Historia Ecclesiastica 2023/1
Peter KARPINSKÝ - Lucia ŠTEFLOVÁ: Čorbova kronika - svedectvo o cholerovej epidémii z roku 1831 z historického a jazykového hľadiska
Peter KARPINSKY - Lucia ŠTEFLOVÁ do Košíc cestoval so žalobou, že ich trávia a prosil pána biskupa, aby nedopustil tento veľký hriech. Z týchto ponosov vzišiel ďalší prípad, keď istá dzivka tvrdila, že videla žida ako hádzal jed do studne. Komisára Lôrinczfyho aj so židom dav chytil a mlátil. Rozzúrený dav si podľa kroniky nenechal vysvetliť, že komisár ani žid nemali v úmysle otráviť studňu, práve naopak ich cieľom bolo, aby „a zdravja, života bjednich ľudzi zbavil“. Nik im neveril a „Tomu ale vcal'e vira še nedala, /Ale z toho všadzi sprostač še dzvihala“.25 Následne sa Andrej Čorba venoval podrobne priebehu sedliackych povstaní po jednotlivých stoliciach. Napriek literárnym zámerom sa mu darilo držať aj chronologických a miestnych následností pri kronikárskom zachytávaní aktuálneho diania. Jeho pozornosť nie je sústredená len na výpočet spomínaných udalostí, popri nich si všíma aj iné reálie. Napríklad v Hanušovciach sa pristavil pritom, že tam boli aj školy, fary, dva kostoly, synagóga, ale i zámok grófa Franca Dessöffyho.26 Okrem toho opisuje aj špecifiká prírodného prostredia (hory, rieky, atd.) jednotlivých regiónov. Andrej Čorba si všímal aj osobitosti týchto regiónov, ktoré sa snažil prepojiť s vlastnosťami miestnych obyvateľov. Napríklad Spiš opisoval ako bohatý a krásny, „dze čerství, bistri ľud, chto tam idze, spatri“.27 Popritom sa detailne venoval výpočtu udalostí spojených s cholerovými rebéliami v jednotlivých regiónoch. Jednotlivé epizódy spájal príbehovo s konkrétnymi menami a priezviskami aktérov opisovaných konfliktov (napríklad komisár Lórinczy, pán Lachovič, Kandó Gabor, richtár Mattuv Janoš, Ján Reviczky, Haňa Petruškova...). Unikátna veršovaná kronika evanjelického kňaza Andreja Čorbu je jedným z prvých historických dokumentov napísaných v šarišskom dialekte a predstavuje nenahraditeľný zdroj informácii pre výskum epidémií na našom území, veľký význam má však aj z jazykového hľadiska. Pri analýze jazyka textu Hrozne a strašne rospravki o chorobe choleri a rozbroju proščavi vo viššich síranoch Uhorské zeme s roka 1831ho v kratkosci spísané pre obecní v tím čaše sbureni ľud ku pokajaňu (tzv. Čorbovej kroniky) je potrebné brať do úvahy viacero faktorov, ktoré charakter jazyka mohli potenciálne ovplyvniť. V prvom rade je to pôvod autora, jeho štúdium a neskoršie pôsobenie. Andrej Čorba sa narodil v roku 1770 v Chmeľové, kde, podľa Imricha Sedláka,28 nadobudol aj základné vzdelanie. Nárečie obce Chmeľov patrí, podľa klasifikácie Ferdinanda Buffu29 do časti východošarišských nárečí, rovnako ako nárečie mesta Hanušovce nad Topľou, v ktorej Čorba od roku 1824 až do svojej smrti (1845) pôsobil. Podľa Buffu30 východošarišské nárečia oproti ostatným šarišským nárečiam charakterizuje častejší výskyt vokálov i za pôvodné é (resp. íe) a u za pôvodné ó (resp. uo). V silnej pozícii praslovanského tvrdého jeru (t>) sa tu realizuje vokál 25 ČORBA, A. Hrozne a strašne rospravki o chorobe choleri..., s. 385 - 386. 26 ČORBA, A. Hrozne a strašne rospravki o chorobe choleri..., s. 419. 27 ČORBA, A. Hrozne a strašne rospravki o chorobe choleri..., s. 427. 28 SEDLÁK, I. Východné Slovensko v letokruhoch národa. Martin : Matica slovenská, 2012, 871 s. 29 BUFFA, F. Šarišské nárečia. Bratislava : VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1995, 400 s. 30 BUFFA, F. Šarišské nárečia, 400 s. 110