu. Slovenský učiteľ. Práve vyšlo 5. číslo roč. XXín. za mesiac január 1942. Od tohto čísla už to nie je časopis Krajinského katolíckeho uč. spolku, ale časopis oddelenia katolíckeho učiteľstva. Časopis bude vychádzať ďalej, hoci v novom organizačnom rámci. O organizačných zmenách píšu poslanci Dr. Pavol Florek a Anton Hancko. Rudolf Jarušek píše o potrebe zorganizovať Slovenskú pedagogickú spoločnosť. Zaujímavý príspevok má Štefan Panák: Preložte ma na dedinu! Zdravé myšlienky — bolo by treba tento problém i vyriešiť, nájsť spôsob, aby naozaj nadaný, pracovitý mladý učiteľ žiadal a domáhal sa učiť len na dedine! Slovenská dedina právom si zaslúži, aby mala spokojných, súcich učiteľov, učiteľov idealistov! V čísle je viac pozoruhodných príspevkov. M. Martinov Vlani bolo v SND 891 predstavení. V mestskom divadle v Bratislave bolo roku 1941 391 divadelných predstavení. Z toho Slovenské národné divadlo usporiadalo 310, Deutscher Theaterverein 50 a ochotníci 31 divadelných predstavení. — Okrem v budove Mestského divadla bolo v Bratislave ešte 107 divadelných predstavení, z toho 88 slovenských, 14 nemeckých a 5 maďarských. Umeleckých koncertov bolo v Bratislave 32, 730 rádiogram., koncertné matiné 2, plesy 7, programových večierkov 10, spoločenských 31, soznamovacích 7, recitačných 1, tanečných 15. zábavných 27, čajových 21, tanečných zábav 43, domácich zábav 317, cirkusových predstavení 23 atď. Vydarené divadelné predstavenie ▼ Hôrke pri Poprade. Ani pod Tatrami nespia. Novozaložený športový futbalový klub HG Hôrka s úspechom zahral 1. februára divadelnú hru „Kocúrkovo“ od J. Chalúpku. V krátkom prívete na začiatku predstavenia prehovoril o športe š. Mika, riad. školy, ktorý hru nacvičil. Na ukončenie peknú pleseň zaspievaly al. Kubalová a sl. Spišiakova. S. L. GARDISTA Guľka a Jamka vystrájajú! Redakcia Slováka rozhodla sa raz do týždňa venovať celú stranu, a to v nedeľu, našim deťom. Po tri nedele mali sme možnosť všímať si, čo to vlastne chcú v rubrike Našim deťom „servírovať“, alebo ako jeden z prispievateľov výstižne, a podľa toho, ako doteraz tú stranu redigujú, i veľmi správne formuloval, „vystrájať“. Ak si čitateľ odmyslí nepôvodné príspevky, potom krásnu báseň Ľ. Podjavorinskej, prípadne i hlavolamy, ostáva pre našich najmenších čitateľov veľmi chudobné vystrájanie dvoch zaujímavých hrdinov, ktorí 18. januára sa nám predstavili ako veľmi-veľmi nudní zábavníci. Iba jednu prednosť majú títo dvaja chlapci, ktorá aj tak je pre nich negatívnou prednosťou, a to, že majú veľké ústa a, pravda, preto vedia veľa rozprávať. Guľka a Jamka sú ozaj chýrni verbalistl! Ale čo majú naše deti z ich táranín, keď tárajú nie preto, aby malých čitateľov potešili, pobavili, ale tárajú, aby tárali. Poznám deti a viem, čo asi deti zaujíma a čo nie, ba viem, že deti majú i istú súdnosť, a preto som presvedčený, že keď dočítaly v nedeľu 18. januára t. r. G. príspevok „Guľka a Jamka sa predstavujú“, uhádly, čo budú títo dvaja vei’koústi chlapci „vystrájať“: mlátiť slamu. A v tejto beznádejnej robote pokračovali aj v nedeľu 25. januára a podľa tradície aj 1. februára. Preboha, rád by som vedieť, čo chcel autor docieliť „mudrovaním“ svojich „papagájov“ o tých lyžiach alebo o tom chlebe? Nuž nemáme chleba toľko, aby sme mohli i vrabcom celé pecne uviazať na povraz a nechať ich hompálať dakde na hruške alebo inom strome, ale že by ani omrviniek nebolo? A potom táranie o tom vysvedčení! Tak si myslím, že aj málo vtipný čitateľ rozumel, že pán učiteľ vedel, že Guľka ukradol „krmitko“, ktoré mal urobiť, a jednako dostal zaň dvojku! Napokon to by nebolo ani také zlé, veď treba si obnoviť vedomosti o sparťanskej výchove a sme doma, alebo lepšie: pedagóg má dobrý vzor pre takú výchovu! Alebo: Guľka vidí učiteľovi plniace pero „vo vrecku nad srdcom“, a len preto mu ho neukradne, že je tam zapichnuté! Všimli sme si G. príspevku „Pravopis horí!“ A pravopis naozaj zhorel, zhorel do tla! To, že do detskej rubriky by sme nedali takýto príspevok, nebolo by treba ani spomínať, ale spisovateľ-pedagog prezradil nám i voľačo zo svojej pedagogickej alchýmie. Jeho chlapci nezopakovali si, lepšie nenaučili sa, vybrané slová, a preto právom bolo treba ich potrestať. O spôsobe trestu nech hovorí sám autor: „Za trest stáli chlapci v meravom pozore — a lopta ležala pred r.imi v pohodlnom pokoji.“ Treba toto trošku objasniť: Chlapci p. spisovateľa mali mať 3. hodinu telocvik, ale miesto telocviku stáli celú hodinu „v meravom pozore“. Milí chlapci, šťastie, že váš pán učiteľ nemal aspoň kilogram hrachu, alebo že v bratislavských školách nekúrite bukovými polenami, ako v podaktorých našich dedinských školách! Mohli ste celú hodinu kľačať ako by v postrehu! Bolo by dobre pokračovať ďalej o dialógoch Guľku a Jamku, ale toto pre ilustráciu stačí. Človeku je opravdu ľúto, že našim deťom sme schopní „servírovať“ iba takéto odpadky. Veď máme ozaj detské časopisy európskej úrovne: Priateľa dietok, Slniečko, VIča a i. pre staršie deti, a jednako nie aby sme sa usilovali dať našim deťom hodnoty paralelné s tými, čo ich dávajú schopní redaktori a spolupracovníci spomenutých časopisov, ale deklasujeme sa na takú podvýživu! V tom istom časopise zo dňa 5. februára t. r. čítame v kultúrnej kronike v úvahe Mravnosť v literatúre od chýrneho talianskeho spisovateľa Giovanni Papiniho medziiným i tieto hlboké slová: „Literatúra môže aj baviť — v duchovnejšom smysle slova — a byť teda ako by liekom oproti nude a melanchólii, ale pravý spisovateľ nepúšťa sa do roboty za týmto cieľom — a kto píše iba preto, aby umožnil iným prijemne stráviť čas, nevytvorí nikdy, alebo skoro nikdy, opravdivého umenia.“ Nuž kto by s týmito myšlienkami nesúhlasil? Lenže prax v tých istých novinách je celkom inakšia. Videli sme ... M. Martinov Ch. T. Schiller: Viliam Tell (Premiéra v SND v nedeľu 8. februára. Pre-ložil Ján Poničan.)' Na začiatku dlého radu slávnych nemeckých dramatikov (Kleist, Hebbel, Grillparzer, Hauptmann) stojí najväčší z nich Christoph Friedrich Schiller (1759—1805). Vyšiel, podobne ako jeho veľký súčastník Goethe, z lit. hnutia „Sturm und Drang“, ktoré bolo reakciou na dovtedy jestvujúce umenie. Zdôrazňovalo cit oproti doteraz cennému rozumu a proti prísnej podriadenosti hlásalo slobodu indivídua, ako aj národov. Z tohto hľadiska vychádzajúc, pochopíme motívy Schillerových drám Panna orleánska, Sprisahanie Fieskovo v Genue, Nevesta messinská a Viliam Teil. Vystupujú tu hrdinovia revolucionári za prirodzené práva a titánski odbojnici proti bezpráviu. Viliam Teil Je najposlednejšia a po Wallensteinovi najlepšia dráma Schillerova. Ako v predošlých, i tu stavia sa autor na stranu potlačených. Oslavuje boj švajčiarskeho ľudu, ktorý má byť zotročený Albrechtom I. Tento v súlade s prírodou mravne žijúci národ bráni sa proti násiliu. Jeho stelesnením je človek z ľudu Viliam Teil. Je človek mravný, stelesňuje dobrotu, pritom je ale titansky nepokojný a odbojne silný. Na druhej strane vystupuje pravý jeho opak, Hermann Gessler, ríšsky správca, ktorý terorizuje ľud. Gessler odsúdi Telia k tomu, že musí sostreliť jabĺčko z hlavy svojho syna Neskoršie zastrelí aj samého Gesslera a povstaním oslobodí sa Švajčiarsko zpod nadvlády a Telia oslavujú ako osloboditeľa. Viliama Telia v tom čase všeobecne uctievali ako symbol víťazného prirodzeného práva proti násiliu. V tejto súvislosti ho spomínal aj Rousseau. Postáv podobných ako Viliam Tell bolo v tom čase viac. Vyplývaiy z programu vtedajšej literárnej revolúcie. Taký bol Götz Goetheho, Schillerov Moor, Fiesko a im. Lenže, medzi nimi a Tellom je zásadný rozdiel. Kým prvi sú revolucionármi od prírody, ktorí sť vedia nájsť predmet, proti ktorému sa stavajú, zatiaľ Tell v svojej prirodzenej povahe je pokojný. Len násilnosti, ktoré rušia jeho posvätné prirodzené práva, ho spravia veľkým odbojnikom. Kým v prvších prípadoch hrdina obyčajne končí tragicky, V. Tell nakoniec víťazí, lebo bojuje za prirodzené práva a mravné znovuusporiadanie vecí. Tieto veci sú mu také posvätné, že celý boj nie Je podfarbený politicko-hmotne, ale mravne. Pre získanie víťazstva možno použiť všetky prostriedky. Dielo sa vyznačuje jednoduchou, ale predsa umelecky účinnou stavbou. Hoci sú osoby plasticky charakterizované, predsa nevystupujú ako také, ale ako zástupcovia celého kolektíva. Taký je najmä Viliam Tell. Dielo pôsobilo povzbudivým dojmom, lebo práve v tom čase tlak na Európu zo strany Francúzska bol až neznesiteľný. (Roku 1804 drámu uviedli po prvý raz vo Weimare.) Viliam Tell bol akoby prorockým výrokom Schillera o oslobodzovacej vojne, ktorá o desať rokov skutočne prišla. Táto dráma jedného z najväčších dramatikov vôbec iste vzbudí zaslúženú pozornosť aj u nás. Miloš Šmol Vymeníme výhodne IMIADIO CftPO-PREDAJA Obráťte sa na Bratislava Dunajská ul. č. 1. Telefon čís. 43-21, ír ^ V 1* 1 r • • r tas sudový pripniacv za väčšie rádio Strana 11 T.oi£eiJí v- dij-adtt fraľccljxiný ! Istý parížsky rozkaz s roku 11J/9 zakazoval, aby sa poslucháči najmä v prízemí divadla chovali krikľavo. Nebolo dovolené plskat, syčať , a prerušovať hercov. Toho istého náhľadu boli aj vojvodca Karol August a Goethe. Na premiére Kleistovho Rozbitého džbánu vo iceimarskom dvornom divadle sa stalo, že niekto začal pískať. Vojvodca, ktorý mal miesto na takzvanom meštianskom balkóne, sa naklonil cez operadlo a zvolal: „Kto je ten opovážlivý človek, ktorý si to dovoľuje v prítomnosti mojej ženy! Husári, zatvorte tohto chlapa!“ Tak sa aj stalo a vinník si posedel tri dni. Goethe sa priznal knihovníkovi Riemerovi vo Weimare, ktorý sedel pri ňom, že by bol tiež pískal, keby mu to slušnosť a postavenie boly dóvolily. Heinrichovi von Kleistovi, ktorý sa teraz označuje za jedného z najväčších dramatikov, nedostalo sa za jeho života pochvaly, Bolo mu neznáme, ako tieto prejavy sympatie môžu osviežiť dušu. Goethe však veľmi miloval Spokojné chovanie sa divadelného obecenstva. Obyčajne sedel na stoličke v strednom parteru, svojím silným pohľadom častoval kruh okolo seba a držal nespokojencov v patričnej vzdialenosti. Na predstavení Bchlegelove j drámy Álarcos umlčal nedobrovoľnou komikou tragédie vyvolanej veselosťou, keď zvolal hromovým hlasom: „Nesmejte sa!" Napokon direktor divadla zakázal publiku divadla vôbec každý prejav súhlasu, alebo neľúbosti. Za čias cisárskych zakazovali hercom viedenského divadla, aby ďakovali za pochvalu. Za pochvalu sa mohol obecenstvu v mene všetkých účinkujúcich poďakovať len režisér. Musel byť oblečený vo fraku a na rukách mať biele rukavice. Až po svetovej vojne roku 1919 hercom viedenského dvorného divadla dovolili poďakovať sa za pochvalu, a to ešte iba na konci predstavení. Na iných divadlách sa oproti tomu tlieskanie vyžadovalo a nadobúdalo stále väčšie formy. Prejav uznania v podobe potlesku pochás dza z Talianska. Vyjdú odborné knihy o publicistike Sväz novinárov na Slovensku ide vydávať knižnicu, v ktorej postupne budú vychádzať knihy jednak politické, jednak óSborné publikácie o novinárstve a publicistike vôbec. Ako prvý sväzok vyjde préklad štúdie nemeckého autora Hansa E. MUnstera „Publicistika“ (ľudia — prostriedky — metódy). Miinsterova „Publicistika“ je populárne vedecké dielo, pojednávajúce o celej publicistike, teda nielen výslovne o novinárstve. Autor totiž zahrňuje do pojmu „Publicistika“ okrem činnosti vyslovene novinárskej aj činnosť rečnícku, kazateľ* skú, rozhlasovú, filmovú, divadelnú, osvetovú, kultúrnu, fotografickú, teda činnosť všetkých tých, ktorí rozmanitými prostriedkami a cestami vplývajú na smýšľanie ľudu. Prirodzene hlavnú pozornosť venuje najmocnejším zo všetkých prostriedkov — tlači. „Publicistika“ svojím obsahom ako i populárnym štýlom, patrí ako studnica cenných poznatkov do rúk nielen všetkých tých, čo sa aktívne zúčastňujú na slovenskej novinárskej práci, ale aj tých, ktorí sa o túto prácu bližšie zaujímajú a chcú ju bližšie poznať. Tak isto poskytne toto dielo cenné poznatky rečníkom, kazateľom, pracovníkom rozhlasovým, divadelným, filmovým, činiteľom kultúrnym, osvetovým, ako i každému, kto sa bližšie zaujíma o verejný život a o jeho formovanie. Slovenský preklad tejto cennej knihy vyjde koncom februára. Sväz novinárov na Slovensku vypisuje týmto na dielo „Publicistika“ subskripciu. Kto sa do februára prihlási so záväznou objednávkou tohto diela, dostane ho v zlacnenej subskripčnej cene za Ks 15.—, po uplynutí subskripčnej lehoty kniha bude stáť Ks 20.—. Objednávky posielajte na adresu: Sväz novinárov na Slovensku, Bratislava, u1. Rodobrany 12. • Nový životopis Pia X. Pápež Pius XII. prijal v súkromnej audiencii prof. Feruccio Carliho z talianskej Akadémie, ktorý mu predložil prvý výtlačok knihy „Vita di Pío X“, zahrňujúci bohatý, zaujímavý a neznámy materiál, vzťahujúci sa najmä na styky Pia X. s jeho kardinálom, štátnym tajomníkom. Pápež venoval tejto publikácii, vydanej nakladateľstvom Salani vo Florencii, značnú pozornosť. r • Divadlo vo Verešvári. Hlinkovc mládež vo Verešvári, okres Hlohovec, zahrala divadelnú hru „Petrolej“. Pre silné protižidovské zameranie a pr<. pekné predvedenie hry, bolo obecenstvo veľmi spokojné. Je chvályhodné, že občania majú porozumenie pre podobné kultúrne podniky. Hru nacvičil riad. školy Šípkovský a uč. Polakovič. Čistý risk na potreby HM. g V Sofii otvorili vo štvrtok výstavu nemeckej kmhy. Na otvorení sa zúčastnil okrem iných ministerský predseda Filov, múvster vojny, železníc, a poľnohospodárstva, ďalej zástupcovia kráľovského dvora, diplomati a čei né osobnosti bulharského kultúrneho života. Sväz bulharských spisovateľov založil nakladateľstvo, ktoré bude podporovať literárnu činnosť v Bulharsku. Bude vydávať najmä diela krásnej literatúry.