Historia Ecclesiastica 2023/2
Lenka KUSENDOVÁ: Špecifiká vzdelanostného a kultúrneho patronátu v evanjelickom a. v. spoločenstve raného novoveku: príklad magnátskeho rodu Thurzovcov
Lenka KUSENDOVÁ v roku 1540 doložený ako evanjelický farár v Žiline, nazýva Mikuláša Kôstku svojim mecénom.12 Bratia Kostkovci, Peter a Mikuláš, patrili medzi prvých magnátov, ktorí napomáhali šíreniu reformácie v Trenčianskej stolici.13 Mecénstvo Kostkovcov a ostatných magnátov, ktorí prijali reformáciu v Trenčianskej stolici medzi prvými, je v podstate len sprievodným prejavom pri presadzovaní reformácie na ich panstvách. Na počínaní Kostkovcov je zrejmá istá spontánnosť, ktorá bola pri vtedajšom stave organizovanosti cirkevného života pochopiteľná. Mikuláš Kostka svoju neochvejnú vieru v Lutherove učenie demonštroval nápisom „Slovo Hospodinovo zástava na veky“ a dal ho vyryť na starú bránu Lietavského hradu už v roku 1530. No na druhej strane tento vojvodca a kapitán kráľovských vôjsk neváhal pri šírení reformácie použiť určité násilie. Za to si u katolíckeho duchovenstva, ktoré muselo opustiť svoje fary, vyslúžil prezývku „tyran plebánov“. Kostkovcom pri šírení reformácie na ich majetkoch iste pomohli aj vojaci z vojska, ktorému velili.14 Ako vidieť aj z tohto príkladu, mecénstvo magnátov v týchto ešte nekonsolidovaných pomeroch vyvíjajúcej sa evanjelickej cirkvi, malo čisto pragmatickú podstatu. Patróni sa zameriavali predovšetkým na získavanie súcich kňazov, na ich vydržiavanie a na zabezpečenie podmienok pre činnosť cirkevných zborov. Už v tomto ranom období reformácie sa však stretávame s určitým druhom kultúrneho mecenátu, keď popredné šľachtické rodiny darovali do kostolov bohoslužobné predmety veľkej umeleckej hodnoty. Svedectvá o tejto forme mecenátu šľachty nachádzame v kanonických vizitáciách po celé obdobie reformácie. Tak napr. v zápisoch kanonickej vizitácie v ilavskej cirkvi z roku 1610 sa dozvedáme, že „veľkomožná pani Barbora Perényi, manželka veľkomožného pána Andreasa Ostrožiča“ darovala evanjelickému kostolu v Have veľký strieborný pozlátený kalich.15 Ostrožičovci (Ostrosith, Ostrožič) sa ako štedrí mecéni starali o zveľaďovanie majetku kostola po celý čas ich správy nad Ilavským panstvom (1573 - 1683). V roku 1650 napr. darovali ilavskému farskému kostolu bronzovú krstiteľnicu kalichovitého tvaru, ktorá patrí k vzácnym umeleckým dielam renesancie na Slovensku.16 O mecenáte evanjelickej šľachty v pravom slova zmysle možno však hovoriť až po definitívnej konsolidácii luteránskeho reformného hnutia v Kráľovskom Uhorsku, ktorá sa vytvorila najmä vďaka tomu, že ešte v druhej polovici 17. storočia reformáciu podporovala veľká časť šľachty a tiež i vysoko postavení magnáti. Nastali podmienky, aby sa evanjelická cirkev nielen územnosprávne organizovala, ale aby sa rozvinuli všetky charakteristické znaky reformácie. Medzi ne, samozrejme, patril rozvoj vzdelanosti a kultúry, bez mecénstva šľachty by sa však nemohol uskutočniť v takej podobe, ako ho poznáme. Pre danú dobu bolo 12 Ján Barbonus je známy pri svojom pôsobení v Banskej Bystrici v roku 1530 aj ako Ján Birbera. MOSNÝ, Š. Dejiny Hornotrenčianskeho kontubernia. Dohnaný - Zbora : Ametyst, 2012, s. 25. 13 Sídlom Petra na území Slovenska bol hrad Strečno a Mikuláša Lietavský hrad. Mikuláš v roku 1548 získal do svojho majetku aj mesto Žilinu. 14 MOSNÝ, S. Dejiny Hornotrenčianskeho kontubernia, s. 24. 15 HOLUBY, J. Ľ. Dejiny Dolnotrenčianskeho kontubernia, zv. VI., diel 1.1517 - 1889 (2. časť). Dolné Smie : Združenie evanjelikov a. v. Považského seniorátu (ZEAVPS), 2014, s. 190. 16 BAGIN, A. Umeleckostavebný vývin. In BAGIN, Anton - BYSTRICKÝ, Valerián (ed.). Ilava. Hava : Mestský úrad v Have, 2004, s. 227. 2 8 4