Historia Ecclesiastica 2023/1
Kamil KARDIS - Krzysztof REJMAN - Blaise HAMENI: Genéza a historicko-spoločenské súvislosti transformácie západnej civilizácie v 20. storočí v diele Pitrima Sorokina
______________Kamil KARDIS - Krzysztof RE)M.AN - Blaise HAMENl______________ princíp hodnoty: Boha ako najvyšší a absolútny Princíp. Jej veda bola služobnicou kresťanského náboženstva. (...) Jej rodina, vzťah posvätený náboženstvom, bola nerozlučnou a základnou hodnotou. Podobne aj ekonomická organizácia bola riadená náboženstvom, ktoré zakazovalo mnohé formy ekonomických vzťahov, ale na druhej strane uľahčovalo, podporovalo a povzbudzovalo mnohé formy ekonomickej činnosti." Počas senzitivistickej fázy dominuje vo všetkých aspektoch života materialistický svetonázor a rozmach vedeckej i hospodárskej činnosti. Naopak, ideačné obdobia sú duchovne orientované a sociálne vzťahy sú skôr rodinné ako zmluvné. Niekedy však dochádza ku kombinácii najlepších prvkov každého z týchto dvoch systémov; je to syntéza viery, rozumu a empírie. Zdá sa, že tieto obdobia nazývané idealistické trvajú kratšie ako ostatné dve fázy. P. Sorokin neobmedzuje sa len na analýzu krátkych historických období, ale ponúka integralistický prístup, pomocou ktorého ukazuje širší obraz zrodu a úpadku civilizácie.8 Sorokin v podstate rozlišuje medzi kultúrou a spoločnosťou. Kultúra je systém významov, hodnôt, noriem a ich nositeľov, ktoré dávajú zmysel vzájomným vzťahom; systém, v ktorom sú všetky dimenzie sociálneho života do istej miery integrovaným, kvalitatívne kompaktným celkom. Spoločnosť je sieť interakcií. Spoločné hodnoty vytvárajú kultúru špecifickú pre danú epochu, ktorú autor knihy Sociálna a kultúrna dynamika nazýva superkultúra, pretože je univerzálna naprieč epochami. Sociálny systém má tri základné aspekty: Osobnosť ako subjekt interakcie; spoločnosť ako súhrn vzájomne pôsobiacich osobností; kultúra ako súhrn významov, hodnôt a noriem, ktoré osobnosti reprezentujú.9 Základným pojmom pre Sorokina je kultúrna mentalita, ktorá organizuje superkultúru, dáva jej zmysel a meta-identitu. Je to základný spôsob, akým sa ľudia v danej epoche vzťahujú k svetu a životu. Je to teda druh orientácie, prostredníctvom ktorej ľudia chápu a formujú svet. Podľa Sorokina v sociálno-kultúrnom svete dominuje to, čo je duchovné. Na druhej strane, nad spoločnosťou sú hodnotové systémy, ktoré integrujú skupiny, ako napríklad jazyk, právo, náboženstvo atď.10 Nad nimi sú kultúrne supersystémy. Usporadúvajú a formujú kvalitu života ľudí a kultúry. Spoločenský poriadok je teda determinovaný vyššie uvedenou kultúrnou mentalitou. A ako zdôrazňuje M. Jedlinski parafrázujúc P. Sorokina: „Mentalitu daného systému formujú dva najdôležitejšie faktory: vnímanie toho, čo reálne, objektívne existuje (obraz sveta; pojem pravdy) a typy cieľov a potrieb, ktoré sú uspokojované (telesné, zmyslové alebo duchovné). Predstavitelia ideovej kultúry vnímajú realitu nesenzuálne (a nemateriálne), to, čo reálne existuje, je absolútne a nemenné, zatiaľ čo ciele a potreby majú duchovný rozmer. Predstavitelia zmyslovej kultúry považujú za reálne existujúce všetko, čo sa prežíva pomocou zmyslov, 8 LEONARSKA, D. - WIELECKI, K. Pitirim Sorokin i jego absencja w polskiej socjologii. In Roczniki histórii socjologii vol III (2013), s. 47-60. 9 Tamtiež. 10 BARBIERI, WILLIAM A. At the Limits of the Secular: Reflections on Faith and Public Life. Grand Rapids: Eerdmans, 2014; s. 45. POPOVIC, J. Boží kult a iniciačné sväté tajomstvá podľa CCEO. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2022, s. 24-27. 238