Historia Ecclesiastica 2023/1
Andrej BOTEK: Cyrilometodská misia vo vzťahu k územiu Panónie. Nehmotné a hmotné indície
Cyrilometodská misia vo vzťahu k územiu Panónie. Nehmotné a hmotné indície kom bol aj Svätopluk internovaný a krajinu ovládli miestodržitelia bratia Wilhelm a Engelšalk. K povstaniu vedenému kňazom Slavomírom sa pridal aj Svätopluk a Frankovia utrpeli roku 871 zdrvujúcu porážku. V týchto pohnutých časoch franské družiny zajali roku 870 aj Metoda a po „súde“ ho internovali približne tri a pol roka v rôznych bavorských kláštoroch.30 Historici nie sú zajedno, kde k Metodovmu zajatiu prišlo. Časť zastáva mienku, že Metod sa po úprave pomerov v Panónii vracal na Veľkú Moravu a k jeho zadržaniu prišlo niekde po ceste. Časť sa domnieva, že sa tak mohlo stať priamo v Panónii, a tým Koceľ v pápežových očiach prestal byť považovaný za garanta pápežskej politiky.31 Po Metodovej internácii naisto došlo aj k zmene cirkevnej situácie v „Blatenskom kniežatstve“. Nie je jasné, či sa vrátil bavorský archipresbyter, avšak v krajine ostal franský klérus. Koceľ určite mal záujem chrániť panónskych učeníkov, vyškolených solúnskymi bratmi, napätiu s franskou stranou sa však nedalo vyhnúť. Pravdepodobne zavládlo akési krehké prímerie. Metoda vyslobodil rázny zákrok nového pápeža Jána VIII., pričom je pravdepodobné, že za jeho prepustenie „lobovali“ aj Koceľ, aj Svätopluk. Koceľov záujem, aby Metod pôsobil v jeho doméne, vyplýval už z jeho staršieho úsilia. Časť autorov predpokladá, že Metod sa ihneď odobral na Veľkú Moravu, iní usudzujú, že šiel najprv ku Koceľovi, dokonca sa vyskytol názor, že Koceľ ho osobne sprevádzal z franského väzenia.32 Ak sa Metod u Koceľa zastavil, určite sa snažil obnoviť pomery, ktoré zaviedol pri pobyte v roku 869 - 870, hlavne sloviensku liturgiu a organizáciu cirkevných pomerov. Metodov návrat do Panónie sa opiera o odkaz, ktorý bavorský biskupi poslali Koceľovi: „Ak tohto budeš mať u seba, nezbavíš sa nás ľahko.“ (ŽM, X.). Poznámka však nehovorí jasne o tom, že protestujú proti reálnej prítomnosti Metoda u Koceľa, možno ju chápať ako varovanie do budúcnosti, vyslovené pri Metodovom prepustení. Je teda možné, že Koceľ vzhľadom na reálnu mocenskú situáciu, kde Východofranská ríša Panóniu považovala za svoj priestor, sa Metoda musel zrieknuť. Svätopluk po víťazstve nad Frankami posilnil svoju mocenskú pozíciu a usiloval sa o nezávislosť od Východofranskej ríše. Iste si uvedomoval, že k tomu potrebuje aj cirkevno-správnu samostatnosť, na čo sa mu Metod hodil.33 Navyše po víťazstve nad franským vojskom Moravania „... vyhnali všetkých nemeckých kňazov, ktorí u nich žili...“ a k pápežovi vyslali posolstvo s tvr 30 STEINHÜBEL J. Metodov konflikt s bavorskými biskupmi. In Cyrilometodéjská misie a Europa. 1150 let od príchodu soluňských bratrí na Velkou Moravu. Pavel Kouŕil a kol. Brno: AUČR, 2014, pp. 223-224. 31 GALLUSOVÁ, M. - HERUCOVÁ, A. Konštantín a Metod v Panónii - zastavenie u Koceľa. In Tradícia a prítomnosť misijného diela sv. Cyrila a Metoda. Martina Lukáčová - Martin Husár - Peter Ivanič - Hetényi Martin. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2013, p. 119. 32 TÖNSMAYER, Hans D. In castro Chezilonisnoviter Mosapurc vocato. In Koceľ a Blatnohrad. Marianka : Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, 2013, pp. 37 a 79. 33 V jeho osobe získal Svätopluk pre svoju vládu aj cirkevnú legitimitu s vlastným hierarchom, ktorý ako legát mohol legalizovať i jeho výboje. Nemalú zložku zohrávala aj Metodova právnická orientácia. Po upevnení svojho postavenia a vplyvom ďalšieho vývoja situácie Svätopluk neskôr zmenil svoj vzťah k Metodovi. ČÁKY, M. Kultúrne a politické dedičstvo Cyril a Metoda vo vzťahu k nešej štátnosti. In Tradícia a prítomnosť misijného diela sv. Cyrila a Metoda. Martina Lukáčová - Martin Husár - Peter Ivanič - Martin Hetényi. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2013, p. 663 a ďalšie,. 209