Historia Ecclesiastica 2023/2

Lenka KUSENDOVÁ: Špecifiká vzdelanostného a kultúrneho patronátu v evanjelickom a. v. spoločenstve raného novoveku: príklad magnátskeho rodu Thurzovcov

Lenka KUSENDOVÁ v roku 1540 doložený ako evanjelický farár v Žiline, nazýva Mikuláša Kôstku svoj­im mecénom.12 Bratia Kostkovci, Peter a Mikuláš, patrili medzi prvých magnátov, ktorí napomáhali šíreniu reformácie v Trenčianskej stolici.13 Mecénstvo Kostkovcov a ostatných magnátov, ktorí prijali reformáciu v Tren­čianskej stolici medzi prvými, je v podstate len sprievodným prejavom pri pre­sadzovaní reformácie na ich panstvách. Na počínaní Kostkovcov je zrejmá istá spontánnosť, ktorá bola pri vtedajšom stave organizovanosti cirkevného života pochopiteľná. Mikuláš Kostka svoju neochvejnú vieru v Lutherove učenie de­monštroval nápisom „Slovo Hospodinovo zástava na veky“ a dal ho vyryť na starú bránu Lietavského hradu už v roku 1530. No na druhej strane tento vojvodca a kapitán kráľovských vôjsk neváhal pri šírení reformácie použiť určité násilie. Za to si u katolíckeho duchovenstva, ktoré muselo opustiť svoje fary, vyslúžil prezýv­ku „tyran plebánov“. Kostkovcom pri šírení reformácie na ich majetkoch iste po­mohli aj vojaci z vojska, ktorému velili.14 Ako vidieť aj z tohto príkladu, mecénstvo magnátov v týchto ešte nekonsolidovaných pomeroch vyvíjajúcej sa evanjelickej cirkvi, malo čisto pragmatickú podstatu. Patróni sa zameriavali predovšetkým na získavanie súcich kňazov, na ich vydržiavanie a na zabezpečenie podmienok pre činnosť cirkevných zborov. Už v tomto ranom období reformácie sa však stretávame s určitým druhom kultúrneho mecenátu, keď popredné šľachtické rodiny darovali do kostolov boho­služobné predmety veľkej umeleckej hodnoty. Svedectvá o tejto forme mecenátu šľachty nachádzame v kanonických vizitáciách po celé obdobie reformácie. Tak napr. v zápisoch kanonickej vizitácie v ilavskej cirkvi z roku 1610 sa dozvedáme, že „veľkomožná pani Barbora Perényi, manželka veľkomožného pána Andrea­­sa Ostrožiča“ darovala evanjelickému kostolu v Have veľký strieborný pozlátený kalich.15 Ostrožičovci (Ostrosith, Ostrožič) sa ako štedrí mecéni starali o zveľa­ďovanie majetku kostola po celý čas ich správy nad Ilavským panstvom (1573 - 1683). V roku 1650 napr. darovali ilavskému farskému kostolu bronzovú krstiteľ­nicu kalichovitého tvaru, ktorá patrí k vzácnym umeleckým dielam renesancie na Slovensku.16 O mecenáte evanjelickej šľachty v pravom slova zmysle možno však hovoriť až po definitívnej konsolidácii luteránskeho reformného hnutia v Kráľov­skom Uhorsku, ktorá sa vytvorila najmä vďaka tomu, že ešte v druhej polovici 17. storočia reformáciu podporovala veľká časť šľachty a tiež i vysoko postavení magnáti. Nastali podmienky, aby sa evanjelická cirkev nielen územnosprávne or­ganizovala, ale aby sa rozvinuli všetky charakteristické znaky reformácie. Medzi ne, samozrejme, patril rozvoj vzdelanosti a kultúry, bez mecénstva šľachty by sa však nemohol uskutočniť v takej podobe, ako ho poznáme. Pre danú dobu bolo 12 Ján Barbonus je známy pri svojom pôsobení v Banskej Bystrici v roku 1530 aj ako Ján Birbera. MOSNÝ, Š. Dejiny Hornotrenčianskeho kontubernia. Dohnaný - Zbora : Ametyst, 2012, s. 25. 13 Sídlom Petra na území Slovenska bol hrad Strečno a Mikuláša Lietavský hrad. Mikuláš v roku 1548 získal do svojho majetku aj mesto Žilinu. 14 MOSNÝ, S. Dejiny Hornotrenčianskeho kontubernia, s. 24. 15 HOLUBY, J. Ľ. Dejiny Dolnotrenčianskeho kontubernia, zv. VI., diel 1.1517 - 1889 (2. časť). Dolné Smie : Združenie evanjelikov a. v. Považského seniorátu (ZEAVPS), 2014, s. 190. 16 BAGIN, A. Umeleckostavebný vývin. In BAGIN, Anton - BYSTRICKÝ, Valerián (ed.). Ilava. Hava : Mestský úrad v Have, 2004, s. 227. 2 8 4

Next