Historia Ecclesiastica 2023/2
Archív - Archives - Archiv - Levéltár - Archivům - Alexander CAP: Biblické dejiny o pôvode Dekalógu (13. stor. pred chr.) (biblicko-exegetický komentár na 2Mjž 20,1 -21)
Alexander CAP JHVH. Tento tzv. tetragrammaton znamená Ten, ktorý je. Naďalej bude pre Izrael monoteizmus tou prvou pravdou viery. Medzi najdôležitejšie udalosti tohto obdobia patria: stretnutie sa s horiacom krom, vyvolenie Mojžiša za nového vodcu Izraela, zjavenie Božieho mena, prejav zaľúbenia a dôverného spojenia s ľudom a nový vzťah medzi Hospodinom a vyvoleným národom založený na zmluve uzavretej na hore Sinaj. V tomto kontexte dostáva Zákon hlboký význam. Ľud prijíma vyvolenie s vďačnosťou a je si vedomý toho, že naplnenie sľubov závisí od jeho vernosti. Zákon prichádza ako dar, preto tento pojem, ktorým židovská tradícia označuje Pentateuch, dostáva nielen charakter normy, ale tiež spásonosného Božieho zásahu. Zákon ukazuje ľudu jeho povinnosti, riadi jeho správanie, aby bol v súlade s Božou vôľou a pripravuje naplnenie zasľúbenia.14 Prof. J. Bándy,15 ktorý sa tejto problematike venoval hlbšie, konštatuje: „Spoločné pre jahvisticko-elohistickú i pre kňazskú tradíciu je to, že sa hovorí o Božom zjavení na Sinaji, prostredníctvom ktorého dostal Izrael základné normy pre život. Odlišnosti oboch tradícií sú taktiež zjavné. Jahvisticko-elohistická tradícia hovorí o normách pre profánny každodenný život (Dekalóg) a pre právnu oblasť (Kniha zmluvy). Dekalóg a Kniha zmluvy sú svedectvom o tom, že Hospodin si osobuje výsostné právo nad každou oblasťou ľudského života. Na druhej strane, kňazská tradícia hovorí o sakrálnych normách, ktoré umožňujú spoločenstvo s Bohom. Kňazská tradícia preto vidí ťažisko v tejto oblasti, lebo podľa nej je zjavenie Božej slávy rozhodujúcou udalosťou sinajského zjavenia. Mnohorozmerná sinajská tradícia má jeden spoločný základ: na Sinaji zjavil Hospodin svojmu ľudu zásady, ktoré mu určovali spôsob života a umožnili mu žiť ako Božiemu ľudu. Ide 0 zásady, ktoré sa týkajú ľudského spolužitia vo všeobecnosti (Dekalóg), ktoré sa týkajú právneho života (Kniha zmluvy) a ktoré sa týkajú kultu (P-texty). Spoločným menovateľom týchto tradícií je ich lokalizovanie na Sinaj a ich spájanie s osobou Mojžiša. Prof. K. Nandrásky16 hovorí o dvoch dekalógoch v najstarších podaniach SZ. Je to tzv. jahvistický dekalóg v 2Mjž 34,14-26 a dekalóg elohistický v 2Mjž 20,17. Obecne sa jahvistický pokladá za starší, pretože väčší dôraz sa kladie na kult, kým elohistický zdôrazňuje mravné povinnosti človeka. Skutočnosť, že jahvistický dekalóg pozná sviatok žni - dožiniek(2Mjž 34, 21) nasvedčuje tomu, že pochádza z doby po usadení sa v Kanaáne. Elohistický dekalóg je všeobecnejší a má i menej historických záchytných bodov. Je isté, že dnešné znenie dekalógu má za sebou značný literárny vývoj. Dlhý čas mohol žiť v ústnom podaní a pravdepodobne 1 v menej rozvinutej forme ako je dnešná. Jednako sa jeho jadro pokladá za mojžišovské. Viacerých zaráža jeho záporná forma, keďže v ňom prevažujú zákazy nad príkazmi. Desatoro však nechce byť súhrnom mravných príkazov, ale skôr hraničným rámcom, v ktorom sa mal človek SZ pohybovať a mimo ktorého sa nemal dostať. 14 15 MONFORTE, J. Úvod do Písma Svätého. Brno 2015, s. 105-106. BÁNDY, J. Teológia Starej Zmluvy. Bratislava 2003, s. 54-55. NANDRASKY, K. Teológia Starej zmluvy. Bratislava 1976, s. 30. 16 2 1 4