Historia Ecclesiastica 2023/1
Peter KARPINSKÝ - Lucia ŠTEFLOVÁ: Čorbova kronika - svedectvo o cholerovej epidémii z roku 1831 z historického a jazykového hľadiska
Peter KARPINSKY - Lucia ŠTEFLOVÁ aj maliarstvu. Doslova sa v zápisnici uvádza, že si tam rozvíjal dušu a zaoberal sa obrazovým umením (artem pictoriam). Inak sa informácie o jeho ordinácii, pôsobení v Žehni zhodujú. Podľa tejto zápisnice prišiel Andrej Čorba do Hanušoviec nad Topľou v roku 1824. V zápisnici nachádzame aj zmienku o jeho vzdelanosti, o ktorej svedčilo, že ovládal niekoľko jazykov - latinský, nemecký a slovenský. Jeho kázne sú v zápisnici hodnotené ako erudované a slová chvály nájdeme aj na margo jeho spevu, či obrazov. Taktiež bol podľa zápisnice solennistom, teda členom Učenej spoločnosti malohontskej. Svoj úrad zastával svedomito. Oproti ostatnému textu v zápisnici je jedna veta zvýraznená väčším písmom. Ide o záverečné hodnotenie Andreja Čorbu, v ktorom je doslovne zaznamenané, že jeho charakter bol morálny.12 Na inom mieste zápisnice sa spomína aj jeho manželka Eva Čorbová, ktorá sa v čase vizitovania (teda v roku 1826) starala o pohodlie vizitujúceho biskupa. Taktiež je v zápisnici uvedené jej rodné priezvisko Egyedová.13 Z toho sa dá dedukovať, že Andrej Čorba prišiel do Hanušoviec aj so svojou manželkou. Okrem toho, ako o tomto evanjelickom kňazovi prehovárajú cirkevné pramene v podobe zápisníc kanonických vizitách či jeho zápisu v ordinačnej matrike, je nutné dodať, že jeho meno sa spája práve s východoslovenským roľníckym povstaním v roku 1831. Vďaka jeho literárnemu nadaniu vznikla neobyčajná veršovaná kronika mapujúca zložité udalosti spojené práve s cholerou, ktoré zachytil ako očitý svedok, a aj preto má jeho dielo nenahraditeľnú výpovednú hodnotu. Veršovaná kronika Andreja Čorbu je rozdelená na dve časti. Prvá časť veršovanej kroniky je rozsiahlejšia a nesie názov Hrozne a strašne rospravki o chorobe choleri a rozbroju proščavi vo viššich síranoch Uherske zeme s roka 1831 ho v kratkosci spísané pre obecní v tím čaše sbureni ľud ku pokajaňu. Druhá časť, prozaická, nesie názov Krátki opis medzi obecnim ľudom panujúcej poverí a ňemravnosci jako pričiní vzbúrená proščavi roku 1831. Už samotný názov predznamenáva, že autor sa snaží nájsť príčiny vzniku a šírenia cholery. Samotné verše podrobne opisujú priebeh roľníckeho povstania v jednotlivých oblastiach Zemplína, Šariša, Spiša, Abova a Gemera. Kronika je písaná v dvanásťslabičných veršoch, avšak Andrej Čorba sa snažil, aby u čitateľa vzbudil aj umelecký zážitok a emóciu, preto využíval obrazné pomenovania, personifikácie, hyperboly.14 Hneď v úvode uvádza autor rok, aby bolo jasné, k akému obdobiu sa viaže šírenie cholery. Ďalej uvádza lokáciu, odkiaľ sa choroba šírila: „Rok tisíc osmisti tricati perši bul, / Kedi še ten chir zli a prehrozni počul, / Že taka choroba idze od Indii, / Chtora veľo ľudzi zmorila v Persii.“ Podľa Andreja Čorbu sa cholera šírila z Indie, cez Perziu do Arménska, odkiaľ za veľmi krátky čas prešla do Ruska, kde obyvateľov Moskvy, ako uvádza, „Ňemilošerdňe ľudzi hardušila / A veľo tisíce do hrobu driľila“. Následne sa cholera rozšírila aj do Poľska. Tu sa autor poza 12 Canonica Visitatio - Evangélikus Egyházlátogatási Jegyzőkönyvek - Tiszai Egyházkerület - Sáros-Zempléni egyházmegye 1826, Hanusfalva (Hanusfalu, Hanušovce, Henschau), s. 194 - 195. 13 Tiszai Egyházkerület — Sáros-Zempléni egyházmegye 1826, Hanusfalva (Hanusfalu, Hanušovce, Henschau), s. 189. 14 SEDLÁK, I. Andrej Čorba a jeho veršovaná kronika o Východoslovenskom roľníckom povstaní z roku 1831. In Nové obzory. Prešov 1970, s. 372 - 375. 106