Historia Ecclesiastica 2023/1
Vladimír RÁBIK: Stredoveký kostol sv. Ulricha v Trnave v historických súvislostiach
Stredoveký kostol sv. Ulricha v Trnave v historických súvislostiach podľa trnavského mestského práva časť majetku mešťanov zomretých bez potomkov, prípadne aj majetok ľudí, ktorí sa v čase svojho úmrtia zdržiavali v meste a nemali dedičov, mal vždy pripadnúť špitálnickemu kláštoru (y n di Closter y n di Spital), aby tento mohol vykonávať starostlivosť o chudobných a biednych.21 Benediktíni sa po svojom vyhnaní z mesta a zabratí svojich majetkov usilovali zvrátiť konanie trnavského magistrátu a posledný prior kláštora sv. Kríža benediktín brat Mikuláš zažaloval mesto na cirkevnom súde ostrihomského arcibiskupa, ktorý vyšetrením celej záležitosti poveril svojho súdneho vikára a nitrianskeho archidiakona Tomáša. Ďalšie správy o priebehu sporu sa už nezachovali, no špitál, jeho majetky a zariadenia zostali už v trvalej držbe Trnavy, čo naznačuje, ako celý spor mesta s benediktínmi skončil. Dôležité je aj konštatovať, že trnavský benediktínsky kláštor bol pravdepodobne fíliou benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku, na čo poukazuje testamentárny odkaz niektorého z hronskobeňadických opátov v prospech trnavských benediktínov, ktorý, aj keď je nedatovaný, musel pochádzať ešte z obdobia spred roka 1424.22 V roku 1424 teda zanikol benediktínsky kláštor - priorát v Trnave a všetky jeho zariadenia prešli pod správu mesta, ktoré nad ním začalo vykonávať dozor a uplatňovať svoje patronátne práva. Od tohto roku mesto vytvorilo pre špitál aj novú správnu funkciu - úrad magistra špitála, a tú už zvyčajne obsadzovalo svetskými osobami, najčastejšie váženými mešťanmi a členmi mestskej rady. Každoročne bol pritom magister špitála povinný skladať mestskej rade účty z výsledkov hospodárenia so špitálnickymi príjmami. Paralelne s touto funkciou ešte jestvoval aj úrad provisora a kaplána, ktorý podliehal magistrovi a zabezpečoval duchovnú správu špitála a vlastný, vnútorný chod tohto zariadenia.23 Kaplán zaiste svoju duchovnú správu vykonával aj v kostole sv. Ulricha. Nález cintorína pri kostole sv. Ulricha dáva odpoveď aj na samotnú funkciu tohto objektu, ktorý sa zdá, že bol pre benediktínsky špitál najmä pohrebným miestom pre zomrelých obyvateľov špitála, pretože v okolí samotného špitála a vo vnútri mesta celkom určite nebol dostatočný pohrebný priestor. Priamo pri špitáli asi išlo skôr o miesta určené pre členov kláštornej komunity a pre dôležitejších trnavských mešťanov, ktorí boli kláštornými donátormi. Výrečným svedectvom o tom je aj prípad testamentu podľa mena neznámeho trnavského mešťana z roku 1490, ktorý špitálu odkázal koňa a isté peniaze (za predaj koňa špitál získal ďalšie tri florény). Testátor síce zomrel vo vlastnom dome, no prial si byť pochovaný práve v špitáli. Chudobnejší mešťania a najmä tí, ktorí zomreli v špitáli však boli už zaiste pochovávaní práve pri kostole sv. Ulricha, za 21 Magyar Nemzeti Levéltár Budapest, Országos Levéltár, Diplomatikai Fényképgyűjtemény 243 181. Listina nie je presne datovaná, no jej písmo je identické s pisárskou rukou, ktorá napísala inú listinu trnavského magistrátu z 20. júla 1400. Porov. RÁB1K, V. Diplomatická činnosť mesta Trnavy do konca 14. storočia. In Studia historica Tyrniaviensia VIII. Vybrané problémy slovenských dejín. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2009, s. 100. 22 RÁB1K, V. Trnavský špitál Svätého Kríža v stredoveku. In Od špitála k nemocnici. Bratislava : Slovenský národný archív, 2013, s. 40-47. STOKLASOVÁ, D. Dejiny benediktínskeho opátstva v Hronskom Svätom Beňadiku do roku 156S. Trnava : Filozofická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, 2015, s. 33. 23 Podrobnejšie RÁB1K, Trnavský špitál, s. 40-47. 23