Historia Ecclesiastica 2023/1
Peter OLEXÁK: Angažovanie kanonika Andreja Cvinčeka pri zakladaní katolíckej strany v roku 1946
Angažovanie kanonika Andreja Cvinčeka pri zakladaní katolíckej strany v roku 1946 Čechoslovakizmus tvoril zanedbateľnú črtu Cvinčekových politických postojov. Bol zástancom československej vzájomnosti od vzniku ČSR. Kvôli názorovým nezhodám s Andrejom Hlinkom krátko pred volbami v roku 1925 vystúpil zo SĽS a stal sa spoluzakladateľom a prvým podpredsedom slovenského krídla ČSL.14 Cvinček odmietol Hlinkovú predstavu autonómie. Považoval ju za prvý krok k dualizmu v ČSR. Naopak, podporoval požiadavku zemskej autonómie v rámci jednotného štátneho územia ČSR, ako to bolo zakotvené aj v programe moravského krídla ČSL, teda v zmysle decentralizácie. Po Mníchovskej dohode a vyhlásení autonómie Slovenska sa stiahol z politického života a zaujal kritický postoj voči smerovaniu Slovenska v rokoch 1939 - 1945. Okrem práce v Šrobárovej odbojovej skupine udržiaval kontakty s členmi skupiny Flora (najmä Jánom Beharkom). Príležitostne ho monitorovali bezpečnostné orgány, ale zatknutiu sa vyhol.15 Nemal záujem o odbojovú činnosť, ako ju viedli komunisti. Nesúhlasil s organizovaním násilných akcií, diverznou činnosťou či zakladaním siete revolučných výborov. Komunisti mu neskôr vyčítali jeho „nevýraznú odbojovú činnosť.16 Išlo však už o snahu oslabiť reputáciu DS.17 Cvinček sa práve kvôli účasti v odboji stal členom Dočasného národného zhromaždenia a podpredsedom poslaneckého klubu DS (spolu s Jánom Lichnerom). Spoločensko-politická situácia v ČSR po vojne viedla k tomu, že začiatkom roka 1945 Pietor a Fillo začali uvažovať nad vytvorením samostatnej katolíckej politickej strany. Plán predstavili arcibiskupovi Karolovi Kmeťkovi, ktorý s ním predbežne súhlasil.18 Síce sa mobilizácia katolíkov v roku 1945 vo všeobecnosti stretla s pozitívnym ohlasom katolíckych biskupov, boli opatrní. Arcibiskup Kmeťko v júli 1945 vyslal kanonika Cvinčeka do Bratislavy, aby diskutoval s Lettrichom a zistil, aké má predstavy ohľadom cirkevných otázok. Keďže Slovensko prvé mesiace po vojne prechádzalo turbulentným obdobím, v rámci premien spoločnosti dochádzalo k neočakávaným politickým zvratom. Vedenie KSS sa rozhodlo pre rázny krok, aby si katolícka hierarchia uvedomila, kto je po oslobodení novým pánom. Po prechode frontu biskup Ján Vojtaššák (ako podpredseda Štátnej rady, ale aj ako vysoký cirkevný predstavitel) bol inter 2012 s. 544-566. 14 Cvinčekovi bol bližší demokratický spôsob vedenia ČSL, než posilňovanie vodcovského princípu vedenia SĽS, ktorá vstúpila do volieb so zmeneným názvom. Averzia voči Hlinkovmu smerovaniu bola pomerne dlhá. Denník Ľudová politika uverejnil Cvinčekov otvorený list Hlinkoví: „Čo sa mňa týče, veru sa Vám musím priznať, že som si Vás veľmi vysoko vážil, až do r. 1919 a či 1920, preto, že mi imponovala jedna Vaša vlastnosť, ktorou ste najviac šermovali: oddanosť Rímu. No ale v spomenutom roku som čosi takého videl na papieri, čo mňa veľmi zmiatlo, a potom som začal na Vás kritickejším okom sa dívať i v politike i na poli cirkevnom. Tomu ste boli Vy sám a nik iný na príčine.“ CVINČEK, A. Otvorený list pánu Ondrejovi Hlinkoví. In Ľudová politika, 1931, roč. 5, č. 202, s. 2. 15 Archiv Ministerstva vnitra (ďalej AMV), Praha, f. 2M, č. 12828. 16 Nepodarený kompromis. In Partizán, 1946, roč. 2, č. 49, s. 5. 17 Pokrokové sily nastupujú. In Partizán, 1947, roč. 3, č. 39, s. 1. 18 BARNOVSKÝ, M. Na ceste k monopolu moci. Mocenské zápasy na Slovensku v rokoch 1945 - 1948. Bratislava : Archa, 1993, s. 62. 171