Historia Ecclesiastica 2023/2
Archív - Archives - Archiv - Levéltár - Archivům - Alexander CAP: Biblické dejiny o pôvode Dekalógu (13. stor. pred chr.) (biblicko-exegetický komentár na 2Mjž 20,1 -21)
Biblické dejiny o pôvode Dekalógu (13. stor. pred chr.) (biblicko-exegetický komentár na 2Mjž 20,1-21) 2003, 235). Nasledujúci verš: Neurobíš si modlu ani nijakú podobu (20, 4) zakazuje len „urobiť si" modlu, ale zákaz jej vlastnenia a prechovávania pramení práve z formuly nebudeš mať (Mechilta; Raši in Herczeg 2003, 235). Iných bohov Rabínsky komentár: Raši vykladá spojenie ako „bohov iných“ ľudí. Nie sú skutočnými božstvami, ale iní ľudia ich takými nad sebou urobili. Pre Rašiho je nemysliteľné chápať spojenie v zmysle „bohov iných ako som ja". To by bolo urážkou Najvyššieho nazývať kohokoľvek popri ňom bohmi. Alternatívny Rašiho výklad: bohovia sú iní, t. j. sú ako cudzí voči tým, ktorí sa im klaňajú. Ľudia k nim volajú, no oni im neodpovedajú, akoby boli nejakí iní, ktorí ich vôbec nepoznajú (Mechilta in Herczeg 2003, 235; Raši in Herczeg 2003, 235). Je nápadné, že zákaz uctievania iných božstiev v staršom sichémskom dekalógu (5Mjž 27, 15) chýba. Tento sa začína zákazom zhotovenia rytín. Možno si to vysvetliť tým, že nebezpečenstvo synkretizmu alebo odpadnutia od jahvizmu hneď po usadení sa v Kanaáne nebolo také akútne, akým sa stalo neskôr.To však ešte neznamená, že by 1. prikázanie bolo mladšie, veďnetolerantnosť k iným božstvám bola jahvizmu vlastná od počiatku (2Mjž 22, 19).24 Treba povedať, že v 1. prikázaní nejde o monoteizmus, skôr naopak. To, čo stojí v pozadí formulácie toho prikázania je polyteizmus. Miesta, ktoré v SZ hovoria o existencii iných bohov, siahajú až do doby kráľovskej (lMjž 31, 53; Sud 11,24; 1 Sam 26, 19; 2 Kr 3, 27). V 1. prikázaní ide o požiadavku, ktorá od Izraela žiada, aby mimo Jahveho neuctieval iných bohov. Vhodnejšie je preto hovoriť o henoteizme alebo monolatrii. Možno povedať, že monoteizmus nebol niečím, o čo by bol mal Izrael nejaký mimoriadny záujem. Preto určiť dobu, čas jeho vzniku v dejinách národa je nesmierne ťažké a to tým viac, že v tej iste dobe vedľa seba pôsobilo aj viacero rôznych prúdov a tendencií. V SZ sa okolo Hospodina sústreďuje všetko dianie. Od Jahveho prichádza nielen iba dobré, ale aj zlé. Uctievači babylonského alebo egyptského náboženstva pripisovali mor, choroby, živelné pohromy rôznym božstvám, démonom alebo duchom. Podľa výrokov SZ sa Jahveho moc nerozprestiera len na oblasť vrchu Sinaj, ale siaha i do Egypta, na púšť i na more, a tak nie je obmedzená iba na Izrael. Jahve premáha Egypťanov, Amorejcov i Kanaáncov. Preto najvhodnejším označením jahvizmu mojžišovskej doby zdá sa byť relatívny alebo praktický monoteizmus. Okrem mňa Rabínsky komentár: Raši vykladá zdanlivo nadbytočné spojenie okrem mňa ako „predo mnou“ či „ v mojej prítomnosti“, t. j. po celý čas, kým Boh je. To preto, aby niekto nepovedal: „Prikázanie o modloslužbe platí len pre pokolenie na Sinaji“ (Raši in Herczeg 2003, 236). Opovrhnúť pozemských kráľom pred jeho tvárou je najhoršou velezradou, a pretože Boh je všadeprítomný, modloslužba je neodpustiteľnou urážkou (Ebn Ezra a Sforno in Scherman a kol. 2004, 408). 24 NANDRASKY, K. Teológia Starej zmluvy, s. 31- 32. 2 1 9