Gardista, február 1945 (VII/26-50)

1945-02-01 / nr. 26

*f '-4 aom okraji mesta hlboko do pozícii oblleha­­teľov a získaly na Juh značný terénny zla':. Medzi Elbingom a západným frontom vo Vý­chodnom Prusku strhly sa opäť veľké boje. Kridekiý nápor jedného sovietskeho panclero­­\-ého sboru s ťažiskom južne od Liebstadtu bol v protiútoku odrazený Obe strany vrhajú však stále posily do bitky, takže sa musí rátať s ďalším vystupňovaním bojov. V týchto tvr­dých bitkách bolo zničených, po ť a žne rozprá­šených, najmenej 5 boľševických plukov. Len za včerajšok zničených bolo 63 sovietskych bojových vozov a šesť motorizovaných batérií. Na východnom fronte Východného Pruská «troskotaly sovietske útočné pokusy ešte v štá­diu vývinu na bubnovej paľbe nemeckého de­lostrelectva. Pri Friedlande pokračovali boľ­ševici vo svojich útokoch proti hlavným opor­ným bodom nemeckých pozícií. Veľká bojová skupina, ktorej sa podaril prielom, bola v pro­tiútoku zahnaná. Bitka o Königsberg vystup­ňovala sa do neslýchanej zúrivosti. Po silných útokoch, ktoré trvalý po celý defl, ako aj cez noc, podarilo sa boľševikom predĺžiť svoj útoč­ný hrot Južne od mesta až po pobrežie Fri­schen Harfu. Značné časti 11. sovietskej gar­dovej armády, ktorá tu útočí, aabočily na se­ver a pokúšajú sa napadnúť Königsberg fron­tálnym útokom z juhu Boľševické útočné ko­lóny boly však zachytené zničujúcou paľbou nemeckého delostrelectva. Sevtme od Königs­­bergu Soviet! sa opäť snažili prekročiť hrad­­skú a železničnú trať k známym morským kúpeľom Cranz. Nemci ich však zahnali V Kuronsku bojová činnosť naďalej ochabla. Nemecký protiútok v Sliezsku Prj 20-stupňovej zime a vysokom snehu trvalý bqje medz-zi západnými Beskidami a horným tokom rieky V Uly s nezmenšenou prudkosťou. NemecGté oddiely nastúpily v p&­­horkastám teréne medzj Krakovom a Morav­­kou Ostravou na mnohých miestach do proti­útoku. Východne od Plessu boly útočiace so­vietske strelecké sväzy vystavené najťíižšej delostreleckej paľbe. Havná pozornosť soviet­skeho veden'a je stále ešte sústredená na zmocnenie ea centrálnej obla3ti hornoeliez­­ekeho priemyselného revíru. V Južnej oblasti mesta Königshtitte odrazily Nemej cez deň a v noci prudké sovietske útoky, miestami y bo­ji zblízka. Tieto oďporové skupiny prtspely podstatne k tomu, že sa susedným nemeckým častiam oddielov podarilo prebojovať k ne­meckej hlavnej bojovej línii. Západne od Ni­kolai nemecké pancierové formácie prerazhy sovietske proti/pancierové zátvory a obkolese­nú posádku oslôbodiiy. Sovietske odd’ely, ob­kolesené v predchádzajúci deň medzi Ratibo­­roran a Rybníkom boly zničené. Severne odtiaľ stroskotal pokus Sovietov o prekročenie Odry pri Ratíbor—Hammer na zátvorovej paľbe nemeckých zbraní. Západný breh Odry bol očistený od sovietskych zaisťovacích od­dielov. Juhovýchodne od Breslau vyvinula sa krvavá bitka s boľševickou pechotou a pan­cierovými silami. P0 oslobodení posádky Stei­nau všetky sovietske akcie v tejto prielomo­vej oblasti o«taly marné. Boje na strednom úseku Kým Sovíeti západne od Posenu sústredili ďalšie sväzy pancierov a pechoty a už niekoľ­ko dní pokúšajú sa na širokom fronte pre­kročiť úsek Odry, aby sa zmocnili oderského úseku, nemecké oporné body v zázemí udrža­­ly sa aj včera, odrazijy v prudkých bitkách sovietske útoky a prepad'y opäť viaceré prí­sunové kolony Posádka Ussy odrazila slab­šie útoky z východu a severovýchodu. Boj o mesto Posen dostúpil kritického štádia, So­­vieti priviedli zálohy a svoj ťak z0 všetkých strán Zosilnili. Proti centru mesta dosadili aj bitevných letcov a bombardované mesto borí. Všetky cesty, ktoré bráni nemecká posádka sú zatarasené prevrhnutým? vozmj elektrickej železnice, hromadami trosiek, odňatým drô­tom a pancierovými jamami. Na širokom fronte na viacerých úsekoch vyvinuly sa silné bitky. Po tom, čo pokus Soviet*v o dobytie Schnel­­demtihlu stroskotal na tvrdošijnom odpore ne­meckej posádky, začali Sovieti novú taktiku. Po oboch stranách mes' a beťž vyrazili so sku­pinami pancienvkov na sever, aby nemeckú pevnosť obišli. So všetkých strán prišly na­rýchlo zásahové zálohy a do večerných hodia podarilo sa im zastaviť ďalšie prenikanie So­vietov. Na severnom okraji Brombergu nemec­ká skupina uzavrela v protiútoku sovietsky prielom. Posádka Thomu až na jednotlivé útoč­né akcie ostala neporušená. Boje na západe Medzi Mansou a Moseltvu nastúpili Američa­nia s veľkými silami pechoty a panciermikov aa širokom fronte do vel'koútoku na pozície pri Oure. Pravému krídlu 1. americkej armády bola pcitom prikázaná cblasť St. Vithu, kýrn favé krídlo 3. americkej armády útočilo medzi Burg-Reul and om a Ouren východne od Weis­­svampachu. Severovýchodne od St. Vithu po­dalo sa Američanom prekročiť horský hrebeň bezprostredne na hanici a dosiahnuť na severe útočnej oblasti obec BÜlllngen, ležiacu na hrad­skej, vedúcej z Maimed na východ. Tesne vý­chodne odtiaľ nemecké oddiely vo veľmi ťaž­kých bojoch zbližka zadržaly nápor Američa­­n'v Ani na jednom mieste sa Američanom ne­podarilo prerušiť súvlsi sť nemeckých frontov. 1 keď tieto na niektorých miestach p ed počet­nou prevahou stiahli sa na nové pozície pred západným brehom Oury. Aj južne od St. Viťh Američania začali svoje «toky árudkor bubnovou paľbou. Ai tu. úzom- GARDISTA Istrii a a Triest na pretrase Teritoriálne požiadavky Juhoslávie — Aký bude osud Chorvátska Z Milána, 31. Januára- — Diplomatickí zá­stupcovia Juhoslávie snažia sa podľa Reutera zabezpečiť si podporu washíngtonskej vlády pre svoje teritoriálne požiadavky voči Talian­sku. V tejto otázke panuje úplná jednota me­dzi kráľom Petrom, Šubašičom a Titom. „Ju­­hoslovania‘‘ vyvíjajú — ako pokračuje Reuter — v terajších časoch živú propagandu pra anexiu Tríestu a celej oblasti benátskej Júlie. Belehradská vláda ráta pri tom, že sa slovan­ské obyvateľstvo pridá na stranu „Juhoslávie“. Ďalej belehradská vláda verí, že bude môcť využiť rozpory medzi talianskym obyvateľ, stvom v týchto pohraničných oblastiach, kto­ré sa delia na fašistov a protifaáistov, pre vlastné ciele. „Juhoslovanská“ propaganda rozširuje v severnom Talianskom a aj južne od A per. In letáky v talianskej reči, v ktorých sa žiada v mene národného oslobodzovacieho výboru pre horné Taliansko „vrátenie" Trie­štil, Pulje, Fiume Juhoslávii“ Reuter vyhla­suje, že vedenie „juhoslovanskej propagandy“ dúfa týmto spôsobom získať protifašistické kruhy Ríma pre svoj program, i keď sa do­teraz „juhoslovanským“ požiadavkám vzpie­ral y. Časopis Times vo svojom úvodníku'vfta „vý­znamný krok“, ktorý viedol k odstráneniu di­ferencií medzi kráľom Petrom a Šubašičovou vládou v Londýne. Hoci tieto otázky teraz sú vyriešené, celá záležitosť bude sa môcť pokla­dať za dokonale vyriešenú až vtedy, keď s te­rajším riešením vysloví Títo svoj súhlas. Dú­fa sa, že Títo neodmietne svoj súhlas vysloviť. Časopis v tejto súvislosti doslova píše toto: „Britská a ruská vláda sa dohodly, že uznajú iba takú vládu, ktorá sa vytvorí fúziou vlády v Londýne a v Belehrade. I keď Spojené štáty prejavujú väčšiu zdržanlivosť vo svojom po­stoji, predsa sa verí, že ich stanovisko bude to laté. Times napokon dúfa, že po fúzii obi­dvoch vládnych foriem vydané bude Ihneď vy­hlásenie, s ktorého bude jasné, ta základňa tejto novej vlády bola rozšírená, o ktorej so. tva možno predpokladať, že v krajine, v ktorej sú toľké rečové a strannicke rozpory, bude dostatočne široká, Chorvátsko republikou? EP hlási zo Záhreba, že celá chorvátska ve­rejnosť vzala s najväčšou pozornosťou na ve­domie článok, ktorý uverejnil riaditeľ Úradu Propagandy Ivo Bogdan v časopise „Hrvatski Národ“ v pondelok. Autor cituje v tomto člán­ku chorvátskeho bojovníka za slobodu Štefana Radiča, ktorý pred 25 rokmi vyhlásil: „Mohla by prísť chvíľa, kedy by museli Chorváti vy­hlásiť samostatnú Chorvátsku republiku: ke­by sa napr. mala v Belehrade uskutočniť ju­­hoslovansko-komunistícká republika, ktorá by mala za cieľ vyvraždiť celú chorvátsku inte­ligenciu, vyhlásili by sme v tej istej chvíli na­šu sedliacku republiku. Nedovolíme, aby sa tento diabolský plán uskutočnil a chorvátsky národ bol takto zbavený hlavy“. Riaditeľ Úradu propagandy po­tom pokračuje takto; „Táto chvíľa teraz už skutočne prišla; nielen že bola v Belehrade vy­hlásená juhoslovanské,-kciminl3tlcká veľkosrb­­ská republika, ale pokúäajú sa uskutočniť aj diabolský plán, o letöröm hovoril Radič.“ Zá­ujem verejnosti upiera sa po prečítaní tohto článku na otázku, či chce chorvátska vláda vy­vodiť z tejto situácie konzekvencie a v akej forme. Ivo Bogdan nedáva na to nijakú pria­mu odpoveď, ale poukazuje v ďalších vývodoch svojho článku iba na to, že Sovieti sa chcú za každú cenu zmocniť chorvátskeho Jadranu, predpokladom k čomu by bcio zboľáevizovanie západného Balkánu a Chorvátska. „Keďže uskutočnenie toho »vnútra nie je možné, pokú­šajú sa to dosiahnuť vonkajšími vplyvmi. Chor­vát zastupuje však západoeuropské smýšľanie a odporuje takýmto úsiliam“. Rozlúčka s hräinom Žilina, SI. januára. — V sobotu Ä7. januára t. r. okolo 10. hod. večer napadla silná skupina partizánov obec Terchovú. Partizáni pribehli do obce na saniach a predstierali nemeckých vojakov. Len tak sa stalo, že sa takmer celkom bezprostred­ne mohli priblížiť k hliadke pohotovostného eddieln HO a mohli začať po nej strieľať. Hliadka nestratila duchaprítomnosť, i ketľ videla proti sel?e niekoľko desiateknásobnú presilu, a odpovedala dobre mierenou paľ­bou. Hneď po prvých výstreloch vybehli na ulicu Terchovčania a pomáhali votrelcov z obce vyhnať. Pri prestrelke hliadky s par­tizánmi bol ťažko ranený Jozef Lavrenčík- Patrnčlak, člen POHG v Terchovej, ktoré­ho potom zo Žiliny narýchlo vyslaná posila odviezla do žilinskej nemocnice, kde v ne­deľu 28. januára zraneniu podľahol. Votrel­cov sa nodarilo v krátkom čase z obce za­hnať. Svoje straty, ktoré boly ftftdľa výpo­vedí Terchovčanov štyri, si na saniach od­viezli. V utorok S. jannána bel o 13. hod. po­hreb na terchovskom cintoríne. Na pohrebe sa zúčastnili príslušníci POHG z Belej, Va­­rína a Terchovej a nad hrobom rozlúčil sa s padlým gárdist án Lavrenčíkom-Patrnčia­­kom v menq náčelníka PG Kubu la a žilin­skej HG nzbroj. Dr. Jozef Buček. Pri roz­lúčkovom prejave,.v ktorom nzbroj. Dr. Ba­­ček vyzdvihol hrdinskú obetavosť padlého v boji proti rušiteľom pnkeja našich obcí a \ boj* proti škodcom slovenského štátu, celá obec zaodiata do smútočného čierna, stíchla a v duchu odriekala slová prísahy nepopustiť v bojí protj votrelcom. Konferencia Íroch sa začala? Z Amsterdamu. SI. januára. Reuter ozna­muje, že v posledných 24 hodinách množily sa všetky známiky, že konferencia troch sa začne v najbližšej budúcnosti Včera večer pani Rooseveltová hovorila miesto svojho manžela na 0s’ave jeho narodenín. Ďalej vče­ra v parlamente zodpovedal na otá«ky m j e. sto Churchilla zástupca ministerského predse­du Clement Attlee. Napokon dnes predpolud­ním zodpovedal v parlamente namiesto m’ni­­etra zahraničných veci Edém otázky štátny tajomník Zahraničného úradu Richard Law. Rococve'tov osobný poverenec Hzrry Hopkins, ktorý pred nedávnom v najväčšej rýchlostí navštívil Londýn, Parí* a Rím odcestoval za »neznámym cieľom«. Všetky tieto podrobnosti poukazujú na to, že sa konferencie azda už začala. Jedinou otázkou však ostáva: »Kde sa títo traja stretli?« Ako sa oznamuje z Ríma, päipež prijal dnes na srikromnd audiencii RooseveltoVho osobné­ho poradcu Harry Hopklnsa. Okrem toho mat rozhovor s ministrom zahraničných veci Bo­­ncymiho vlády ,De Gaapartm. Podľa súkromného korešpondenta časopisu Bariér Nachrichten v Chiassu množia sa v po­sedných hod'näch chýry, podľa ktorých- má dôirif v niekoľkých dňoch ku konferencii troch v Ríme. Toho času kolujúce chýry tvrdia že americký prezident opustil už Washington v «orievode Stobt in'um a početných vojen­ských. politických a hospodárskych poradcov a .•moluioracovníkov. Tie isté kruhy sa domnievajú, že ktt kon­ferencii troch dôjde už v niekoľkých hodinách, na každý spôsob však nie neskoršie, než 1. februára. Popravený pre zbabelosť Z Breslau, 31. Januára,, — Na rozkaz žup­ného vodcu dolného Sliezska Hankeho po­dľa stanného práva zastrelili pred pomní­kom Fridricha Veľkého pred radnicou v Bre­slau drahého mešťanostu z Breslau, mini­sterského radcu Dr. Spielhagena pre zba­belosť. Vo vyhlásení ktoré prinášajú všetky sliezske časopisy, oznamuje župný vedúci Hanke dôvody zastrelenia. Spielhagen bez rozkazu chcel opus*iť mesto Breslau a svoj úrad, aby si inde hľadal nové zamestnanie Vyhlásenie župného vedúceho sa konči so slovami: „Kto sa obáva čestnej snuli, umie­ra v hanbe“. Baneš do Košíc HJP — Z New Yorku, 81. januára. Na opät­­né sovietske výčitky vyhlásili Bencá a jeho okolie, že sú ochotní preložiť svoje takzvané vládne šidlo do obiasli, obsadenej sovietskymi oddielmi, hlási londýnska zpráva United Press. 21a miesto p..bytu má byť Benešovi vykázané mesto Košice. né zisky Američanov obmedzili sa na niekoľko kilometrov. Druhé útočné ťažtšte na tomto úseku bolo východne od Weiswampachu, kde Američania zatlačili zo západu a severovýchodu nemecké oddiely až na západný breh Cury. V Holandskej oblasti opakovali Kanaďania pri veľkých stratách svoje pokusy na nemecké predmestie južne od Maasy. Najťažší útok pre­viedli v noci po sústredení čerstvých síl. Po silnej delostreleckej paľbe napadli o 3.30 hcd. ráno nemecké postavenia s veľkou početnou presilou, vynútili si aj niekoľko vlomov, ktoré však už na svitaní bely všetky v protiútoku odstránené. Útoíčné sväzy 2. britskej armády Nemci pri pokuse, ktorý previedli v predpolud­ňajších hodinách a ktorým chceli odstrániť predmostie na R&re, opäť vyhnali zo St. Odi­­lienbergu, V popoludaňjšlch hodinách podarilo sa lm však za nasadenia väčších pancierových sJl vniknúť c päť do obce. Medzi Rörmondom a Helnsbergom vyvinuly sa iba miestne boje. Na južnom krídle predmestia stroskotal na ne­­meckej oobrarmej paľbe útok proti Hilíahrtku. Na ostatných frontových úsekoch došlo iba k činnosti priezvedných a útočných oddielov, avšak Američania v oblasti medzi Luttychom. a Aachen sústreďujú opäť veľké sväzy. Pre zastavenie nepriateľa je potrebný čas Zwölf Uhr Blatt píše o situácii na východe, m. i„ že k zastaveniu obrovského pohybu, akým je masový nápor boľševických masových ar­mád, je potrebný čas. Improvizácie nič nepo­môžu, aj keď čeiia akútnym nebezpečenstvám. Je nám jasné, že je potrebné plánovanie veľko­rysých operácii, ich vypracovanie a potom ich odvážne a odhodlané uskutočnenie, pokračuje časopis. Státisíce vojakov s mohutným množ­stvom materiálu sa dalo do pohybu. Hoci pre laika to tak vyzerá, akoby sa nemecké vede­nie nečinne prizeralo sovietskemu » áporu, tak si treba uvedomiť, že neodborník nemôže pre­hliadnuť veľké operatívne plány. Nemecké ve­denie má však záujem na tom, aby pred nepria­teľom zatajuo podľa možnosti čo najdlhšie svoje protiopatrenia. 1. H. 1C4P K situácii R - Bratislava, 3Ú Januára. — V najnovšej FUhrercrveJ reči, povedanej z príležitosti 12. výročia prevzatia moci párodnoBocialistickvna hnutím v Nemecku, treba vyzdvihnúť predo­všetkým tieto konštatovania: 1. V tomto boji rozhoduje sa o tom, či sa v Europe uplatnia prirodzené sily mladých europských národov po boku Nemecka;, alebo :rozkladné sily rozkladného boľševizmu. Pri­tom starý svet liberalizmu á občiansko-d&mo- Itratlckého poriadku treba pokladať za úpin* prekonaný. 2. Anglicko nie Je a ani nebude môcť čeliť boľševickej expónzlvite. 3. Súčasná kríza bude zvládnutá a prekoná, ná v tom smyale, že nie Azda, ale Europa zví­ťazí. Nielen vojenská, ale aj ideologická tvárnosť druhej svetovej vojny sa práve v terajších chvíľach prejavuje vypuklejšie, ako kedykoľ­vek prv. Čím viac sa súčasný svetový konflikt časové predlžuje, tým viac vnútorných, štruls­­turálnych zmien a presunov podstupuje, týra Jasnejšie ukazuje sa jeho ideologická tvárnosť, tým ostrejšie vynikajú všetky mpmenty, kto* ré určujú jeho hlbší význam, jeho dejinný vý­znam, ale najmä jeho rozhodujúcu vlastnosť pre ďalekú budúcnosť sveta. S dejinrssj strán­ky je významné už vo chvíli, keď súčasný sve­tový konflikt vypukol, bolo treba pokladať za úplne prekonanú epochif Ktorého, liberali«ttc­­kého svetonéhľadu. Starý svet občiansko-de­­mokra.tického usporiadania stratil navždy rvd£ význam a svoju vlastnosť. V«tejto vojne nej. de ani o víťazstvo ani o porážku starého sve­ta občiansko-demokratického, nad osudom ktorého sa rozhodlo pri jej vypuknutí Na je;L nej strane stoja zdravé sily mladých, života­schopných národov Európy po boku Nemecka, ktorými sa starý občiansky svet dostal do pri­rodzeného konfliktu. Podstata tragického zá­­nllai starého občianskeho sveta spočíva v tom, že sa spojil so silami ázijských stepi a umož­nil ich preniknutie do vlastných životných zá­ujmových sfér. Anglicko, ktoré reprezentuj« záujmy rúcajúceho sa starého sveta občianska, demokratického nie Je a nikdy ani nebude môcť úspešne odolať východným silám, s kto­­rými uzavrelo neprirodzené spojenectvo. AA. glicko naô doplatí vlastným zánikom. Ak toto Führer vo svojej reči zvlášť zdô­raznil, mohlo to byť pre Anglicko výstrahou, porozumenie ktorej v Londýne až príliš n v Kehavo vynucuje doterajší priebeh politického vývoja v obsadených krajinách Európy práve tak, ako priebeh vývoja vojenského. Prizná ŕ té aj pre tento prejav bolo vyjadrenie odhodí niť«, v ktorom nemecký národ s krajným vypätím svojich síl rozhodnutý je vydržať v boji a do­končiť ho v svoj prospech. Nemecko je rozhoL nuté predovšetkým opierať sa o svoje vlastné sily, to je, ktoré ci vynútily vnútornú obrodu národa 30. januára 1033 a ktoré teraz osud nemeckého národa rozhodnú aj v medzinárod­­nopolitickej relácii. Rozhodnutie Nemecka zvíťaziť je neotrasi­teľné, europská kríza sa prekoná a nie Ázia, ale Europa vyjde zo súčasného konfliktu ví­ťazne. Dramatický spád Maurrasovho procesu EP — Z Lyonu, 31. januára. —Proces pr». ti Charlesovi Maurrasovi, pre.lbojov„íkovi in­tegrálneho nacionalizmu v znamení Action Francaise, ktorý bol v sobotu večer oďsúde. ný k doživotnému žaláru, skončil sa za dra­matických okolnosti. Prj vyhlásení rozsudlcu zvolal Maurraa: »To Je revaní Za Dreyfuso­­vú aféru!« Pred vyhlásením rozsudku vyhldril Charles Maurras vo svojej odpovedi na vý­vody vládneho komisára k svojej obrane ešte toto: »Ja som starým filozofom a nie som ni­jaký zločinec. Mal by s0m vlastne stáť n» mieste vládneho kom’sára.« Maršal Pétain, ktorého dnes de Gau'Ieova vláda ohovára, je najfrancúzSkejšŕm zo všetkých Francúzov, Vyhlásil ďalej Maurras. Nie on. Charles Maur­­ras. ale pápež Pius XH. hovoril 0 zázraku, ktorý učinil Pétain. On sám, Charles Maurras, stoji ďaleko od odžaloby dorozumenia sa s ne­priateľom, lebo je opravdovým vlastencom a priateľom francúzskeho národa, nie je však priateľom demokracie. Podľa doteraz došlých spoľahlivých in­formácií, spisovateľ a to jaj istá Char e« Maurras, odsúdený súdom v Lyoné pre kola­boráciu na doživotný žalár, vyh ásil pri s-.v). jbm výsluchu m, i., že primeria uzavreté r. 1940 medzi Framcúzkom a Nemeckom bolo Vlasteneckým činom a že bolo uzavreté me­dzi vojakmj za čestných podmienok. Maršal Pétain tým zachránil Francúzsko. Terajšie »oslobodenie« Francúzska nie je nič jnéh0 ako »komunistická záplava«.. Maurras ďalej pripo­menul, äe Spojené Štáty uznávaly mamSala Pétaina Za celkom legálneho Štátneho šéfa Francúzska, ako to dosvedčujú rozličné vy­hlásenia vtedajšieho Rooseveltovho zástupcu vo Vidly, admirála Leahyho. Za, týchto okai, tM0íJ Je nezmyslom robiť z vernosti k Pétaf« noví zlcSn.

Next