Historia Ecclesiastica 2023/1
Peter KÓNYA: Konfesionálne pomery v Sabinove v 16.-18. storočí
Peter KÓNYA teľov mesta. Remeslu ako hlavnému zamestnaniu sa vtedy celkovo venovalo 356 Sabinovčanov.141 Obchodníci žili v tom istom čase v meste iba štyria, popri 40 verejných (mestských a stoličných) zamestnancoch, piatich učiteľoch, jednom katolíckom kňazovi a deviatich rehoľníkoch. Najnižšiu spoločenskú skupinu obyvateľov tvorilo 38 sluhov, 195 slúžok, 75 nádenníkov, osem nádenníčok, 14 chudákov v chudobinci a päť žobrákov.142 Najmenej početnými v spoločenskej štruktúre mesta boli príslušníci šľachty. V roku 1715 bývalo v Sabinove sedem zemianskych domácností.143 K významným miestnym zemianskym rodinám patrili Péchyovci, Szirmayovci, Szentiványiovci a Semseyovci. Počas celého storočia pokračoval v meste vzostupný demografický vývin, vďaka čomu sa podarilo prekonať obrovské straty obyvateľstva z protihabsburských povstaní a najmä morovej epidémie a dosiahnuť približne počet obyvateľov z predchádzajúceho storočia. Kým v čase Satmárskeho mieru žilo v meste sotva 1 000 osôb, dol r. 1720 stúpol ich počet na 1 041 a k r. 1773 mal už Sabinov 1 984 obyvateľov.144 V dôsledku „tichej“ rekatolizácie sa pritom výrazne zmenila spoločenská, národnostná aj sociálna skladba nového, do mesta prichádzajúceho obyvateľstva. Predovšetkým došlo k zastaveniu migrácie z protestantských nemeckých krajín a mešťanov hornouhorských slobodných kráľovských miest (rovnako vyľudnených počas poslednej morovej epidémie) a na druhej strane prílevu katolíckych nemajetných obyvateľov z okolitých, iba nedávno rekatolizovaných obcí. V dôsledku zmien v demografickom vývine nastali ďalšie zmeny v národnostných pomeroch v meste. Naďalej si síce zachovalo slovensko-nemecký jazykový charakter, avšak pri výraznom posilnení slovenskej národnosti. Tá už v druhej tretine storočia prevládala nad nemeckou a jej pozície ďalej silneli. Už v 20. rokoch vymenila mestská rada nemecký rokovací jazyk za slovenský a nemčina sa naďalej používala iba v agende niektorých cechov.145 Okrem Slovákov a Nemcov žil v Sabinove aj malý počet Maďarov (zemanov, mešťanov, či prisťahovalcov z ešte stále etnicky maďarských Orkucian, Jakubovian alebo Ňaršian), ktorý však zrejme nepresahoval jednu-dve desiatky rodín. Ešte menšiu skupinu predstavovali Taliani, zaoberajúci sa obchodom, preferovaní vďaka katolíckemu náboženstvu. Novým, etnicky a spočiatku aj konfesionálne odlišným obyvateľstvom boli Cigáni, v Sabinove doložení r. 1768. Bývali v stanovom tábore na predmestí a zaoberali sa kováčstvom.146 Židovské obyvateľstvo v tomto období ešte v Sabinove prítomné nebolo. Konfesionálny vývin mesta v priebehu celého 18. storočia determinovala predovšetkým pokračujúca rekatolizácia. Tá aj v Sabinove priniesla potláčanie práv evanjelických mešťanov, ktorí sa najmä v prvej polovici storočia nemohli uplatniť v orgánoch samosprávy ani vo vedení cechov. Vo volenej obci klesol podiel evanjelikov od r. 1722 do r. 1773 z jednej tretiny na sotva jednu desatinu. Dokonca aj 141 ŠA Prešov, Pob. Prešov, Mag. Sabinov, Knihy, 70. 142 ŠA Prešov, Pob. Prešov, Mag. Sabinov, Knihy, 70. 143 ACSÁDY, I. Magyarország népessége..., s. 439. 144 ŠA Prešov, Pob. Prešov, Mag. Sabinov, Knihy, 1. 145 ŠA Prešov, Pob. Prešov, Mag. Sabinov, Knihy, 70. 146 ŠA Prešov, Pob. Prešov, Mag. Sabinov, Knihy, 70. 66