Historia Ecclesiastica 2023/1

Peter KARPINSKÝ - Lucia ŠTEFLOVÁ: Čorbova kronika - svedectvo o cholerovej epidémii z roku 1831 z historického a jazykového hľadiska

Historia Ecclesiastica, XIV, 2023, 1 ČORBOVA KRONIKA - SVEDECTVO O CHOLEROVEJ EPIDÉMII Z ROKU 1831 Z HISTORICKÉHO A JAZYKOVÉHO HĽADISKA* Peter KARPINSKÝ - Lucia ŠTEFLOVÁ Čorba's chronicle - testimony of cholera the epidemic of 1831 from a historical and language point of view Andrej Čorha (Csorba) was born on September 17.1770 in Chmeľov. He studied at the Prešov College and for a while also studied as a painter in Vienna. As a priest, he worked in the church choir in Žehňa. He worked in Hanušovce nad Topľou from 1821 until his death in 1845. Andrej Čorba is one of the personalities who contributed to the cultural development of his region with his spiritual and literary activities. Thanks to his literary talent, an ex­traordinary chronicle in verse was created, mapping the complex events connected with cholera, which he captured as an eyewitness, and for this reason, his work has an irreplace­able narrative value. It is unique written in verses. The manuscript is one of the first histor­ical documents written in the Šariš dialect. From a linguistic point of view, this chronicle represents an interesting structure combining several forms of language, which results from the intentionality of the text (its focus on a wide readership), the dominant documentation function, but also secondary enlightening aesthetic and ethical functions, while the author himself cannot be forgotten and bilingualism influenced by his East Slovak origin and evan­gelical confession. Keywords: Čorba's chronicle, Andrej Čorba, Šariš, cholera, evangelical priest. K chorobám, ktoré v priebehu 19. storočia trápili obyvateľstvo Európy, môže­me jednoznačne zaradiť choleru, ktorá v roku 1831 zasiahla aj rozsiahle územia Uhorska vrátane časti dnešného Slovenska. Cholera decimovala obyvateľstvo bez ohľadu na sociálne postavenie, majetkové zázemie, vzdelanie či vierovyznanie. Avšak práve samotní predstavitelia cirkví v Uhorsku zohrali dôležitú úlohu v pro­cese šírenia protiepidemických opatrení. Evanjelická cirkev a. v. a jej predstavitelia neboli výnimkou. O tom, že v týchto časoch zohrali významnú úlohu kňazi, niet pochýb.1 Evanjelickí kňazi prichádzali do kontaktu s nakazenými pacientmi, po­máhali s proticholerovými opatreniami. O dopade cholery v roku 1831 na evan­ Štúdia vznikla ako grantový výstup v rámci projektu APW-20-0613 Epidémie na území Sloven­ska v 17. - 19. storočí. Svedčí o tom aj napríklad zmienka v protokole z evanjelického Banského dištriktu z roku 1874 o ocenení konkrétnych farárov, ktorí sa nejakým spôsobom vyznamenali v tomto epidemickom období. Môžeme spomenúť farára z Kovačice (dnes obec v Srbsku) Gyula Ambrőzyho, ktorý bol vyznamenaný zlatým záslužným krížom s korunou za pomoc pri organizácii pohraničnej stráže, alebo farára z Hajdušice (dnes obec v Srbsku) Emila Kolényiho, ktorý bol ocenený vládou za jeho obetavé úsilie pri práci okolo pacientov s cholerou. Bližšie: ŠTEFLOVÁ, L. Dopady cholerových epidémií na evanjelické cirkevné zbory vo svetle dištriktuálnych protokolov. In Historia Eccle­siastica. 2022, roč. 13, č. 2, s. 229 - 235. 103

Next