Historia Ecclesiastica 2023/1
Ladislav LENOVSKÝ- Katarína SLOBODOVÁ NOVÁKOVÁ: Ľudová religiozita ako kultúrotvorný, identifikačný a revitalizačný nástroj v prostredí zahraničných Slovákov
Ľudová religiozita ako kultúrotvorný, identifikačný a revitalizačný nástroj v prostredí zahraničných Slovákov v 2. polovici 20. storočia obyvateľstvo presúvalo do najbližších, nižšie položených dedín („v dolinách“) s priaznivejšími životnými podmienkami (elektrina, škola, obchod, infraštruktúra, zamestnanie). Tak sa napríklad v Borumlaku a Varzali, dvoch susedných bihorských obciach so spoločnou katolíckou slovenskou farou a kostolom, znovuobjavujú už zaniknutí dorotáši. Dôvodom presídlenia lazníkov do dedín bolo aj ich čiastočné vyľudnenie spôsobené reemigráciou do Československa v rámci presídľovacieho programu „Mať volá“ po 2. sv. vojne.31 Práve do domov reemigrantov sa prisťahovali Slováci „z vrchoch“ (nezriedka ich príbuzní), ktorí Chodenie s Dorotou revitalizovalL (Lenovský 2006) Podľa Lábadyovej (1995) je práve z osady Židáreň zaznamenaný najkomplexnejší existujúci variant hry o svätej Dorote, ktorý sa len veľmi málo odlišuje od pôvodných foriem z územia stredného Slovenska (okolie obcí Hriňová a Lom nad Rimavicou). Okrem toho, slovenskí katolícky Bihorčania sa v priebehu celej 2. polovice 20. storočia (a najmä v jeho poslednej štvrtine) presúvajú v rámci vnútornej migrácie Rumunska južnejšie, do Aradskej župy v rumunskej časti Banátu, do nížinných bohatších vyspelejších a rozvinutejších poľnohospodárskych dedín s evanjelickým slovenským osídlením. Svoju kultúru si (vrátane Chodenia s Dorotou a Chodenia s betlehemom) prinášajú so sebou. Preto napríklad v poľnohospodárskom mestečku Nadlak, ktoré je dodnes „mekkou“ slovenskej luteránskej cirkvi na Dolnej zemi, alebo v dedine Butin, kde slovenskí luteráni tvoria jadro jej obyvateľov, dnes Chodenie po Dorote považujú za jeden z tradičných a autentických javov slovenskej kultúry a za hodnotné lokálne kultúrne dedičstvo, pričom ešte pred 50 rokmi ho väčšina z domácich poznala len z médií, alebo vôbec.32 Slovenskí evanjelickí „Starobutínčania“ a „Staronadlačania", podľa vlastných slov, „bihorcov“ prijali aj s ich tradíciami i napriek tomu, že boli chudobní, z menej kultúrne a hospodársky vyspelého prostredia, navyše, katolíci, čo zdôvodňujú tým, že išlo o čestných, pracovitých ľudí a o Slovákov.33 Aj v gréckokatolíckom prostredí boli betlehemci - „jasličkári“ predovšetkým chlapci predstavujúci anjelov hlásajúcich radostnú zvesť, prípadne aj ďalšie možné postavy. Boli odetí v košeliach miništrantov, opásaní orárom - pruhom látky, na hlavách mali vysoké čiapky. Niesli betlehem v tvare chrámu. Používali idiofóny - zvonce, ozembuchy, palice. Počas pochôdzky bývali pohostení, v bohatších domácnostiach dostávali aj výslužku a peniaze. Peniaze boli predovšetkým na potre (2011 - 2012): https://www.youtube.com/watch?v=nDVLrK92yNk. 31 Kedy sa po vyše 200 rokoch, v rokoch 1946 - 48, do (už) Československa presťahovalo mnoho slovenských rodín z Maďarska, Rumunska, Srbska a Bulharska. Bližšie Deák 1992. 32 O výskyte vianočných obchôdzok na území Slovenska (ako zdrojového územia) bližšie Kovačevičová (ed.) 1990. O výskyte obchôdzok dorotášov v prostredí slovenských komunít južne od hranice Slovenska bližšie Benža (ed.) 2006. Podlá Atlasu tradičnej kultúry slovenských menšín v strednej a južnej Európe sa Hra o sv. Dorote na Vianoce predvádzala vo všetkých skúmaných lokalitách bihorskej oblasti a nikde inde sa nevyskytovala, s výnimkou lokality Vojlovica v Srbsku a lokalít Dolná Zubrica a Nová Belá v Poľsku. (Benža 2006:185). 33 „Lebo je to pekné na Kračún“, „veť to sa slovenské zviki“. betlehemci, Dorotáši chodia katolíci. Z betlehemom, chodia aj evaňielikom. Fšad'e, d'e ih pustia.“ (Butin, žena 1925). „Na Kračún chodia, zo zaňiej ulice. UJanoštiakov, Kubincov, Jara Kocúra." (Butin, muž 1940). „Domáci ih nepúšťajú fietci, lebo sú evaňielici a sú uš starí. A oni chodia aj neskoro večer, ako stihnú povinšovať. Aj o tretej, štvrtej prídu. Ale volatorí púšťajú, kerí si dobre vichádzajú.“ (Butin, muž 1920). 161