Historia Ecclesiastica 2023/1

Andrej BOTEK: Cyrilometodská misia vo vzťahu k územiu Panónie. Nehmotné a hmotné indície

Andrej BOTEK via. Vznikli tu pohraničné marky a grófstva, no presné hranice jednotlivých dŕžav nie je možné s určitosťou stanoviť. Na tomto území vykonávalo misijnú činnosť hlavne salzburské arcibiskupstvo, čiastočne i pasovské biskupstvo. Hranicu tvorili rieky Rába, Rabica a Dunaj.3 Frankovia pojmy „Panónia, Horná Panónia, Dolná Panónia“ používali voľnejšie a nie v súlade so starším rímskym delením, čo je tiež dôvod, ktorý geografickú situáciu komplikuje. Každopádne severnú hranicu Panónie tvoril Dunaj, susedila teda priamo s Nitrianskom a neskoršou Veľkou Moravou. V južnej časti s centrom pri Blatenskom jazere (dnes Balaton) dostal časť Dolnej Panónie po dramatických udalostiach ako léno roku 840 Pribina, vy­hnaný moravským Mojmírom z Nitry asi roku 833. Roku 848 mu kráľ Ľudovít Nemec túto doménu daroval.4 Po Pribinovej smrti 861 nastúpil jeho syn Koceľ, ktorý pozorne sledoval udalosti aj na Veľkej Morave a ako sa ukázalo, mal víziu širšej spolupráce slovanských kniežat a výhľadovo i osamostatnenia sa od franskej závislosti. Hoci nepoznáme presné hranice Koceľovej domény, určite k nej nepat­rilo severné územie Panónie, hraničiace s Dunajom. Túto časť kontrolovali fran­skí markgrófi. Avšak slovanský živel, ktorý aj túto oblasť obýval, vytváral logickú spojnicu medzi Koceľom a Veľkou Moravou. Misia solúnskych bratov Konštan­­tína-Cyrila a Metoda, ktorú na žiadosť kniežaťa Rastislava vyslal byzantský cisár Michal III., bola prioritne určená pre Veľkomoravskú ríšu, solúnski bratia však od začiatku uvažovali v širších súvislostiach, v ktorých Veľká Morava zohrávala úlohu centra, z ktorého sa mala šíriť kultúra a vzdelanosť ostatným slovanským krajinám.5 Okolnosti súvisiace s Rastislavovým posolstvom, politikou Byzancie a rozhodnutím poslať na Veľkú Moravu byzantskú misiu nebudeme reflektovať. V nasledovnom príspevku sa zamyslíme nad tým, akým spôsobom a v akom roz­sahu mohla jej činnosť, resp. neskôr činnosť arcibiskupa Metoda, zanechať vplyv aj v prostredí Panónie a či existujú nejaké prejavy (hmotné či nehmotné), ktoré by tomu mohli nasvedčovať. Cesta na Veľkú Moravu 863 Solúnski bratia sa vydali na Veľkú Moravu niekedy v roku 863. Samozrejme, nešli ako súkromní misionári, ale boli vodcami oficiálneho posolstva byzantského cisára Michala III. To muselo pozostávať z veľkého počtu osôb - bol tam potreb­ný vojenský sprievod na ochranu, boli tam rôzni cisárski úradníci, viacerí mnísi - spolupracovníci či učeníci solúnskych bratov a možno aj iní špecialisti (freskanti, stavitelia, umeleckí remeselníci), ktorí často tvorili súčasť podobného posolstva, 3 ŠPETKO, J. Kristianizácia Slovienov v predcyrilometodskom období /od 5.až do polovice 9. sto­ročia/. In Prvoučitelnároda slovenského. Zborník na pamiatku tisíceho výročia smrti sv. Metoda. Imrich Kružliak -Ján Hnilica. Rím : Unitas et pax, 1988, p 29. Najmä počas 1. polovice 9. stor. však toto rozhraničenie pôsobenia diecéz nebolo vždy dodržované. KARDASH, O. An attempt at delineation of the eastern missionary route of the clergy of Passau on the lands of the post-avar Danube region during the first half of the 9th century. In Konštantínove listy/Constantine 's let­ters, ISSN 1337-8740, 2020, roč. 13, č. 2, p. 4. 4 BAGIN, A. Apoštolové Slovanű Cyril a Metodéj a Velká Morava. Praha : Česká katolická charita, 1982, p. 45. 5 STEINHÜBEL, J. Veľká Morava a slovanský svet. In Monumentorum tutela/Ochrana pamiatok, Vol. 29, Bratislava : Pamiatkový ústav SR, 2018, pp. 12-13. 202

Next