Historia Ecclesiastica 2023/2
Archív - Archives - Archiv - Levéltár - Archivům - Alexander CAP: Biblické dejiny o pôvode Dekalógu (13. stor. pred chr.) (biblicko-exegetický komentár na 2Mjž 20,1 -21)
Biblické dejiny o pôvode Dekalógu (13. stor. pred chr.) (biblicko-exegetický komentár na 2Mjž 20,1-21) od Boha len prvé dve prikázania. Počuli hlas a zvuk slov (5Mjž 4, 12), ale slovám nerozumel nikto okrem Mojžiša (More Nevuchim 2, 32). Aj preto sa dôvera ľudu v Mojžiša posilnila (Scherman a kol 2004, 407). 20, 2. Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol. Dekalóg odráža štruktúru súčasných kráľovských zmlúv (lMjž 15, 7). Ich základom je 1/ preambula, v ktorej sa identifikuje veľký kráľ („ja som Hospodin, tvoj Boh") a 2/historický prológ, v ktorom naznačí svoje predchádzajúce milostivé skutky k podrobenému kráľovi alebo národu („ktorý som ťa vyviedol"), potom Hospodin vydá 3/ zmluvné ustanovenia (5Mjž 5,1-3, 7-21), ktorými sa majú riadiť (v tomto prípade je ich desať, w. 3-17). Použitie vzoru starovekej kráľovskej zmluvy poukazuje na fakt, že Hospodin je formálne uznaný ako Kráľ Izraela a že Izrael je jeho podriadený národ. Zmluvný národ mu ako jeho poddaní ľudia majú preukázať úplnú podriadenosť, vernosť a poslušnosť z vďaky za jeho milosrdenstvo, úctu k jeho zvrchovanosti a dôveru v jeho neprestajnú starostlivosť. Patristický komentár: Tieto slová podľa Origena ešte nedefinujú prikázanie, ale dávajú na známosť, kto je ten, ktorý dáva prikázania. Dekalóg začína potvrdením Božej nadvlády nad svojím ľudom, lebo z toho faktu vychádza Božie právo nastoliť mu svoj zákon (Origenes, Horn. Ex. 8, 1: SC 321, 242). Rabínsky komentár: Väčšina komentátorov vníma tieto slová nielen ako konštatovanie, ale aj ako prvé prikázanie - veriť v existenciu PÁNA ako Jediného Boha. Uviesť ako PÁNA a Boha Izraela bolo podľa Rambana nevyhnutným predpokladom pre ostatné prikázania, ktoré nemohli byť vyhlásené bez uznania autority nariaďujúceho (Scherman a kol. 2004, 407). Spojenie tvoj Boh vyjadruje, že Izrael sa má modliť jedine a priamo k Bohu (Sforno in Scherman a kol. 2004,407). Ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva - Vedľajšia veta rozvíja definíciu Boha: ten, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Egypt, ktorý bol symbolom civilizácie, požehnanej zeme a politickej moci, je tu definovaný ako symbol otroctva. V tomto kontexte je Dekalóg deklaráciou slobody, ktorá stojí v kontraste so skúsenosťou neslobody v najcivilizovanejšej krajine sveta. Dekalóg sa tak nezačína definíciou Boha ako Stvoriteľa, ale vychádza z osobnej skúsenosti Izraela s Bohom - vyvedenia Izraela z Egypta. Táto skúsenosť je vyjadrená formou dialógu, v ktorom je sformulovaný celý Dekalóg: ja - ty. „Ty“ v tejto vete má kolektívny význam a označuje izraelský národ, nie jednotlivca. Úvod do Dekalógu je tak sformulovaný vo forme pozitívnej vety, z ktorej vyplývajú nasledujúce zákazy definujúce, kedy PÁN prestáva byť tvojím Bohom. Patristický komentár: V alexandrijskej tradícii založenej Filónom predstavuje Egypt sídlo vášní a podriadenie sa telu, tomuto svetu ovládanému diablom - faraónom. Z toho Origenes vychádza, keď vyzýva svojich poslucháčov, aby zanechali dom otroctva, t. j. záležitosti tohto sveta a skutky tela. Len po mnohých ťažkostiach a pokušeniach od východu z Egypta po Sinaj, ktorými sa človek očis 2 1 7