Historia Ecclesiastica 2023/2
Michal CIRNER - Gabriel SZÉKELY: Totalitné praktiky režimu Slovenskej republiky (1939-1945) na príklade perzekúcií gréckokatolíckeho duchovenstva
Totalitné praktiky režimu Slovenskej republiky (1939 1945) na príklade perzekúcií gréckokatolíckeho duchovenstva statického hľadiska. Z tohto dôvodu by mal byť režim Slovenskej republiky označovaný výhradne pojmom autoritársky. Hoci uvedený prístup je (nielen) z metodologického hľadiska korektný a legitímny, samotný fakt dynamickosti režimu je potrebné naďalej zohľadniť. Aplikácia Linzovej typológie a jeho troch premenných14 v analýze reálií politického a spoločenského života Slovenskej republiky preukazuje, že tento politický režim nemožno chápať výlučne staticky, keďže počas svojej šesťročnej existencie prešiel určitým vývojom, ktorý determinovali nielen vnútropolitické, ale aj zahraničnopolitické faktory a okolnosti. Z tohto dôvodu možno politický systém Slovenskej republiky považovať za určitý „hybridný model“, na konečnej podobe ktorého sa podpísalo viacero faktorov - ústavné tradície ČSR, vývoj zahraničnej politiky Nemecka voči Slovensku ako satelitnému štátu, vnútorné hodnotovo-ideologické a personálne „pnutie“ v rámci HSĽS, dominancia prívržencov konzervatívneho krídla v legislatívnom procese atď.15 Politický režim od svojho etablovania až do roku 1940 nevykazoval a ani sa nepribližoval k hlavným znakom totalitarizmu, ktoré predostreli vo svojich teoretických konceptoch C. Friedrich a Z. Brzezinsky16 alebo J. J. Linz.17 18 V uvedenom období jednoznačne zapadal do kategórie autoritárskych režimov a spočíval na troch základných pilieroch - kresťanskom, korporatívne-stavovskom a národnom.TM Katolícka cirkev, vyššia i nižšia hierarchia bola prepojená s režimom (napr. Štátna rada) a bola aj nesporne jeho oporou. Ako však uvádza J. J. Linz, „heteronómna kontrola ideologického obsahu katolíckeho myslenia univerzálnou cirkvou, obzvlášť pápežom, je jednou z najvýznamnejších prekážok vytvorenia skutočného totalitárneho systému nedemokratickými vládcami“, ktoré chcú implementovať katolícku sociálnu náuku do svojich krajín.19 Povedané ináč, univerzalistický rozmer, obsah, odkaz kresťanstva - „Kristus povoláva všetkých“ -, resp. kresťanstvo ako také sa nemohlo stať fundamentom totalitárnej ideológie, pretože svojím univerzalizmom odporovalo nielen partikularizmu, ale aj sekulárnej podstate totalitnej ideológie národného socializmu. Navyše, z hľadiska miery limitovaného pluralizmu možno vo vzťahu k cirkvi hovoriť o existencii tzv. semiopozície či pseudoopozície.20 14 Konkrétne: a) limitovaný politický pluralizmus; b) mentalita verzus ideológia; c) politická mobilizácia. 15 PODOLEC, O. Politický systém na Slovensku v rokoch 1938 - 1945 vo svetle jeho zahraničných vzorov (historicko-právny komparatívny pohľad), ln Totalitarismus 3. Ivo Budil - Tereza Zíková (eds.). Ústí nad Labem : DRYADA, 2007, s. 141. 16 FRIEDRICH, C. J. (ed.). Totalitarianism. New York : Grosset & Dunlap, 1954, s. 52 - 53; FRIEDRICH, C. J. - BRZEZINSKI, Z. K. Totalitarian Dictatorship and Autocracy. New York : Frederick A. Praeger, 1962, s. 9 - 10. 17 LINZ, J. J. Totalitarian and authoritarian regimes. London: Lynne Riener Publishers, Inc., 2000, s. 70. 18 KOPEČEK, L. Demokracie, diktatúry a politické stranictví na Slovensku. Brno : CDK, 2006, s. 88 - 89. 19 LINZ, ]. ].: Totalitarian and authoritarian regimes. London: Lynne Riener Publishers, Inc., 2000, s. 77. 20 Bližšie pozri: HLOUŠEK, V. - KOPEČEK, L. (eds.). Demokracie. Teórie, modely, osobnosti, podmínky, nepŕátelé a perspektívy demokracie. Brno : Masarykova univerzita, 2011, s. 270 — 271. 117