Historia Ecclesiastica 2023/1

Peter KÓNYA: Konfesionálne pomery v Sabinove v 16.-18. storočí

Peter KÓNYA nouhorských evanjelických stavov v Prešove, vrcholnej vzdelávacej inštitúcie na povstaleckom území.66 Obsadenie povstalcami prinieslo viaceré zmeny v orgánoch samosprávy. Po rokoch bol opäť zvolený evanjelický senát a volená obec. Na čelo mesta sa dostal evanjelik, stúpenec povstania Jakub Gryneus, ktorý nahradil konvertitu Michala Bergaczyho.67 Na povstaleckom košickom sneme zastupovali Sabinov delegáti Ján Stöckel (bývalý richtár) a Matej Faczonius.68 Mesto, po odchode poľského vojska Jana Sobieskeho (obsadilo ho od decem­bra 1683 do marca 1684) ostalo na strane povstania až do konca leta 1684, keď nevydržalo útok mohutnej armády generála Valentína Schultza. Schultz sa po víťazstve nad kuruckým vojskom v bitke pri Prešove rozhodol obsadiť Sabinov a vyzval ho ku kapitulácii. Kurucký veliteľ spolu s mešťanmi sa rozhodli mesto brániť.69 Ničivé delostrelecké ostreľovanie ich však prinútilo ešte v ten deň ob­noviť vyjednávanie so Schultzom. Napokon sa vzdali bez kapitulácie, na milosť generálovi. Veliteľ stačil ešte uniknúť, avšak celú kuruckú posádku na čele s dôs­tojníkom Adamom Ráczom nechal Schultz popraviť.70 Týmto osobitne krutým správaním sledoval zastrašenie mešťanov, ktorých tak chcel odradiť od možnej vzbury, a prinútiť k zaplateniu výpalného. Sabinov bol po obsadení panovníkovým vojskom v septembri 1684 v neľahkej situácii. Mesto neuzavrelo s generálom Schultzom žiadnu dohodu, nepodpísalo kapituláciu, ale vzdalo sa bez podmienok. Pozabíjanie Thökölyho vojakov malo byť akiste výstrahou aj pre odbojných mešťanov, že bez podriadenia sa vôli gene­rála nemôžu počítať s panovníkovou milosťou. Bezprostredne po obsadení muselo mesto zaplatiť Schultzovi 1 000 ríšskych toliarov a odovzdať viac ako 1 000 gbelov pšenice.71 Generál zanechal v Sabinove posádku, ktorá v nasledujúcich mesiacoch drancovala mestský majetok a dopúšťala sa násilností na obyvateľstve.72 Od jesene 1684 do konca roku 1686 bolo pre vývin v meste charakteristické isté provizórium, v ktorom pretrvávali viaceré výdobytky povstania, najmä v kon­fesionálnych pomeroch. Bývalým účastníkom odboja aj tu zaručovala beztrest­nosť Leopoldova generálna amnestia. Avšak vzhľadom na absenciu kapitulácie alebo inej dohody mesta s veliteľom habsburského vojska, nemohol magistrát pri obrane proti vysokým finančným požiadavkám komory a narúšaniu svojich slo­bôd operovať žiadnymi právnymi argumentmi. Mesto tak bolo vlastne odkázané na milosť veliteľov, vojenských komisárov a iných úradov a aj vojsko sa k obyvateľ­stvu správalo menej ohľaduplne, než v Prešove a Bardejove. Väčšina obyvateľstva sa k zmene pomerov postavila odmietavo a niektorí, napriek prítomnosti vojska, naďalej spolupracovali s povstalcami. 66 ŠA Prešov, Pob. Prešov, Mag. Sabinov, 104/12. 67 ŠA Prešov, pob. Prešov, Mag. Sabinov, Knihy 99. 68 ZSILINSZKY, M. A magyar országgyűlések vallásügyi tárgyalásai III. Budapest 1898, s. 529. 69 Status etfatorum Ecclesiae Evangelicae..., s. 71. 70 Status et fatorum Ecclesiae Evangelicae..., s. 71. 71 ŠA Prešov, Pob. Prešov, Mag. Sabinov, 104/12. 72 ŠA Prešov, Pob. Prešov, Mag. Sabinov, 104/12. 56

Next