Gardista, október 1942 (IV/224-250)
1942-10-01 / nr. 224
Strana 2 GARDISTA Horšie nemôže byť a už ani nebude. Bola to veľmi ťažká a veľmi tvrdá skúška. Napriek tomu tento najťažší čas nielen že sme prekonali, ale dokončili sme aj výstavbu nových útočných divízií, ktoré boly nútené na ďalšie ofenzívy. Táto ofenzíva nepokračuje teraz tak, ako si to azda naši protivníci predstavovali. Myslím, že keď sa pozrieme do minulosti, môžeme byť spokojní s prežitými uplynulými troma rokmi. Bolo to vždy veľmi triezve stanovenie cieľa, často odvážne tam, kde muselo byť odvážne, často rozvážne tam, kde malo byť rozvážne, často opatrné tam, kde sme mali čas a kde sme verili, že musíme za každých okolnosti byť veľmi opatrní. Ale boli sme aj veľmi tvrdí a rezkí, kde nás jedine odvaha mohla zachrániť. PROGRAM PRE TENTO ROK Pre tento rok stanovili sme si veľmi prostý program: 1. Udržať za každých okolností to, čo sa udržať musi, to znamená, nechať iných útočiť tam, kde sami nezamýšľame napredovať, držať sa železnou silou a vyčkať, kto sa tu najskôr unaví. 2. Bezpodmienečne útočiť na miestach, kde je útok za každých okolností potrebný. Náš cieľ je pritom celkom jasný. Zničenie pravej ruky tohto medzinárodného sprisahania, kapitalizmu, plutokracie a boľševizmu. Stanovili sme si tu teda niekoľko cieľov. Chcem ich celkom krátko heslovite spomenúť, aby som vám pripomenul a práve nemeckému národu aby som pripomenul to, čo sme v týchto niekoľkých mesiacoch vykonali. DOSIAHNUTÝ CIEĽ Prvým cieľom bolo zabezpečenie nášho dominujúceho postavenia v Čiernom mori a definitívne očistenie polostrova Krymského. Pre tento cieľ slúžily dve bitky, a to bitka o Kerč a bitka o Sevastopol. Keď sme to skončili, pokladali sme za potrebné, odstrániť útočné miesto nepriateľa na Volchove. Odrezali sme ho a nepriateľa zničili, vlastne zajali. Budete si azda ešte pamätať s akým oduševnením sledovali naši nepriatelia tieto operácie. Skončily sa v troch bitkách úplným zničením viac ako 75 divízií nášho ruského protivníka. Nato potom nastúpili sme do vlastnej veľkej ofenzívy. Prvým cieľom bolo obsadiť posledné veľké pšeničné oblasti nepriateľa, Druhým zmocniť sa jeho posledného zvyšku uhlia, ktoré sa môže používať na koks, po tretie, priblížiť sa k petrolejovým poliam, zmocniť sa ich, alebo prinajmenšom ich odrezať. Útok napokon po štvrté mal ísť stranou odrezania jeho posledných najväčších dopravných žíl, a to najmä Volgy. Taký cieľ sme si teda stanovili v kraji medzi oblúkom Dona Volgou a tu musíme dobyť Stalingrad nie a preto, že má meno po Stalinovi, ale výlučne preto, že je strategický dôležitými mestom a preto, že sme si boli vedomí, že odrezaním Dnepru, Dona a Volgy, ako dopravných ciest, dostane sa Rusko do takej istej, ba ešte horšej situácie, ako keby Nemecku odrezali Rýn, Labe, Odru, alebo Dunaj. Lebo Lebo len na tejto obrovskej rieke, na Volge, dopraví sa v šiestich mesiacoch asi 30 mih ton tovaru. To je toľko, ako za celý rok na Rýne. Táto doprava je odrezaná, a to už dlhší čas. V popredí stojí teraz najmä situácia Stalingradu, ktorý tiež padne. Týmito sa zosilni a uzavrie táto oblasť a môžete byť presvedčení o tom, že nás odtiaľ na svete nikto nedostane. Potom prišla NOVŠIA ŰLOHA Príprava prielomu k Donu. Medzitým protivník stanovil si veľký cieľ, prelomiť úsek z Charkova po breh Dnepru, aby tým privodil zrútenie nášho celého južného frontu. ORGANIZOVANIE GIGANTICKÉHO PRIESTORU Čo sa týka ďalších cieľov, porozumiete, keď o nich nebudem hovoriť, lebo ide o ciele, ktoré nateraz sledujeme. Ale príde chvíľa, keď bude mať nemecký národ úplnú jasnosť o týchto ďalších cieľoch. Môžem vám však povedať, že sme si položili ako ďalšiu úlohu prirodzene organizáciu tohto gigantického priestoru, ktorý teraz ovládame. Nám naozaj záleží na tom, aby sme tento obrovský priestor zaistili pre naše vojnové vedenie a v hlbšom smysle nielen pre výživu nášho národa, ale aj pre zabezpečenie našich surovín pre celú Európu. Za týmto cieľom musela byť daná do poriadku predovšetkým doprava. Sú to už desaťtisíce km železničných línií, ktoré sme teraz opäť opravili, vlastne ktoré sú už dávno opravené. Táto obrovská dopravná sieť, ktorá dnes už zväčša beží opäť po nemeckých koľajniciach, bola úplne zničená. Neboly to stovky, ale tisíce mostov, ktoré sme museli opäť postaviť. Toto všetko sa stalo za niekoľko mesiacov, vlastne sa to skončí o niekoľko týždňov. Naši nepriatelia sa pýtajú: „Prečo sa náhle zastavili?“ — „Lebo sme opatrní, alebo stojíme niekde tak dlho, kým nemáme v poriadku svoj prísun. Za frontom organizujeme dopravu a poľnohospodárstvo. Táto oblasť má byť začlenená tiež. Ide o to, aby sme čiastku tohto hospodárstva úplne preradili. Čo sa tu vykonalo, je priam obrovské. A keď taký baran — nemôžeme povedať ináč — ako Duff Cooper, alebo Eden povie: „To bola najväčšia chyba, že Nemci išli do Ukrajiny, alebo do kubánskej oblasti“ — nemôžeme inšie odpovedať ako: „To sa ešte uvidí, či to bola chyba, že sme išli do ďalších oblastí. Prvé, keď aj skromné výsledky tejto akcie môžeme sprístupniť nemeckému • národu. Ale buďte presvedčení: Ešte sme tam len začali. Už v budúcom roku bude táto oblasť úplne ináč organizovaná. A konečne príde po tomto organizácia všeobecného hospo-Keď stojíme v zbrani na severe Európy, na západe a na všetkých iných frontoch, plníme tým jeden ž najväčších predpokladov pre organizáciu Európy, pre vojnu a pre túto vojnu. K tomu však pristúpia na našej strane ešte ďalšie rozšírenia našich radov spojencov, na prvom mieste spolupráca s naším najstarším spojencom Talianskom. Nielen že bojujeme na jednom fronte s ním plece pri pleci, ale dnes už dokonca na celom rade frontov, čo dokazuje, že všetky nádeje našich protivníkov, ktorí si myslia, že môžu toto spojenectvo narušiť, sú idiotstvom. Vieme celkom dobre, aký osud by postihol pernecký a taliansky národ okrem toho vieme, aký osud by postihol a Európu, keby druhý svet zvíťazil. Keď tí druhí dnes vravia: „Áno, prirodzene, prevezmeme potom ochranu Európy pred boľševizmom“, môžem povedať len toľko: „Anglicko nech si dá pozor, aby sa samo mohlo ochrániť pred boľševizmom. Keď v takej krajine arcibiskupi slúžia omše a pritom majú na oltárnej plachte na jednej strane boľševický znak a na druhej strane znak svojho štátu, musím sa na takýto štát dívať len s pesimizmom. Nemecko a Taliansko, práve tak ako Španielsko, a celý rad iných národov, Rumunsko atď., skoncovaly s boľševickým problémom.. Či aj druhý svet s ním tak skoncuje, uvidíme až po vojne. Že však-tento" druhý svet s nami neskoncuje, o tom môže byť presvedčený. Keď sdružime všetkých našich spojencov a tých, ktorí bojujú po našom boku, Rumunov, Maďarov, Chorvátov a Slovákov predovšetkým na severe Fínov a ďalej Špaa nielov atď., keď všetkých takto shrniese, môžeme skutočne povedať: Dnes je to už KRÍŽOVÁ VÝPRAVA EURÓPY K tomu treba prirátať nemeckých dobrovoľníkov našich zbraní SS a légie jednotlivých europskýeh štátov. Je to'naozaj Europa, ktorá sa tu stretla. Práve tak, ako za starých čias, kedysi proti Hunom, alebo Mongolom. A teraz od toho času, čo som k vám hovoril posledný raz, vstúpilo do tejto vojny taktiež Japonsko. Dnes je to spojenectvo, obsiahajúce celý svet, spojenectvo všetkých tých národov, ktoré bojujú za česť a poriadok, na ktoré sú rozhodnuté prebudovať svet s koalíciou, ktorú ešte svet nevidel. Führer ešte raz potom prehovoril dárstva a za týmto príde baníctvo. Aj toto musí byť začlenené. Taktiež aj elektrický prúd. Keby videli, ako sa tam pracuje, porozumeli by, že aj v čase, v ktorom sa zdánlive nič nerobí, utvorily sa obrovské veci. K tomuto príde ešte vyslobodenie obyvateľstva od tlaku boľševickej moci, ktorá tam duševne aj dnes púta milióny ľudí a možno povedať, udržuje v strachu, o ktorom si sotva možno urobiť v Nemecku a v iných krajinách nejaké predstavy. Je to strach pred komisárom, je to strach pred GPU, strach pred celým režimom, ktorá naplňuje milióny ľudí. Toto všetko musí byť odstránené a aj bude to odstránené. Sú tam mnohé územia, v ktorých celé obyvateľstvo už v miliónoch s nami spolupracuje a sú iné územia, v ktorých obyvateľstvo už bojuje v našich radoch a na našej strane. Výsledky. tejto celej obrovskej činnosti sú neslýchané. o nepriateľských tvrdeniach k úspechom nemeckých ponoriek. Naši nepriatelia vyhlásili: „Máme obrovské obranné prostriedky, máme nové metódy, s ktorými odstránime nebezpečenstvo. Môžem povedať len jedno: „Nemecký duch neodpočíva“. Predovšetkým sme s našimi ponorkami ďaleko predstihli všetky výkony nepriateľa. Toto sa nezmení.- U nás sa nielen nepretržite ďalej buduje, ale sa budujú predovšetkým nové zbrane. Doteraz sme vždy každý rok vystúpili so zbraňou, ktorá bola silnejšia od nepriateľa. Tak to bude aj v budúcnosti. Teraz však —- pokračoval Führer — majú okrem druhého frontu aj ďalší prostriedok. Muž, ktorý vymyslel bombovú vojnu proti nevinnému civilnému obyvateľstvu, vyhlásil, že odteraz sa táto bombová vojna proti Nemecku ešte zosilní atď. Chcem povedať len jedno: V máji 1940 poslal pán Churchill prvé bombardovacie lietadlá proti nemeckému civilnému obyvateľstvu. Vtedy som ho vystríhal. Takmer 4 mesiace bezvýsledne. Potom sme udreli a to tak dôkladne, že náhle vyhlásil, že je to barbarstvo a Anglicko sa za to pomstí. Muž, ktorý má všetko toto na svojom svedomí, keď odhliadnem od generálneho vojnového štváča tejto vojny Roosevelta, ktorý je za všetko vinný, trúfal si robiť zo seba nevinného. Dnes vedú opäť túto vojnu. Príde aj tento raz hodina, kedy im dáme odpoveď. A nech vtedy obidvaja hlavní zločinní - štváči v tejtb vojne a ich židovskí spolupomáhači nekvičia a nenariekajú, keď.koniec pre Anglicko bude strašnejší, než začiatok. DŇA 1. SEPTEMBRA 1939 POVEDAL SOM na vtedajšom zasadnutí ríšskeho snemu dve vety: 1. Keď nám už túto vojnu nanútili, nedonúti nás nijaká moc na svete a ani čas, aby sme ju opäť prehrali. 2. Keď Židovstvo pripravilo medzinárodnú svetovú vojnu na vykynoženie azda árijských národov Európy, tak nie árijské národy budú vykynožené, ale Židovstvo. Tým, čo stoja za tým duševne chorým v Bielom dome, podarilo sa skutočne zatiahnuť do tejto vojny jeden národ za druhým. Mimovoľne v hnutí masy prešla s jedného národa na druhý protižidovská vlna. Táto pôjde ďalej. Zo štátov, ktoré vstúpily do tejto vojny, vyjdú jedného dňa antisemitské národy. Židia svojho času smiali sa aj v Nemecku nad mojimi proroctvami. Ne VečM spojenci 1. októbra 1942 Stalíngradské peklo Beznádejný zúfalý boj v stratenom meste Führerov hlavný staň, 30. septembra Hlavné veliteľstvo nemeckej brannej moci oznamuje: V severozápadnej časti Kaukazu a južne od Tereku nemecké a spojenecké oddiely v tvrdých útočných bojoch postúpily ďalej dopredu. V Stalingrade dobyli sme útokom malé oblasti v severnej časti mesta. Pri márnych odbremeňovacích útokoch stratil nepriateľ 34 pancierových bojových vozov. Na donskom fronte nemecké a talianske oddiely prekazily viaceré pokusy nepriateľa o prekročenie rieky. Maďarské oddiely zahnaly v protiútoku istú nepriateľskú bojovú skupinu na útek. V severnom úseku vlastné útočné akcie napriek tuhému nepriateľskému odporu viedly k úspechom. Silné sväzy nemeckej vzdušnej zbrane a chorvátski bojoví letci spôsobili pritom nepriateľovi vysoké straty. V uplynulej noci znova sme bombardovali Archangelsk. Rozsiahle požiare svedčily o dobrých zásahoch nemeckej vzdušnej zbrane. V čase od 15. do 28. septembra sostreiili sme v leteckých bojoch 818 sovietskych lietadiel, T31 zničilo protilietadlové delostrelectvo vzdušnej zbrane a 22 sväzy pozemnej armády, 4 sme ukoristili a 17 ďalších zničili na zemi, takže boľševici stratili celkom 990 lietadiel. V tom istom čase stratili sme na východnom fronte celkom 77 vlastných lietadiel. V uplynulej noci britské bombardovacie lietadlá v malom počte previedly nálet v oblasti Východného mora. Sostreiili sme dve lietadlá. Nemecké bojové lietadlá previedly cez deň hĺbkové útoky na vojenské ciele rozličných miest južného a juhovýchodného Anglicka s veľkým úspechom. Talianska frontová zpráva Hlavný staň talianskej brannej moci oznamuje: Na egyptskom fronte nijaká významnejšia udalosť. Nemeckí stíhači v leteckých bojoch sostreiili 6 nepriateľských lietadiel. Ďalšie lietadlo zničilo pozemná obrana Tobruku. Pri nepriateľskom leteckom útoku na Porto Empedocle, pri Agrigentu (Sicília) a na susedné obce bolo 16 mŕtvych obetí a 13 ranených v radoch obyvateľstva a poškodenie viacerých obytných domov. Britské lietadlá shadzovaly bomby na La Canea a na záliv Suda na Kréte. Škody nevznikly. viem, či sa ešte aj dnes smejú alebo či inx už smiech prešiel. Môžem ich však len uistil: SMIECH IM PREJDE VŠADE Aj toto moje proroctvo dá mi raz za pravdu* Führer spomenul potom tých, ktorým treba ďakovať za svetovo-dejinné úspechy posledných mesiacov. Pripomenul, aké ľudské hrdinstvá, ale aj aké ľudské žiale a bôle skrývajú sa za lakonickými krátkymi frontovými zprávami. Keď si predstavíme výkony, ktoré sa skrývajú za krátkymi zprávami, o nositeľoch rytierskych krížov a podobne, musíme prísť na to, že nech vlasť robí čokoľvek, nikdy nebude môcť byť dostatočne vďačná. Toto platí nielen o^ našich vojakoch, vravel Führer, ale aj o všetkých vojakoch s nami spojených národov. Spomenúť pritom načim, že nemecká branná moc nepostupuje tak azda ako Angličania, lebo my neposielame iných ta, kde hrozí zvlášť veľké nebezpečenstvo, ale pokladáme to za svoju samozrejmú povinnosť, za svoju česť, znášať svoje bremeno krvi v bohatej miere sami. Bojujeme s našimi Spojencami ako verní, absolútne čestní spojenci. ■ Pokladáme toto však aj za potrebné, lebo len z tohto, možno najťažšieho • boja našich dejín, vyjde nakoniec to, čo nás, národných socialistov, ktorí sme vyšli z prvej svetovej vojny, vždy rozplameňovalo, a to tá veľká ríša, v ktorej pospolitosť bude úzko spojená v radosti i v žiali. Lebo svoju veľkú svetlú stránku ukáže táto vojna, najmä vo veľkom kamarátstve. Všetky nemecké kmene zúčastňujú sa na nej. Založenie Veľkonemeckej ríše bolo by ináč len štátoprávnym aktom. Týmto však je to krvou všetkých podpísaná večná listina, predovšetkým však taká listina, ktorá tomuto štátu dáva nielen mocenskú formu, ale aj vnútornú náplň. U nás platí už len jediná hodnota, a to hodnota statočného, udatného, verného muža, schopného, rozhodného, odvážneho, ktorý má vlastnosti stať sa führerom svojho národa. Skutočne zrútil sa starý svet. Z tejto vojny vzniká krvou upevnená pospolitosť, omnoho silnejšia ako sme my, národní socialisti, po vojne mohli národu naším vyznaním viery zvestovať. Je celkom isté, túto vojnu neprežije ani jeden občiansky štát. Tu musí každý skôr alebo neskôr priznať farbu. Len ten, kto svoj národ nielen štátne, ale aj duchovne vie stmeliť v jednotu, vyjde z tejto vojny ako víťaz. Myslite, že akýkoľvek Nemec,-bude môcť ponúknuť vojakom, ktorí sa vrátia víťazne z tejto "vojny iné Nemecko, ako národnosocialistické v smysle, skutočného plnenia našich ideálov a opravdivej národnej pospolitosti. To je nemožné. A toto bude v budúcnosti azda najpožehnanejším úžitkom tejto vojny. Ale pri tomto — zdôraznil Führer ďalej — nechcem zmeškať, aby som poukázal okrem frontu aj na vlasť. Musím poukázať na to, že nemecké robotníctvo podalo obrovské výkony, a že je verné dnešnému štátu, jeho vedeniu a predovšetkým jeho vojakom. Musím poukázať na to, že práve tak roľníci plnia svoje povinnosti, a že predovšetkým milióny nemeckých žien zaradily sa do tohoto pracovného procesu. Konečne musím poukázať na to, že ai naše povolania, ktorú sú zamestnané duševnou činnosťou, sa úplne obetujú v jednollivých odboroch, že milióny a milióny aj tu všetko konajú v duchu, v mysli a práci, aby posilnili národ a nedali front« nikdy príklad z roku 1918. Keď môžem dnes povedať vlasti, že môže byť úplne spokojná, lebo či na východe, alebo na západe, či na severe, alebo juhu nemecký front našich vojakov je neotrasiteľný. Tak isto môžem povedať frontu: »Nemecký vojak, môžeš byť spokojný. Za tebou je vlasť, ktorá ťa nikdy nezradí. Týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom skicované sú všetky vrstvy nášho národa vždy tesnejšie v neporaziteľné spoločenstvo. A táto pospolitosť sa opäť preukáže pri vel kom pomocnom diele, ktoré máme uskutočniť tejto zimy. Musím však front uistiť aj niečím úplne iným. Statočne znáša nemecká vlasť vojnu tam, kde ju najhoršie a najtvrdšie postihuje. Aj tu sú nespočetné, hrdinské činy, nielen mužov, ale aj žien. Nielen ženy konajú tieto hrdinské skut-. ky, ale aj mládež. Celým svojím životom stavia sa za poznanie, že v tejto vojne sme jednou jedinou zaprisahanou pospolitosťou, ktorá vie dobre, že túto vojnu buďto všetci víťazne prekonáme, alebo sme v nej všetci vystavení záhube. i Svoju reč^ skončil Führer 'takto: »Naši protivníá môžu túto vojnu viesť tak dlho. pokiaľ b n. stačia. My urobíme všetko čo môžeme, aby sme ich porazili. Je vonkoncom nenožné a vylúčené, aby nás oni kedy porazili. Národnosocialistické Nemecko a s ním sprjené štáty výjdu z tejto vojny ako mladé nirody a ľudové štáty s najslávnejším víťaatvom. V súvidosti s cestou nemeckého veľvyslanca vn Papena z Ankary do Nemecka objavujúsa rozličné kombinácie. V príslušných krmoch ríšskeho hlavného mesta vyhlásili, ži s návštevou veľvyslanca nesúvisia nijak! politické momenty.