Historia Ecclesiastica 2023/1

Andrej BOTEK: Cyrilometodská misia vo vzťahu k územiu Panónie. Nehmotné a hmotné indície

Cyrilometodská misia vo vzťahu k územiu Panónie. Nehmotné a hmotné indície ktorého úlohou nebola len diplomatická misia, ale očakávalo sa i riešenie prak­tických otázok staviteľstva či výzdoby.6 Situáciu však ovplyvnila skutočnosť, že Byzancia si uvedomovala, že Rastislavovo kniežatstvo leží v záujmovej sfére zá­padného kresťanstva a Franskej ríše, ktorá bola mocenským súperom Byzancie.7 Preto predbežne nesplnila Rastislavovu žiadosť v časti, kde žiadal „biskupa a uči­teľa“ a zrejme očakávala, ako sa situácia na Veľkej Morave vyvinie.8 Každopád­ne, keďže Rastislav poslal oficiálnu žiadosť s posolstvom popredných veľmožov, cisárska odpoveď musela byť rovnako adekvátna, ba ešte viac, keďže byzantský cisár sa pokladal za najpoprednejšieho kresťanského panovníka. O samotnej trase, ktorou byzantské posolstvo cestovalo, existuje viacero hy­potéz. Ivanič a Hetényi analyzovali doterajšie názory a simulovali najvhodnejšie možnosti pomocou projektu Orbis, reflektujúceho komunikačnú sieť v dobe rím­skej a stanovili najpravdepodobnejšiu trasu misie. Podľa nich byzantská misia vy­razila z Konštantínopolu do Draču po starorimskej Via Egnatia, následne loďou do Benátok a potom po starobylej jantárovej ceste (Ljublana, Szombathely, Sopron) do Rastislavovho sídla (pravdepodobne brodom pri Bratislave), čo by trvala cca 55 dní.9 Viacerí autori tiež predpokladajú, že misia putovala pozdĺž brehu Du­naja, ktorý prekročila pri Komárne.10 Každopádne ich cesta viedla v poslednom úseku Panóniou, či už západne, alebo východne od Koceľovho sídla Blatnohradu (Mosaburgu). Je zaujímavé, že žiaden autor neuvažuje nad tým, že by posolstvo šlo priamo cez Blatnohrad. Pritom pri ceste solúnskych bratov do Benátok v roku 867 bol Blatnohrad ich zastávkou. Vtedy to však bolo aj na osobné pozvanie Ko­­ceľa. Koceľbol od roku 861 - smrti svojho otca Pribinu, panónskym „kniežaťom“, samozrejme, vo zväzku Východofranskej ríše. Nebol suverénnym vladárom, ale bol vazalom kráľa Ľudovíta Nemca a jeho dŕžava plnila úlohu pohraničného ná­razníkového územia Východofranskej ríše, i keď nebola formálne pohraničnou 6 BOTEK, A. Cyrilo-metodská misia a veľkomoravská architektúra. In Konštantínove listy/Con­­stantines letters, ISSN 1357-8740, 2009, Vol. 2, p. 36,; ILLÁŠ, M. Vzťah predrománskeho kostola na Devíne k dalmátske) architektúre. In Konštantínove listy/Constantines letters, ISSN 1357- 8740, 2018, Vol. 11, Iss. 2, p 21. 7 V roku 812 bola v Aachene uzavretá mierová zmluva medzi Byzanciou a Franskou ríšou v súvislosti s vojnou o Benátky, Istriu a dalmátske pobrežie. Byzancia si od tejto chvíle uvedomila, že musí rátať so silným rivalom. DIATKA, C. Historický kontext misie solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda. In Konštantínove listy/Constantines letters, ISSN 1357-8740, 2008, Vol. 1, p. 86,; ŠAFIN, J. Teológia epochy Karolingovcov. Karolingovská duchovná kultúra, prvý náčrt „Mesta Božieho" a protirečenia ríše Karola Veľkého. In Historia Ecclesiastica, ISSN 1338-4341, 2013, roč. IV, č. 2, p. 13. 8 Byzancia iste zvažovala aj pozície s ohľadom na momentálne súperenie s Rímom o orientáciu Bulharska a možno kalkulovala s Veľkou Moravou, s ktorou Bulharsko hraničilo na severozápa­de. STEINHÜBEL, J. Moravania, Chorváti a Bulhari v plánoch pápežskej kúrie. In Bratia, ktorí menili svet - Konštantín a Metod. Príspevky z konferencie. Branislav Panis - Matej Ruttkay - Vla­dimír Turčan. Bratislava: Slovenské národné múzeum a Nitra: Archeologický Üstav SAV, 2012, pp.163-165; ŠKOVIERA, A. Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava: Slovenský komitét slavis­tov, Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010, pp. 85-88. 9 IVANIČ, P. - HETÉNYI, M. Cesta byzantskej misie na Veľkú Moravu z pohľadu českej a sloven­skej historiografie. In Tradícia a prítomnosť misijného diela sv. Cyrila a Metoda. Lukáčová, Mar­tina - Husár, Martin - Ivanič, Peter - Hetényi, martin. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2013, pp. 87-88. 10 LACKO, M. Svätí Cyril a Metod. Siedme vydanie. Trnava : Dobrá kniha, 2011, pp. 90-91. 203

Next