Historia Ecclesiastica 2023/2

Adriána Ingrid KOŽELOVÁ - Ján DRENGUBIAK: Poemata de se ipso Gregora z Nazianzu

Adriána Ingríd KOŽELOVÁ - Ján D RENG UBI AK To zvykne ten, čo chorý je, no trochu len. No kto má spravodlivého za chorého, či príjme niekedy na vášeň lekára? V oboch cykloch medicína ako zastrešujúca téma rezonuje pomerne výrazne. V oboch z nich zároveň potvrdzuje Gregor svoj nemenný postoj k chorobe. Jej pôvodcom je podľa neho hriech, a to najmä nespútaná telesnosť vo všetkých jej prejavoch. Rozdiel je v snáď v optike. V De víta sua naozaj ponúka samého seba ako nástroj, skrz ktorý sa dajú choroby liečiť - ako už bolo spomenuté, nie je to liečba na báze liečiv, ale posolstiev a rád, ako zdolať choroby, resp. ani do nich ne­upadnúť. Ide o slovo, cez ktoré plynie Božia sila a láska a tie napomáhajú k preme­ne. Po tejto premene prichádza uzdravenie. V básni z morálneho cyklu Proti tým, ktorí milujú bohatstvo Gregor viac a priamočiarejšie napomína. Báseň je adresná a autor svoje napomínanie smeruje voči hriešnikom, ktorých kvária neduhy tela aj kvôli nekontrolovanej nenásytnosti. Druhou výraznou témou v Gregorovej tvorbe sú zasvätené ženy. Opäť, podob­ne ako pri úvahách o medicíne a zdraví, aj tu autor o téme uvažuje rovnako v I, II Poemata moralia ako aj v II, I Poemata de se ipso. Treba dodať, že „na rozdiel od nemocí ducha sa o chorobách postihujúcich telo zmieňuje v morálnej poézii len minimálne. Zmienku nachádzame v básni I, II, 29 Adversus mulieres se nimis or­nantes, keď prízvukuje ženám, že lipnúť na telesnej kráse nemá zmysel - ľahko ju totiž zdoláva plynutie rokov a oslabujú ju i choroby (I, II, 29, 137 - 1383). Akoby mimochodom a len veľmi stroho spomína prudké bolesti rodičky v básni I, II, 1 In laudem virginitatis po tom, ako vypočítal výhody panenského života. Pripomína, že panny sú ušetrené fyzickej bolesti a choroby, akou je tehotenstvo, nemusia smútiť nad mŕtvo narodeným dieťaťom či obávať sa, aby nebolo znetvorené (I, II, 1, 645 - 6505).“11 Panenstvo je tou cestou, ako sa šetriť pred chorobami tela, no zároveň aj cestou, ako viesť zmysluplný život zasvätený Bohu a povýšiť ho nad plochú materiálnu existenciu. Ukotviť tému zasvätenia žien v tvorbe Gregora z Nazianzu treba najskôr v širšom kontexte. Na rozdiel od duchom obdarených mužov, ktorí sa vyznačovali atribútmi ako intelekt, cnosť a sila, bol pohľad antiky na ženy odlišný. Žena symbolizovala matériu, telesnosť, vášeň, zmysly a fyzickú a psychickú slabosť.12 Postupne sa tento šablónovitý pohľad na ženu vyvíjal v jej prospech, k čomu nepochybne prispel aj Gregor z Nazianzu vlastnou výnimoč­nou tvorbou. Zasvätený život doslova glorifikuje a panenstvo ukazuje ako správne zvolenú cestu životom. Argumentov, prečo by mala žena zasvätiť svoj život Bohu, má niekolko. Prvým, najväčším argumentom je samotný Boh. Ľudská bytosť - každý z nás, bez ohľadu na to, či sme mužom alebo ženou, máme Bohu ďakovať za dar života. Ako teda poďakovať lepšie a krajšie, ak nie zasväteným životom? Ta­kýto život je očistený od hriechov telesnosti, nezaväzujú ho ďalší členovia rodiny a pozornosť, ktorú človek delí medzi Boha a blízkych, sa preto nemusí deliť. Tre­ba však zdôrazniť, že Gregor rodinný život neodsudzuje. Naopak, povzbudzuje 11 B R O D Ň A N S K Á, E. - KOŽELOVÁ, A. Gregor z Nazianzu: morálna poézia. Prešov: Filozofická fakulta, 2020, p. 42. 12 PANCZOVÁ, H. Žena, ktorá nie je ženou: Starokresťanský ideál ženskej dokonalosti. In Teologic­ký časopis. XVII (2) 2019, p. 44. 2 7 2

Next