Historia Ecclesiastica 2023/2

Emília HRABOVEC: Stratégie Svätej stolice v konfrontácii s komunistickým režimom v Československu v kontexte studenej vojny (1948-1950)

Stratégie Svätej stolice v konfrontácii s komunistickým režimom v Československu v kontexte studenej vojny (1948 - 1950) pozemkovej reformy po nové usporiadanie slovenských diecéz,39 ktorá čakala na riešenie od roku 1918, chargé d’affaires Verolino odcestoval z Prahy do Ríma, kde zotrval asi štyri mesiace. Pražskú internunciatúru zatiaľ interimisticky spravoval Giuseppe Sensi, neskorší kardinál. V novembri 1948 traja biskupi z Československa v rámci návštevy ad limina navštívli Rím - boli to arcibiskup Josef Beran, litoméŕický biskup Štepán Trochta a košický apoštolský administrátor Jozef Čársky, všetci traja podporovatelia ro­kovaní s vládou. Spišský biskup Ján Vojtaššák nedostal cestovný pas - bolo mu oznámené, že dostane vycestovacie povolenie iba ak sa zaviaže, že sa už do vlasti nevráti, čo Vojtaššák odmietol.40 Predbežne sa nepodarilo nájsť vatikánske archív­ne záznamy o rímskej návšteve troch biskupov, takže historikovi zatiaľ zostáva iba svedectvo jedného z účastníkov, biskupa Trochtu, podľa ktorého biskupi dostali v Ríme inštrukciu, aby sa usilovali oddialiť otvorenú konfrontáciu, kým si Cirkev nevytvorí potrebné štruktúry, aby bola schopná čeliť už všeobecne očakávanej perzekúcii.41 Takúto inštrukciu možno považovať za labutiu pieseň starej diplo­matickej línie, usilujúcej sa opatrnosťou vyhnúť konfliktu, ktorá sa však už pomaly vyčerpávala a obsahovala už zárodok novej stratégie, ktorá už počítala s konflik­tom a pripravovala sa na život v alternatívnych štruktúrach. Krátko po návrate biskupov sa v decembri 1948 opäť zišiel episkopát a roz­hodol sa pristúpiť na štátom proponované obnovenie prerušených rokovaní so štátom. Aj Sensi súhlasil, hoci rokovania už vnímal iba ako manéver na získanie času: „Popravde, čím viac nad tým rozmýšľam, tým menej viem, či je alebo nie je vhodné opätovne obnoviť rokovania, pretože situácia je zložitá a plná zákernos­tí."42 Kým režim na biskupov tlačil, aby si s jeho emisármi sadli za rokovací stôl, arcibiskup Beran, ktorý začal v tejto fáze sám čoraz väčšmi pochybovať o zmys­luplnosti svojej pôvodnej otvorenosti voči rokovaniam, zvolal vo februári nové stretnutie biskupov, aby sa spolu opätovne poradili. Na stretnutí sa zišli všetci biskupi Čiech a Moravy, zo Slovenska však prišli iba dvaja apoštolskí administrá­tori, Eduard Nécsey z Nitry a Ambróz Lazík z Trnavy. Bol to dôsledok bolestných strát, ktoré slovenský episkopát utrpel od roku 1945. Krátko pred koncom vojny zomrel rožňavský biskup Michal Bubnič,43 v roku 1947 ho nasledoval biskup Pavol Jantausch, apoštolský administrátor Trnavskej apoštolskej administratúry, a krát­ko pred Vianocami 1948 zomrel nitriansky biskup arcibiskup Karol Kmeťko, kým banskobystrický biskup Andrej Škrábik už bol vážne chorý a o rok neskôr takisto odišiel do večnosti. Práve vo chvíli, keď sa pre Cirkev blížili najťažšie skúšky, stra­til slovenský katolicizmus s výnimkou spišského biskupa Vojtaššáka, najsilnejšie a najrešpektovanejšie osobnosti, ktorých nahradili iba apoštolskí administráto­ri, dvaja z nich zatiaľ bez biskupskej hodnosti, alebo pomocní biskupi s menším 39 KAPLAN. Štát a cirkev v Československu 1948-1953, s. 54. 40 Archív Ústavu pamäti národa (A ÚPN), KS ZNB, S-ŠtB Bratislava BA-S, a.č. 1410-1, Vojtaššák apoštolskej internunciatúre v Prahe, 16 10. 1948. 41 VAŠKO. Dúm na škále. 1. Cirkev zkoušená. 1945-začátek 1950, s. 93-95. 42 AAV, Arch. Nunz. Cecoslovacchia, busta 87, fasc. 687, Sensi Tardinimu, 11. 1. 1949. 43 K okolnostiam násilnej smrti biskupa Bubniča pozri LACKO, M. Michal Bubnič. Rožňavský bi­skup a mučeník (1877-1945). Bratislava : Lúč, 2020.48 s. 175

Next